You are here:

Zahraničná a bezpečnostná politika

Európska únia má svoju vlastnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorá sa vyvíjala v priebehu mnohých rokov. Vďaka nej môže Únia vystupovať na svetovej scéne ako jeden celok. Spoločný vplyv 28 členských štátov EÚ je oveľa väčší, ako keby každý z nich sledoval svoju vlastnú politiku.

Spoločná zahraničná politika EÚ bola v roku 2009 posilnená Lisabonskou zmluvou, na základe ktorej bol vytvorený:

Mier a bezpečnosť

Hlavnou úlohou zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ je:

  • ochrana mieru a posilnenie medzinárodnej bezpečnosti,
  • podpora medzinárodnej spolupráce,
  • rozvoj a upevňovanie:
    • demokracie,
    • právneho štátu,
    • dodržiavania ľudských práv a základných slobôd.

Diplomacia a partnerstvo

EÚ má kľúčové postavenie pri rokovaniach o záležitostiach, ako je napríklad iránsky jadrový program, stabilizovanie situácie v Somálsku a širšej oblasti Afrického rohu či boj proti globálnemu otepľovaniu. Základom spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktorej cieľom je vyriešiť konflikty a podporovať medzinárodné porozumenie, je diplomacia. Doplňujúcu úlohu často zohrávajú obchod, humanitárna pomoc, bezpečnosť a obrana.

EÚ má ako najväčší svetový darca rozvojovej pomoci jedinečné postavenie pri spolupráci s rozvojovými krajinami.

Samotný demografický a hospodársky vplyv dvadsaťosmičky z nej robí významnú veľmoc. Únia je najväčším obchodným trhom na svete s druhou najvýznamnejšou rezervnou menou, eurom. Trend členských krajín prijímať spoločné rozhodnutia v otázkach zahraničnej politiky posilňuje význam Únie.

EÚ udržiava partnerstvá so svetovými kľúčovými aktérmi vrátane nových mocností. Usiluje sa zabezpečiť, aby sa jej vzťahy s inými štátmi zakladali na spoločných záujmoch a prínosoch. EÚ organizuje pravidelné samity s Kanadou, Čínou, Indiou, Japonskom, Ruskom a Spojenými štátmi. Medzinárodné vzťahy EÚ sa týkajú mnohých oblastí, ako sú:

  • vzdelávanie,
  • životné prostredie,
  • bezpečnosť a obrana,
  • trestná činnosť a
  • ľudské práva.

Mierové misie

EÚ vyslala svoje mierové misie do mnohých krízových oblastí na celom svete. V auguste 2008 EÚ pomohla vyjednať prímerie medzi Gruzínskom a Ruskom a vyslala pozorovateľov na miesto konfliktu, aby monitorovali situáciu (monitorovacia misia EÚ v Gruzínsku Vybrať preklady k predchádzajúcemu odkazu   English (en) ). Únia navyše poskytla humanitárnu pomoc ľuďom, ktorí boli v dôsledku bojov nútení opustiť svojej domovy.

V Kosove pôsobia silné policajné a justičné zložky (EULEX Kosovo Vybrať preklady k predchádzajúcemu odkazu   English (en) ), ktorých cieľom je zabezpečiť právo a poriadok.

Nástroje intervencie

EÚ nemá žiadnu stálu armádu. Namiesto toho sa v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) spolieha na ozbrojené sily, ktoré členské štáty poskytujú ad hoc na účely:

  • spoločných operácií odzbrojovania,
  • humanitárnych a záchranných misií,
  • vojenského poradenstva a pomoci,
  • prevencie konfliktov a udržiavania mieru,
  • krízového riadenia, napr. udržiavanie mieru a stabilizačné operácie po ukončení konfliktu.

Od roku 2003 EÚ realizovala takmer 30 civilných misií a vojenských operácií na 3 kontinentoch. Vo všetkých prípadoch išlo o reakciu na krízy:

  • znovunastolenie mieru v Indonézii po katastrofe spôsobenej cunami,
  • ochrana utečencov v Mali a Stredoafrickej republike,
  • boj proti pirátom pri brehoch Somálska a Afrického rohu.

EÚ v súčasnosti zohráva dôležitú úlohu ako garant bezpečnosti.

Od januára 2007 je EÚ schopná operácií rýchlej reakcie s dvoma súbežnými bojovými skupinami. Každá z nich má 1 500 vojakov a v prípade potreby môžu byť obe skupiny nasadené takmer súčasne. Rozhodnutie o nasadení prijímajú ministri krajín EÚ na zasadnutí Rady EÚ.

Užšie vzťahy s našimi susedmi: Európska susedská politika

Európska susedská politika (ESP) riadi vzťahy EÚ so 16-timi južnými a východnými susedmi.

Na juhu sú to: Alžírsko, Egypt, Izrael, Jordánsko, Libanon, Líbya, Maroko, Palestína (toto označenie neznamená uznanie Palestíny ako štátu a nie sú ním dotknuté pozície týkajúce sa uznania Palestíny ako štátu), Sýria a Tunisko.

Na východe: Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina.

Táto politika, ktorej cieľom je posilniť vzťahy EÚ so svojimi susedmi, ponúka možnosti:

  • politického pridruženia,
  • hospodárskej integrácie a
  • zvýšenej mobility ľudí.

Postupným rozširovaním Únie sa medzi jej bližších susedov zaradili aj krajiny východnej Európy a južného Kaukazu. Ich bezpečnosť, stabilita a prosperita tak čoraz viac ovplyvňujú aj nás. Spoločná politická iniciatíva – východné partnerstvo – vznikla v roku 2009 s cieľom prehĺbiť vzťahy medzi EÚ a jej šiestimi východnými susedmi. Užšia spolupráca medzi EÚ a jej východoeurópskymi partnermi – Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskou republikou a Ukrajinou – je kľúčovým prvkom zahraničných vzťahov EÚ.

V dôsledku revolúcií počas arabskej jari EÚ začala nanovo uplatňovať svoju európsku susedskú politiku, aby poskytla lepšiu podporu partnerom zavádzajúcim reformy, ktoré sú prínosom pre demokraciu, právny štát a ľudské práva. Jej cieľom je podnietiť inkluzívny hospodársky rozvoj v týchto krajinách a podporovať partnerstvo s rôznymi skupinami a organizáciami súbežne so vzťahmi medzi EÚ a vládami týchto krajín.

EÚ takisto podporuje susedné krajiny postihnuté konfliktmi a krízami. Je najväčším darcom pomoci obetiam krízy v Sýrii, kde od roku 2011 prispela na pomoc prostriedkami vo výške viac ako 3,2 mld. EUR. Takisto sa snaží pomáhať Líbyi v súčasnej zložitej politickej a bezpečnostnej situácii.

EÚ naďalej podporuje medzinárodné úsilie zamerané na dosiahnutie mieru na Blízkom východe. Podporuje systém 2 štátov – palestínsky štát žijúci v mieri s Izraelom. EÚ spolupracuje s OSN, USA a Ruskom (tzv. kvarteto) na dosiahnutí dohody medzi oboma stranami. Únia takisto úzko spolupracuje s regionálnymi partnermi na mierovom riešení konfliktu.

Jedným z hlavných zdrojov medzinárodného napätia bol iránsky jadrový program. Uzavretie prelomovej dohody s medzinárodným spoločenstvom v novembri 2013 bolo prvým krokom k riešeniu problému. Išlo o poctu úlohe EÚ pri vedení mierových rokovaní v mene medzinárodného spoločenstva.

Ázia a Latinská Amerika

EÚ prehlbuje vzťahy s regionálnymi skupinami v Ázii a Latinskej Amerike. Pre rýchlo sa rozvíjajúcich ázijských partnerov EÚ vytvorila tzv. rozšírené partnerstvo – dohody, ktoré kladú dôraz na vyváženosť ekonomických, politických, sociálnych a kultúrnych aspektov. Takisto rozhodne podporuje regionálnu integráciu v oboch regiónoch.

Západný Balkán

Krajiny západného Balkánu, ktoré majú záujem o členstvo v EÚ.

Krajina Stav
Chorvátsko Pristúpilo k EÚ ako 28. členský štát v júli 2013
Čierna hora, Srbsko Zapojené do rokovaní o členstve
bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko Komisia odporučila začať rokovania
Albánsko Rada schválila žiadosť, čím sa z Albánska stala „kandidátska krajina“
Bosna a Hercegovina, Kosovo Potenciálni žiadatelia

Hoci Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008, jeho medzinárodné postavenie ostáva nevyriešené. V apríli 2013 sa vďaka záväzku EÚ sprostredkovať rozhovory medzi dvomi stranami dosiahla historická dohoda, ktorá bola potvrdením pevného predsavzatia predsedov vlád Srbska a Kosova a bývalej vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej dosiahnuť normalizáciu vzťahov. Rovnako to dokazuje, že EÚ je pevne odhodlaná prispieť k zmiereniu na západnom Balkáne.

Proces rozhodovania v oblasti zahraničnej politiky EÚ

Hlavným rozhodovacím orgánom EÚ je Európska rada, ktorú tvoria hlavy štátov a vlád všetkých 28 krajín. Európska rada sa stretáva štyri razy ročne, aby vymedzila zásady a všeobecné usmernenia zahraničnej politiky.

Úlohou vysokej predstaviteľky je zvýšiť súdržnosť zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ. Predsedá mesačným zasadnutiam Rady pre zahraničné veci, v rámci ktorej sa stretávajú ministri zahraničných vecí 28 členských štátov EÚ. Vysoká predstaviteľka sa takisto zúčastňuje na samitoch Európskej rady, kde podáva správy o zahraničných záležitostiach.

Väčšina rozhodnutí v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky si vyžaduje súhlas všetkých členských štátov EÚ.

Úlohou služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) je podporovať vysokú predstaviteľku pri výkone jej funkcií. ESVČ funguje ako diplomatická služba EÚ disponujúca sieťou 139 delegácií a úradov po celom svete, ktoré majú presadzovať a hájiť európske záujmy.