Námorné záležitosti a rybárstvo


Živobytie mnohých Európanov závisí od mora a jeho zdrojov. Ide nielen o rybolov, ale aj o energiu zo šelfových veterných parkov a o ropné a plynové ložiská či námornú prepravu osôb a tovarov po celom svete. Nemožno zabudnúť ani na cestovný ruch, ktorý je v prímorských oblastiach významným zdrojom príjmov a zamestnanosti.

Morské zdroje sú pre nás mimoriadne dôležité. Musíme ich preto využívať zodpovedne, predchádzať nadmernému rybolovu a zabezpečiť, aby ťažba ropy a zemného plynu neznečisťovala morské prostredie a pobrežie.

Rybárstvo – význam ochrany

Rybársky priemysel EÚ, ktorý je štvrtým najväčším na svete, dodá každoročne okolo 6,4 milióna ton rýb. V odvetví rybolovu a spracovania rýb je zamestnaných viac než 350 000 osôb.

EÚ sa v čo najväčšej miere usiluje zabezpečiť, aby bol rybolov udržateľný – z hospodárskeho i environmentálneho hľadiska – a súčasne zohľadňoval aspekt ochrany záujmov spotrebiteľov a potreby rybárov.

Na tento zámer reaguje aj reforma spoločnej rybárskej politiky EÚ, ktorá sa uplatňuje od januára 2014 a ktorou sa sledujú tieto ciele: zabezpečiť živobytie rybárov a súčasne zastaviť nadmerný rybolov a súvisiace vyčerpanie populácie rýb.

Uplatňovanie nových právnych predpisov sa podporuje cez Európsky námorný a rybársky fond (ENRF). V období rokov 2014 až 2020 sa z fondu ENRF budú financovať projekty, ktorých cieľom je:

  • zavádzanie inovatívnych techník rybolovu,
  • vytvorenie nových odbytísk pre morské plody,
  • zlepšenie kvality života v pobrežných oblastiach.

Takýto prístup pomôže rybárom zamerať sa na udržateľný rybolov a pobrežným komunitám diverzifikovať svoje hospodárstva.

Medzinárodná spolupráca

Aby sa zabezpečilo, že sa na celom svete oceány a moria využívajú transparentným a udržateľným spôsobom a nedochádza k nadmernému lovu, EÚ spolupracuje s orgánmi OSN a rokuje s regionálnymi a medzinárodnými rybárskymi organizáciami.

Prostredníctvom dvojstranných dohôd s krajinami mimo EÚ získavajú rybári z EÚ prístup k rybolovu vo vzdialených vodách, čo im umožňuje zásobovať európsky trh. Na základe týchto dohôd sa takisto zabezpečuje uplatňovanie rovnakých podmienok udržateľnosti ako v EÚ. Na druhej strane partnerské krajiny (vrátane rozvojových krajín) dostávajú finančný príspevok, ktorý môžu investovať do rozvoja svojho vlastného rybárskeho priemyslu a zvyšovania populácie rýb.

Chov rýb a morských živočíchov udržateľným spôsobom

Medzi objemom konzumovaných rybných produktov a množstvom, ktoré dokáže dodať náš rybársky priemysel, je nesúlad, ktorý sa stále zväčšuje. Prekonať ho možno do určitej miery využitím akvakultúry. V súčasnosti pochádza štvrtina rybných produktov vyprodukovaných v EÚ z rybích fariem a iných foriem akvakultúry. Z hľadiska chovaného objemu patria medzi najdôležitejšie druhy v rámci akvakultúry slávky, pstruh dúhovýlosos atlantický, po ktorých nasledujú ustrice, pagel, kapor, lastúrniky a morské ostrieže.

Európska akvakultúra sa riadi prísnymi normami, pokiaľ ide o ochranu životného prostredia, zdravie vodných živočíchov a ochranu spotrebiteľov. Tento sektor však v posledných rokoch stagnoval. Komisia chce tento trend zvrátiť konkrétnymi návrhmi právnych predpisov, ktoré by mali zároveň prispieť k nárastu dodávok čerstvých, zdravých a lokálnych potravín.

Nezákonný rybolov

Nezákonný, nenahlásený a neregulovaný rybolov decimuje populácie rýb, ničí morské biotopy, narúša hospodársku súťaž, nespravodlivo znevýhodňuje čestných rybárov a oslabuje pobrežné spoločenstvá, predovšetkým v rozvojových krajinách.

EÚ pracuje na odstránení medzier v predpisoch, z ktorých môžu nezákonní prevádzkovatelia profitovať. V rámci obchodu je možné dovážať do EÚ a vyvážať z EÚ len produkty morského rybolovu, o ktorých legálnosti vydal osvedčenie príslušný vlajkový alebo vyvážajúci štát. Všetci prevádzkovatelia z EÚ nezákonne loviaci kdekoľvek na svete a bez ohľadu na vlajku, pod ktorou plávajú, čelia vysokým sankciám primeraným hospodárskej hodnote ich úlovku, ktoré ich pripravia o akýkoľvek zisk.

Udržateľná spotreba rýb

Udržateľnosť je zároveň aj o tom, ako konzumujeme rybné produkty. EÚ a vlády európskych krajín preto dôsledne informujú spotrebiteľov o tejto problematike.

Nákupné rozhodnutia spotrebiteľov majú veľký vplyv, a preto je dôležité, aby aj všetky ostatné zložky v dodávateľskom reťazci zodpovedali ich úsiliu.

Napríklad podľa nových pravidiel označovania rýb, mäkkýšov, kôrovcov a rias musia byť na všetkých produktoch predávaných spotrebiteľom EÚ alebo do zariadení spoločného stravovania uvedené tieto informácie:

  • obchodný a vedecký názov druhu,
  • skutočnosť, či bol produkt ulovený v mori, v sladkej vode alebo pochádza z hospodárskych chovov,
  • oblasť výlovu alebo produkcie a druh použitého rybárskeho výstroja,
  • skutočnosť, či bol produkt rozmrazený a dátum minimálnej trvanlivosti (známy aj ako minimálna trvanlivosť do“ alebo „dátum spotreby“) v súlade so všeobecným pravidlami označovania potravín.

Ekonomické prínosy

Moria a oceány sú významnou hnacou silou európskeho hospodárstva. EÚ má celosvetovo najväčší počet komerčných prístavov (1 200) a najväčšiu obchodnú flotilu. 90 % obchodu s tretími krajinami a 40 % obchodu v rámci EÚ sa uskutočňuje po mori. Tento sektor predstavuje zhruba 5,4 milióna pracovných miest a vytvára hrubú pridanú hodnotu vo výške takmer 500 miliárd EUR ročne.

Stále však existuje obrovský nevyužitý potenciál pre inovácie a rast, najmä v niektorých oblastiach. V dôsledku toho v posledných rokoch EÚ rozšírila záber námornej politiky s cieľom zamerať sa na integráciu všetkých typov využitia námorného priestoru.

Jej dlhodobé ciele sú uvedené v stratégii pre modrý rast. Ide konkrétne o:

  • rozvoj sektorov s vysokým potenciálom, ako je akvakultúra, pobrežný cestovný ruch, morské biotechnológie, energia z oceánov a ťažba z morského dna,
  • poskytovanie vedomostí, právnej istoty a bezpečnosti prostredníctvom digitálnej mapy európskeho morského dna, námorného priestorového plánovania (zvýšenie efektívnosti a udržateľnosti námorných činností) a integrovaného námorného dohľadu (nové nástroje na výmenu informácií medzi orgánmi námorného dohľadu s cieľom znížiť náklady na námorný dohľad a zvýšiť jeho efektívnosť),
  • stratégie prispôsobené jednotlivým moriam a oceánom (Jadranské more, Iónske more, Severný ľadový oceán, Atlantický oceán, Baltské more, Čierne more, Stredozemné more, Severné more), ktoré zároveň podporujú spolupráci medzi susednými krajinami.

Počas English Európskeho námorného dňa (organizovaného každoročne 20. mája) sa EÚ zameriava na zvyšovanie povedomia o význame zdravých morí a oceánov pre naše životy.

Na začiatok

Námorné záležitosti a rybárstvo

Rukopis bol aktualizovaný v november 2014

Táto publikácia je súčasťou série „Politiky Európskej únie“


Na začiatok



Pomôžte nám zlepšiť sa

Našli ste informácie, ktoré ste hľadali?

ÁnoNie

Aké informácie ste hľadali?

Máte nejaké návrhy?