You are here:

Námorné záležitosti a rybárstvo

Živobytie mnohých Európanov závisí od mora a jeho zdrojov. Ide nielen o rybolov, ale aj o energiu zo šelfových veterných parkov a o ropné a plynové ložiská či námornú prepravu osôb a tovarov po celom svete. Nemožno zabudnúť ani na cestovný ruch, ktorý je v prímorských oblastiach významným zdrojom príjmov a zamestnanosti.

Morské zdroje sú pre nás mimoriadne dôležité. Musíme ich preto využívať zodpovedne, predchádzať nadmernému rybolovu a zabezpečiť, aby ťažba ropy a zemného plynu neznečisťovala morské prostredie a pobrežie.

Rybárstvo – význam ochrany

Rybársky priemysel EÚ, ktorý je štvrtým najväčším na svete, dodá každoročne okolo 6,4 milióna ton rýb. V odvetví rybolovu a spracovania rýb je zamestnaných viac než 350 000 osôb.

EÚ sa v čo najväčšej miere usiluje zabezpečiť, aby bol rybolov udržateľný – z hospodárskeho i environmentálneho hľadiska – a súčasne zohľadňoval aspekt ochrany záujmov spotrebiteľov a potreby rybárov.

Na tento zámer reaguje aj reforma spoločnej rybárskej politiky EÚ, ktorá sa uplatňuje od januára 2014 a ktorou sa sledujú tieto ciele: zabezpečiť živobytie rybárov a súčasne zastaviť nadmerný rybolov a súvisiace vyčerpanie populácie rýb.

Uplatňovanie nových právnych predpisov sa podporuje cez Európsky námorný a rybársky fond (ENRF). V období rokov 2014 až 2020 sa z fondu ENRF budú financovať projekty, ktorých cieľom je:

  • zavádzanie inovatívnych techník rybolovu,
  • vytvorenie nových odbytísk pre morské plody,
  • zlepšenie kvality života v pobrežných oblastiach.

Takýto prístup pomôže rybárom zamerať sa na udržateľný rybolov a pobrežným komunitám diverzifikovať svoje hospodárstva.

Medzinárodná spolupráca

Aby sa zabezpečilo, že sa na celom svete oceány a moria využívajú transparentným a udržateľným spôsobom a nedochádza k nadmernému lovu, EÚ spolupracuje s orgánmi OSN a rokuje s regionálnymi a medzinárodnými rybárskymi organizáciami.

Prostredníctvom dvojstranných dohôd s krajinami mimo EÚ získavajú rybári z EÚ prístup k rybolovu vo vzdialených vodách, čo im umožňuje zásobovať európsky trh. Na základe týchto dohôd sa takisto zabezpečuje uplatňovanie rovnakých podmienok udržateľnosti ako v EÚ. Na druhej strane partnerské krajiny (vrátane rozvojových krajín) dostávajú finančný príspevok, ktorý môžu investovať do rozvoja svojho vlastného rybárskeho priemyslu a zvyšovania populácie rýb.

Chov rýb a morských živočíchov udržateľným spôsobom

Medzi objemom konzumovaných rybných produktov a množstvom, ktoré dokáže dodať náš rybársky priemysel, je nesúlad, ktorý sa stále zväčšuje. Prekonať ho možno do určitej miery využitím akvakultúry. V súčasnosti pochádza štvrtina rybných produktov vyprodukovaných v EÚ z rybích fariem a iných foriem akvakultúry. Z hľadiska chovaného objemu patria medzi najdôležitejšie druhy v rámci akvakultúry slávky, pstruh dúhovýlosos atlantický, po ktorých nasledujú ustrice, pagel, kapor, lastúrniky a morské ostrieže.

Európska akvakultúra sa riadi prísnymi normami, pokiaľ ide o ochranu životného prostredia, zdravie vodných živočíchov a ochranu spotrebiteľov. Tento sektor však v posledných rokoch stagnoval. Komisia chce tento trend zvrátiť konkrétnymi návrhmi právnych predpisov, ktoré by mali zároveň prispieť k nárastu dodávok čerstvých, zdravých a lokálnych potravín.

Nezákonný rybolov

Nezákonný, nenahlásený a neregulovaný rybolov decimuje populácie rýb, ničí morské biotopy, narúša hospodársku súťaž, nespravodlivo znevýhodňuje čestných rybárov a oslabuje pobrežné spoločenstvá, predovšetkým v rozvojových krajinách.

EÚ pracuje na odstránení medzier v predpisoch, z ktorých môžu nezákonní prevádzkovatelia profitovať. V rámci obchodu je možné dovážať do EÚ a vyvážať z EÚ len produkty morského rybolovu, o ktorých legálnosti vydal osvedčenie príslušný vlajkový alebo vyvážajúci štát. Všetci prevádzkovatelia z EÚ nezákonne loviaci kdekoľvek na svete a bez ohľadu na vlajku, pod ktorou plávajú, čelia vysokým sankciám primeraným hospodárskej hodnote ich úlovku, ktoré ich pripravia o akýkoľvek zisk.

Udržateľná spotreba rýb

Udržateľnosť je zároveň aj o tom, ako konzumujeme rybné produkty. EÚ a vlády európskych krajín preto dôsledne informujú spotrebiteľov o tejto problematike.

Nákupné rozhodnutia spotrebiteľov majú veľký vplyv, a preto je dôležité, aby aj všetky ostatné zložky v dodávateľskom reťazci zodpovedali ich úsiliu.

Napríklad podľa nových pravidiel označovania rýb, mäkkýšov, kôrovcov a rias musia byť na všetkých produktoch predávaných spotrebiteľom EÚ alebo do zariadení spoločného stravovania uvedené tieto informácie:

  • obchodný a vedecký názov druhu,
  • skutočnosť, či bol produkt ulovený v mori, v sladkej vode alebo pochádza z hospodárskych chovov,
  • oblasť výlovu alebo produkcie a druh použitého rybárskeho výstroja,
  • skutočnosť, či bol produkt rozmrazený a dátum minimálnej trvanlivosti (známy aj ako minimálna trvanlivosť do“ alebo „dátum spotreby“) v súlade so všeobecným pravidlami označovania potravín.

Ekonomické prínosy

Moria a oceány sú významnou hnacou silou európskeho hospodárstva. EÚ má celosvetovo najväčší počet komerčných prístavov (1 200) a najväčšiu obchodnú flotilu. 90 % obchodu s tretími krajinami a 40 % obchodu v rámci EÚ sa uskutočňuje po mori. Tento sektor predstavuje zhruba 5,4 milióna pracovných miest a vytvára hrubú pridanú hodnotu vo výške takmer 500 miliárd EUR ročne.

Stále však existuje obrovský nevyužitý potenciál pre inovácie a rast, najmä v niektorých oblastiach. V dôsledku toho v posledných rokoch EÚ rozšírila záber námornej politiky s cieľom zamerať sa na integráciu všetkých typov využitia námorného priestoru.

Jej dlhodobé ciele sú uvedené v stratégii pre modrý rast. Ide konkrétne o:

  • rozvoj sektorov s vysokým potenciálom, ako je akvakultúra, pobrežný cestovný ruch, morské biotechnológie, energia z oceánov a ťažba z morského dna,
  • poskytovanie vedomostí, právnej istoty a bezpečnosti prostredníctvom digitálnej mapy európskeho morského dna, námorného priestorového plánovania (zvýšenie efektívnosti a udržateľnosti námorných činností) a integrovaného námorného dohľadu (nové nástroje na výmenu informácií medzi orgánmi námorného dohľadu s cieľom znížiť náklady na námorný dohľad a zvýšiť jeho efektívnosť),
  • stratégie prispôsobené jednotlivým moriam a oceánom (Jadranské more, Iónske more, Severný ľadový oceán, Atlantický oceán, Baltské more, Čierne more, Stredozemné more, Severné more), ktoré zároveň podporujú spolupráci medzi susednými krajinami.

Počas Vybrať preklady k predchádzajúcemu odkazu   English (en) Európskeho námorného dňa (organizovaného každoročne 20. mája) sa EÚ zameriava na zvyšovanie povedomia o význame zdravých morí a oceánov pre naše životy.