Inštitucionálne záležitosti

Európska únia je jedinečným útvarom. Jej členmi sú nezávislé štáty, ktoré zdieľajú suverenitu v niektorých kľúčových oblastiach vládnutia. Únia, ako ktorákoľvek iná vláda, má zákonodarnú a výkonnú moc, ako aj nezávislé súdnictvo.

Zobraziť celý článokZobraziť celý článok

Právomoci inštitúcií EÚ sú ustanovené zakladajúcimi zmluvami, ktoré boli prerokované a ratifikované členskými štátmi. V oblastiach politiky, na ktoré sa nevzťahujú zmluvy, môžu členské štáty slobodne uplatňovať svoju suverenitu.

Medzi najdôležitejšie zmluvy patrí Rímska zmluva, ktorou sa v roku 1958 založilo Európske hospodárske spoločenstvo, a Maastrichtská zmluva (Zmluva o Európskej únii), ktorá vstúpila do platnosti v roku 1993. Dôležitú úlohu zohrali aj Jednotný európsky akt (1987), ktorým sa ustanovil rámec Európskeho jednotného trhu, Amsterdamská zmluva (1999) a Zmluva z Nice (2003). Zatiaľ poslednou zmluvou je Lisabonská zmluva, ktorá nadobudla platnosť 1. decembra 2009 a zmenila niektoré z predchádzajúcich zmlúv.

Tlmočníci EÚ pracujú vo všetkých 23 úradných jazykoch EÚ.

Inštitucionálny trojuholník

Za tvorbu politiky a rozhodovanie zodpovedajú tri inštitúcie:

Rada Európskej únie,
Európska komisia a
Európsky parlament.

Štvrtou inštitúciou je Európska rada, ktorá definuje hlavné politické smerovanie a priority, ale nemá legislatívnu funkciu.

Rada Európskej únie

Táto inštitúcia je hlavným a najvplyvnejším rozhodovacím orgánom. Je hlasom členským štátov a ministri z každej krajiny sa na jej pôde stretávajú viackrát do mesiaca. Rada EÚ plní zákonodarnú funkciu, o ktorú sa delí s Európskym parlamentom, ako aj výkonnú funkciu, o ktorú sa delí s Európskou komisiou. Príslušní ministri sa stretávajú, aby diskutovali o konkrétnych otázkach týkajúcich sa napr. zahraničných vzťahov, hospodárstva a financií, dopravy, energetiky, poľnohospodárstva atď. Tieto stretnutia sa nazývajú Radou ministrov alebo len Radou.

Väčšina rozhodnutí sa prijíma väčšinovým hlasovaním, avšak citlivé otázky týkajúce sa oblasti daní, azylovej a prisťahovaleckej politiky alebo zahraničnej a bezpečnostnej politiky si vyžadujú jednomyseľné hlasovanie.

Európsky parlament v Štrasburgu © Van Parys Media

Budova Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

Európska komisia

Komisia je nezávislá od vlád a je inštitúciou, ktorá reprezentuje záujmy Únie ako celku. Komisia plní dve dôležité funkcie: navrhuje politiky a právne predpisy EÚ a je zodpovedná za zabezpečenie dodržiavania zmlúv a právnych predpisov EÚ. Preto sa jej niekedy hovorí „strážkyňa zmlúv”.

Komisia sa menuje na päť rokov, takže jej funkčné obdobie je približne rovnako dlhé ako funkčné obdobie Európskeho parlamentu. Komisári – jeden z každej krajiny – sa pred svojim menovaním podrobujú vypočutiu zo strany Európskeho parlamentu.

Európsky parlament

Podobne ako iné parlamenty, aj Európsky parlament musel bojovať za svoje právo zastupovať ľud. Prvé priame voľby do Európskeho parlamentu sa uskutočnili v roku 1979. Súčasný parlament, ktorý bol v júni 2009 zvolený na päť rokov, má 736 členov zo všetkých 27 členských štátov EÚ.

Jeho hlavnou úlohou je schvaľovanie návrhov právnych predpisov predložených Európskou komisiou. Parlament má navyše možnosť odvolať Komisiou prostredníctvom vyslovenia nedôvery.

Európska rada

Hlavy štátov a predsedovia vlád členských štátov sa v rámci Európskej rady stretávajú aspoň štyrikrát ročne. Ďalšie zasadnutia zvoláva predseda Európskej rady podľa potreby. Na týchto zasadnutiach sa definujú politické priority EÚ a rozhodnutia sa prijímajú zväčša konsenzom.

Lisabonská zmluva udelila Európskej rade status inštitúcie, ktorú vedie volený predseda.

Presadzovanie práva

Úlohou Súdneho dvora Európskej únie je zabezpečiť, aby právne predpisy EÚ boli interpretované a uplatňované rovnako všetkými členskými štátmi.

Súdny dvor môže takisto rozhodovať v právnych sporoch medzi členskými štátmi, inštitúciami EÚ, právnickými alebo fyzickými osobami. Súd, ktorý sídli v Luxemburgu, sa skladá zo sudcov zo všetkých členských štátov.

Iné inštitúcie a orgány

Okrem štyroch hlavných orgánov má Európska únia šesť ďalších orgánov so špecifickými úlohami:

Dvor audítorov dohliada nad správnym nakladaním s rozpočtom EÚ, ktorý je financovaný európskymi daňovými poplatníkmi;
Európska centrálna banka so sídlom vo Frankfurte je zodpovedná za riadenie eura, jednotnej meny EÚ, a za stanovovanie menovej politiky EÚ;
Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov sú poradnými orgánmi so sídlom v Bruseli, ktoré zastupujú zainteresované skupiny občianskej spoločnosti a regionálnych vlád;
Európska investičná banka v Luxemburgu financuje projekty v menej rozvinutých regiónoch EÚ a podporuje rozvoj malých a stredných podnikov;
Európsky ombudsman prešetruje sťažnosti občanov, právnických osôb a ostatných orgánov voči inštitúciám EÚ.