EÚ je jednou z najbohatších častí sveta. Napriek tomu trpí výraznými medzištátnymi a medziregionálnymi rozdielmi v úrovni prosperity. Najbohatší členský štát, Luxembursko, je sedemkrát bohatší ako Rumunsko a Bulharsko, ktoré sú najnovšími a najchudobnejšími členmi dvadsaťsedmičky.
Dynamický účinok členstva v EÚ však spolu s dôkladnou a cielenou regionálnou politikou môže tieto rozdiely zmenšiť.
Solidarita a súdržnosť
Cieľom regionálnej politiky EÚ je:
- plné využitie potenciálu jednotlivých regiónov;
- zlepšenie konkurencieschopnosti a zamestnanosti prostredníctvom investícií na regionálnej úrovni v oblastiach s vysokým potenciálom rastu, s pridanou hodnotou pre EÚ ako celok;
- čo najrýchlejšie vyrovnanie životnej úrovne v krajinách, ktoré do EÚ vstúpili od roku 2004, s priemerom v EÚ.
Príčiny nerovnosti
Regionálne rozdiely môžu zapríčiňovať viaceré faktory, napríklad:
- dlhodobé nevýhody spôsobené geografickou vzdialenosťou alebo riedkym osídlením;
- nedávne sociálne a hospodárske zmeny;
- pretrvávajúce dedičstvo bývalých centrálne plánovaných ekonomík;
- kombinácia týchto a iných faktorov.
Výsledok tohto nevýhodného stavu sa často prejavuje v podobe:
- sociálnej núdze;
- nízkej kvality škôl;
- vyššej miery nezamestnanosti;
- nedostatočnej infraštruktúry.
Vytváranie rastu a pracovných miest

Regionálna politika sa týka aj investovania do ľudí.
Komisia zabezpečuje, aby sa regionálna politika koordinovala so stratégiou Európa 2020 na podporu rastu a zamestnanosti. K tomu by mali prispieť nasledujúce opatrenia na:
-
zlepšenie poskytovania kvalitných služieb (napríklad prístup k vysokorýchlostnému internetu), ochrany environmentálneho potenciálu a dostupnosti, čím sa krajiny a regióny stanú atraktívnejšími pre investorov;
-
podporu inovácií, podnikania a znalostnej ekonomiky. Regióny musia využiť svoje silné stránky a účinnejšie a lepšie kombinovať využívanie európskych, vnútroštátnych a regionálnych verejných zdrojov a rozvíjať stratégie „inteligentnej špecializácie“ pre rast;
-
podporu tvorby väčšieho počtu a kvalitnejších pracovných miest prostredníctvom zvýšenia atraktivity zamestnania, zastavenia „úniku mozgov“, zlepšenia adaptability pracovníkov a navýšenia investícií do ľudského kapitálu.
Financovanie
Na regionálny rozvoj je počas obdobia 2007 – 2013 vyčlenená viac ako tretina rozpočtu EÚ, t. j. zhruba 347 miliárd EUR.
V závislosti od charakteru programov a miesta ich realizácie sa finančné prostriedky čerpajú z troch fondov:
-
Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), ktorý slúži na financovanie programov v oblasti všeobecnej infraštruktúry, inovácií a investícií;
-
Európsky sociálny fond (ESF), z ktorého sa financujú projekty odbornej prípravy a iné druhy pomoci v oblasti zamestnanosti, ako aj programy na vytváranie nových pracovných miest;
-
Kohézny fond, ktorý je určený na financovanie investícií v oblasti životného prostredia a dopravnej infraštruktúry, ako aj na projekty zamerané na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. Finančné prostriedky z tohto fondu sú určené pre 15 členských štátov, ktorých hospodárska produkcia je nižšia ako 90 % priemeru v EÚ (12 najnovších členov plus Portugalsko, Grécko a Španielsko).
Kde a ako sa finančné prostriedky vynakladajú
V súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 sa v rámci regionálnej politiky investuje do všetkých regiónov EÚ.
Osobitná pozornosť sa venuje členským štátom strednej a východnej Európy a regiónom s osobitnými potrebami rozvoja v ďalších krajinách EÚ. Cieľom politiky je čeliť kríze a zabezpečiť rýchlejšie poskytovanie finančných prostriedkov.
Dôraz sa kladie na podporu inovácií a výskumu, udržateľného rozvoja a vytvorenie priaznivého prostredia pre malé a stredné podniky, ktoré sú základným pilierom európskeho hospodárstva. Časť finančných prostriedkov sa vynakladá na projekty v oblasti cezhraničnej a medziregionálnej spolupráce.
Na začiatok