Súdny dvor zamietol odvolanie Rady v antidumpingovej veci čínskej spoločnosti Xinanchem, ktorá sa špecializuje na výrobu glyfosátu

Tlač a informácie

Súdny dvor Európskej únie TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 102/12 v Luxemburgu 19. júla 2012 Rozsudok vo veci C‑337/09 P Rada/Zhejiang Xinan Chemical Industrial Group Co. Ltd

Súdny dvor zamietol odvolanie Rady v antidumpingovej veci čínskej spoločnosti Xinanchem, ktorá sa špecializuje na výrobu glyfosátu

Kontrola, ktorú vykonáva čínsky štát na valnom zhromaždení spoločnosti Xinanchem automaticky nevylučuje možnosť tejto spoločnosti získať štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve

Európska únia chráni svoj vnútorný trh pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Únie, t. j. pred dovozmi tovaru s umelo nízkou cenou. Podľa „základného antidumpingového nariadenia“¹ sa tieto tovary podrobia postupu, v ktorom sa stanoví ich normálna hodnota. Na základe rozdielu medzi touto hodnotou a deklarovanou hodnotou sa stanoví výška antidumpingového cla uloženého dovozcovi, ktorej účelom je odobrať mu súťažnú výhodu, ktorá by mu v opačnom prípade vyplývala z dumpingu.

V prípade dumpingových dovozov z krajín s iným ako trhovým hospodárstvom sa normálna hodnota vo všeobecnosti určí na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty predmetného tovaru v tretej podobnej krajine s trhovým hospodárstvom. Ak sa však preukáže – na základe žiadosti výrobcu, ktorý podlieha antidumpingovému prešetrovaniu a pochádza z niektorej z krajín s iným ako trhovým hospodárstvom, medzi ktorými sa nachádza aj Čína – že voči nemu prevládajú pravidlá hospodárskej súťaže, zaobchádza sa s ním ako s výrobcom pochádzajúcim z tretej krajiny s trhovým hospodárstvom. Aby výrobca mohol získať tento štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve (ďalej len „ŠTH“), musí predložiť dôkazy okrem iného preukazujúce, že jeho rozhodnutia týkajúce sa cien a nákladov na vstupy² sú prijímané ako ohlasy na signály trhu, ktoré odzrkadľujú ponuku a že štát nevykonáva pri ich prijímaní podstatný vplyv. Priznanie „ŠTH“ znamená, že dumpingové rozpätie sa vypočíta na základe individuálnych údajov výrobcu, čo vo všeobecnosti povedie k nižšiemu, ba až žiadnemu dumpingovému rozpätiu.

V roku 1998 Rada zaviedla antidumpingové clo na dovozy glyfosátu s pôvodom v Číne, čo je základný chemický herbicíd, široko rozšírený a používaný poľnohospodármi na celom svete.

Pri opätovnom preskúmaní týchto antidumpingových opatrení v roku 2003 podala Zhejiang Xinan Chemical Industrial Group (ďalej len „Xinanchem“), čínska spoločnosť vyrábajúca a predajúca glyfosát na čínskom i svetovom trhu, žiadosť o „ŠTH“.

V septembri 2004 prijala Rada na návrh Komisie nariadenie³, ktorým sa predlžujú tieto antidumpingové opatrenia. Daným nariadením bola zamietnutá žiadosť podaná spoločnosťou Xinanchem najmä z dôvodu, že čínsky štát vykonával ako akcionár výraznú kontrolu nad touto spoločnosťou a zasahoval do stanovovania vývozných cien prostredníctvom systému registrovania zmlúv, ktorý spravovala Čínska obchodná komora. Na základe údajov zistených od výrobcov tretej krajiny s trhovým hospodárstvom, konkrétne Brazílie, sa na Xinanchem teda uplatnilo všeobecné antidumpingové clo vo výške 29,9%.

Proti tomuto nariadeniu podala Xinanchem žalobu na Všeobecný súd, ktorý vo svojom rozsudku zo 17. júna 2009⁴ zrušil dané nariadenie v rozsahu, v akom sa týkalo uvedenej spoločnosti.

Všeobecný súd rozhodol, že čínsky štát ako verejný menšinový akcionár mal v tejto spoločnosti, z dôvodu veľkej rozptýlenosti akcií vlastnených súkromnými osobami, pod kontrolou jej valné zhromaždenie, ktoré volí členov správnej rady. Všeobecný súd však rozhodol, že kontrolu zo strany čínskeho štátu nemožno v zásade považovať za podstatný vplyv štátu pri prijímaní rozhodnutí o cenách a nákladoch na vstupy výrobcom. V dôsledku toho Rada a Komisia nemôžu automaticky odmietnuť udeliť spoločnosti Xinanchem ŠTH bez toho, aby vzali do úvahy dôkazy, ktoré im predložila.

Všeobecný súd naproti tomu uviedol, že dôkazy predložené spoločnosťou Xinanchem mohli preukázať, že mechanizmus registrovania vývozných zmlúv spravovaného Čínskou obchodnou komorou nebol uložený čínskym štátom a že Xinanchem mohla slobodne stanoviť vývozné ceny. Všeobecný súd teda dospel k záveru, že bez spochybnenia dôkaznej hodnoty alebo dostatočnosti týchto dôkazov, nemohli inštitúcie dospieť k záveru, že štát vykonával značnú kontrolu cien prostredníctvom uvedeného mechanizmu.

Proti rozsudku Všeobecného súdu sa Rada odvolala na Súdny dvor.

Súdny dvor v dnes vyhlásenom rozsudku uviedol, že „základné antidumpingové nariadenie“ nezakazuje akýkoľvek vplyvu štátu na výrobné podniky, ale len významný vplyv pri rozhodovaní o cenách a nákladoch na vstupy týchto spoločností. Keďže sa toto nariadenie snaží zabezpečiť, aby sa rozhodnutia prijímali podľa podmienok, aké platia v podmienkach trhového hospodárstva, taký vplyv štátu, ktorý nedokáže svojou povahou ani svojím účinkom spôsobiť nezlučiteľnosť uvedených rozhodnutí s uvedenými podmienkami, nemožno považovať za podstatný.

Na základe toho Súdny dvor potvrdil rozhodnutie Všeobecného súdu, podľa ktorého kontrolu, akú v prejednávanej veci nad spoločnosťou Xinanchem vykonáva čínsky štát ako minoritný akcionár, nemožno automaticky považovať za podstatný vplyv štátu na rozhodnutia tejto spoločnosti o cenách a nákladoch na vstupy.

Súdny dvor v tejto súvislosti zdôraznil, že takáto kontrola nie je svojou povahou nezlučiteľná s podmienkami trhového hospodárstva a nemusí nevyhnutne znamenať, že čínsky štát skutočne podstatným spôsobom vplýval na rozhodovanie spoločnosti Xinanchem o cenách a nákladoch na vstupy. Súdny dvor dospel k záveru, že je úlohou Rady a Komisie, aby posúdili, či dôkazy predložené touto spoločnosťou stačili na preukázanie, že svoje rozhodnutia o cenách a nákladoch na vstupy prijíma ako odozvy na signály trhu, čo však tieto inštitúcie neurobili.

Súdny dvor pritom spresnil, že v prípade štátu, ktorý má iné ako trhové hospodárstvo, skutočnosť, že spoločnosť usadená v tomto štáte je de facto ovládaná verejnými akcionármi odôvodňuje vážne pochybnosti o tom, či je riadenie danej spoločnosti dostatočne nezávislé od štátu, aby mohlo prijímať svoje rozhodnutia o cenách a nákladoch na vstupy samostatne a ako odozvy na signály trhu. Rada a Komisia teda mohli vziať do úvahy uvedenú okolnosť v rámci preskúmania dôkazov predložených spoločnosťou Xinanchem.

Navyše, pokiaľ ide o mechanizmus registrovania vývozných zmlúv, Súdny dvor zamietol tvrdenie Komisie, podľa ktorého okolnosť, že Čínska obchodná komora mohla odmietnuť registrovať vývozné zmluvy v prípade nedodržania referenčnej ceny, predstavuje dostatočný dôkaz prima facie o vplyve štátu pri stanovovaní cien. V tejto súvislosti Súdny dvor konštatoval, že inštitúcie nemôžu obmedziť svoje posúdenie na analýzu situácie „prima facie“, ak výrobca predloží dôkazy, ktoré môžu práve toto posúdenie vyvrátiť. Široká miery voľnej úvahy, ktorú majú Rada a Komisia v oblasti opatrení na ochranu obchodu, ich totiž nezbavuje povinnosti riadne zohľadniť tieto dôkazy.

Keďže žiadne z tvrdení Rady a Komisie nebolo možné prijať, zamietol Súdny dvor odvolanie v celom rozsahu.

UPOZORNENIE: Proti rozsudku alebo uzneseniu Všeobecného súdu je možné na Súdny dvor podať odvolanie, ktoré sa obmedzuje len na právne otázky. Odvolanie v zásade nemá odkladný účinok. Ak je prípustné a dôvodné, Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu. Ak to stav konania dovoľuje, môže Súdny dvor vydať konečný rozsudok sám. V opačnom prípade vráti vec na rozhodnutie Všeobecnému súdu, ktorý je viazaný rozhodnutím, ktoré Súdny dvor vydal v rámci odvolacieho konania.

Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Súdny dvor.

Úplné znenie rozsudku sa uverejňuje na internetovej stránke CURIA v deň vyhlásenia rozsudku.

Kontaktná osoba pre tlač: Balázs Lehóczki (+352) 4303 5499

Fotografie z vyhlásenia rozsudku sú k dispozícii na „Europe by Satellite“ (+32) 2 2964106