Nástroje zjednodušeného používania
Pomocné nástroje
Výber jazyka
Krajiny EÚ koordinujú svoje vnútroštátne hospodárske politiky, aby mohli spoločne reagovať na vážne hospodárske problémy, ako je napríklad súčasná hospodárska a finančná kríza. Zavedenie eura v sedemnástich krajinách túto koordináciu ešte prehĺbilo.
Hospodárska a menová únia (HMÚ) predstavuje rámec pre spoluprácu v hospodárskej oblasti. Jej členmi sú všetky krajiny EÚ. Ich spoločným cieľom je:

Posielať peniaze deťom študujúcim v zahraničí je vďaka EÚ lacnejšie.
Od októbra 2008, kedy začala súčasná finančná a hospodárska kríza, vlády jednotlivých štátov, Európska centrálna banka (ECB) a Komisia spolupracujú, aby:
Doteraz štáty EÚ investovali do protikrízových opatrení viac ako 1,6 bilióna EUR.
V záujme udržania finančnej stability EÚ a s cieľom zmierniť tlaky na trhoch s dlhovými nástrojmi štátov eurozóny Únia vytvorila systém záchranných nástrojov pre svojich členov v ťažkostiach: Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS), ktorý nahradil dočasné nástroje a je celosvetovo najväčšou medzinárodnou finančnou inštitúciou súčasnosti. Spoločne s príspevkami z Medzinárodného menového fondu (MMF) disponuje finančným stabilizačným balíkom v hodnote do 750 miliárd EUR. Stal sa trvalou a neoddeliteľnou súčasťou komplexnej stratégie EÚ na zabezpečenie finančnej stability v eurozóne.

S eurom ako spoločnou menou pre veľkú časť Európy mohla EÚ jednoduchšie koordinovať opatrenia zamerané na riešenie zníženej úverovej schopnosti bánk. Spoločná mena tiež priniesla viac stability. ECB mohla napríklad znížiť úrokové sadzby pre celú eurozónu (miesto toho, aby každá krajina určovala vlastné výmenné kurzy), takže banky v Európe si teraz môžu požičiavať medzi sebou za rovnakých podmienok.
Euro používa každodenne viac ako 60 % občanov EÚ. Z jednotnej meny majú prospech všetci:
Euro je zárukou cenovej stability. ECB stanovuje kľúčové úrokové sadzby na úrovni, ktorá zabezpečí udržanie strednodobej inflácie v eurozóne pod 2 %. ECB takisto spravuje devízové rezervy EÚ a môže intervenovať na devízových trhoch s cieľom ovplyvniť výmenný kurz eura.
Od všetkých krajín EÚ, ktoré nepatria do eurozóny, sa očakáva, že euro prijmú, keď na to budú pripravené ich ekonomiky. Krajiny, ktoré pristúpili do Únie v roku 2004 a 2007, sa postupne stávajú členmi eurozóny. Dánsko a Spojené kráľovstvo ostávajú mimo eurozóny z dôvodu osobitných politických dohôd.
K tomu, aby sa krajina mohla pripojiť k eurozóne, musí mať jej mena stabilný výmenný kurz počas dvoch rokov. Ďalšie kritériá, ktoré je potrebné splniť, sa týkajú úrokových sadzieb, rozpočtového schodku, miery inflácie a úrovne verejného dlhu.
Úlohou Európskej centrálnej banky je nielen udržiavanie cenovej stability, ale aj zabezpečovanie čo najnižších poplatkov za cezhraničné prevody eur pre banky a ich klientov.
Pre transakcie vo veľmi veľkých objemoch prevádzkuje ECB a vnútroštátne centrálne banky systém pre platby v reálnom čase nazývaný TARGET2. V budúcnosti ponúkne rovnaké výhody aj pre prevody cenných papierov.
ECB a Európska komisia spoločne pracujú na vytvorení jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA), ktorá by ešte viac rozšírila výhody efektívnejších a lacnejších platieb. Cieľom je, aby sa na všetky platby vzťahovali rovnaké podmienky bez ohľadu na to, či boli realizované ako bankový prevod, priame inkaso alebo platba kartou. Nebude záležať ani na tom, či ide o vnútroštátnu alebo cezhraničnú platbu. EÚ v súčasnosti rozširuje tieto výhody na priame inkasá.
Podpora stability, rastu a prosperity v celej EÚ ![]()
Online verzia s možnosťou listovania (flipbook)
Dátum uverejnenia: apríl 2013
Táto publikácia je súčasťou série „Politiky Európskej únie“