Navigation path

Left navigation

Additional tools

Tlač a informácie

Súdny dvor Európskej únie

TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 135/12

v Luxemburgu 23. októbra 2012

Rozsudok v spojených veciach C‑581/10,

Nelson a i./Deutsche Lufthansa AG, a C‑629/10, TUI Travel a i./Civil Aviation Authority

Súdny dvor potvrdzuje svoju judikatúru, podľa ktorej cestujúci na letoch s veľkým meškaním môžu dostať náhradu

Ak cestujúci priletia do cieľového letiska o tri alebo o viac ako tri hodiny neskôr oproti pôvodne stanovenému času príletu, môžu požadovať od leteckej spoločnosti paušálnu náhradu, s výnimkou prípadu, keď je meškanie spôsobené mimoriadnymi okolnosťami

Právo Únie1 stanovuje, že v prípade zrušenia letu cestujúci môžu dostať paušálnu náhradu vo výške od 250 do 600 eur. V rozsudku Sturgeon2 Súdny dvor dospel k záveru, že cestujúcich na meškajúcich letoch možno považovať za cestujúcich na zrušených letoch, pokiaľ ide o ich právo na náhradu. Súdny dvor teda rozhodol, že ak cestujúci priletia do cieľového letiska o tri alebo o viac ako tri hodiny neskôr oproti pôvodne stanovenému času príletu, môžu požadovať od leteckej spoločnosti paušálnu náhradu, s výnimkou prípadu, keď je meškanie spôsobené mimoriadnymi okolnosťami.

Amtsgericht Köln (okresný súd Kolín nad Rýnom, Nemecko) a High Court of Justice (Spojené kráľovstvo) požiadali o spresnenie týkajúce sa dosahu rozsudku Sturgeon. V prvej veci (C‑581/10) nemecký súd rieši spor medzi cestujúcimi a leteckou spoločnosťou Lufthansa týkajúci sa meškania ich letu o viac ako 24 hodín oproti pôvodne stanovenému času príletu. V druhej veci (C‑629/10) TUI Travel, British Airways, easyJet Airline a International Air Transport Association (Medzinárodné združenie leteckých dopravcov – IATA) sa obrátili na súd v Spojenom kráľovstve po tom, ako Civil Aviation Authority (orgán civilného letectva) odmietol ich žiadosť, aby im nebola uložená povinnosť poskytnúť náhradu cestujúcim za meškajúce lety. Tento nezávislý orgán poverený kontrolou dodržiavania právnej úpravy v leteckej doprave v Spojenom kráľovstve uviedol, že je viazaný rozsudkom Sturgeon.

Súdny dvor v rozsudku, ktorý je dnes vyhlásený, potvrdil svoj výklad práva Únie, ktorý poskytol v rozsudku Sturgeon. Pripomína, že zásada rovnosti zaobchádzania si vyžaduje, aby sa cestujúci meškajúcich letov považovali za cestujúcich, ktorí sú v porovnateľnej situácii s cestujúcimi na letoch zrušených „na poslednú minútu“, pokiaľ ide o uplatnenie ich práva na náhradu, pretože títo cestujúci utrpeli rovnaké nepríjemnosti, teda stratu času.

Súdny dvor rozhodol, že takisto ako cestujúci na zrušených letoch majú právo na náhradu, ak ich strata času je tri alebo viac ako tri hodiny, aj cestujúci na meškajúcich letoch sa môžu odvolávať na toto právo, keď im vznikne z dôvodu meškania letu taká istá strata času, teda keď dosiahnu cieľové letisko o tri alebo o viac ako tri hodiny neskôr oproti času príletu stanovenému pôvodne leteckým dopravcom.

Ďalej normotvorca Únie tým, že prijal túto právnu úpravu, sledoval vyváženie záujmov cestujúcich v leteckej doprave so záujmami leteckých dopravcov. V prípade takéhoto meškania teda nevznikne cestujúcim právo na náhradu, ak môže letecký dopravca preukázať, že veľké meškanie bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nebolo možné vyhnúť, aj keby boli prijaté všetky primerané opatrenia, teda okolnosťami, ktoré nemôže letecký dopravca naozaj ovplyvniť.

Súdny dvor takisto uvádza, že existencia náhrady pre cestujúcich na meškajúcich letoch je zlučiteľná s Montrealským dohovorom3. V tejto súvislosti Súdny dvor konštatuje, že strata času spôsobená meškaním letu predstavuje nepríjemnosť, ktorú neupravuje Montrealský dohovor. V dôsledku toho sa na povinnosť poskytnúť cestujúcim na meškajúcich letoch náhradu nevzťahuje tento dohovor, táto povinnosť však predstavuje doplnenie k režimu náhrad stanovenému týmto dohovorom.

Ďalej Súdny dvor dospel k záveru, že uvedená povinnosť je takisto zlučiteľná so zásadou právnej istoty, podľa ktorej cestujúci a letecké dopravcovia musia presne poznať rozsah svojich práv a povinností.

Súdny dvor navyše spresnil, že táto požiadavka je súlade so zásadou proporcionality, podľa ktorej akty inštitúcií Únie nesmú prekročiť hranice toho, čo je primerané a potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou a spôsobené nevýhody nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom. V tejto súvislosti Súdny dvor konštatoval, že povinnosť náhrady sa netýka všetkých meškaní, ale len veľkých meškaní. Okrem toho letecké spoločnosti nie sú povinné zaplatiť náhradu, ak môžu preukázať, že zrušenie alebo veľké meškanie bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami.

Nakoniec Súdny dvor skúmal žiadosti dotknutých leteckých spoločností týkajúce sa obmedzenia časových účinkov vyhláseného rozsudku. Tieto letecké spoločnosti sa domnievajú, že na právo Únie sa nemožno odvolávať ako na základ pre žiadosti o náhradu zo strany cestujúcich, pokiaľ ide o lety, ktoré mali meškanie pred dátumom vyhlásenia tohto rozsudku, s výnimkou cestujúcich, ktorí už podali žalobu na súd s cieľom dosiahnuť zaplatenie tejto náhrady ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku.

V tejto súvislosti Súdny dvor odpovedal, že nie je potrebné obmedziť časové účinky tohto rozsudku.

UPOZORNENIE: Návrh na začatie prejudiciálneho konania umožňuje súdom členských štátov v rámci sporu, ktorý rozhodujú, položiť Súdnemu dvoru otázky o výklade práva Únie alebo o platnosti aktu práva Únie. Súdny dvor nerozhoduje vnútroštátny spor. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby rozhodol právnu vec v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora. Týmto rozhodnutím sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdne orgány, na ktoré bol podaný návrh s podobným problémom.

Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Súdny dvor.

Úplné znenie rozsudku sa uverejňuje na internetovej stránke CURIA v deň vyhlásenia rozsudku.

Kontaktná osoba pre tlač: Balázs Lehóczki (+352) 4303 5499

Fotografie z vyhlásenia rozsudku sú k dispozícii na „Europe by Satellite“ (+32) 2 2964106

1 :

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10).

2 :

Rozsudok Súdneho dvora z 19. novembra 2009, Sturgeon (C‑402/07 a C‑432/07), pozri tiež TK č. 102/09.

3 :

Dohovor o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu, podpísaný v Montreale 9. decembra 1999 a schválený v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím 2001/539/ES z 5. apríla 2001 (Ú. v. ES L 194, s. 38; Mim. vyd. 07/005, s. 491).


Side Bar

My account

Manage your searches and email notifications


Help us improve our website