Nástroje zjednodušeného používania
Pomocné nástroje
Výber jazyka
Európska únia má svoju vlastnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorá sa vyvíjala v priebehu mnohých rokov. Vďaka nej môže Únia vystupovať na svetovej scéne ako jeden celok.
Ak by členské štáty sledovali len svoje vlastné zahraničné politiky, ich vplyv vo svete by bol podstatne slabší.
Spoločná zahraničná bezpečnostná politika EÚ bola v roku 2009 posilnená Lisabonskou zmluvou, na základe ktorej bol vytvorený post vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a európska diplomatická služba – Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ).
Mier a bezpečnosť
Hlavnou úlohou zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ je ochrana mieru a posilnenie medzinárodnej bezpečnosti, podpora medzinárodnej spolupráce, rozvoj a upevňovanie demokracie a právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd.

Volební pozorovatelia EÚ v Sierra Leone, 2012. EÚ podporuje demokraciu a ľudské práva na celom svete
Diplomacia a partnerstvo
EÚ má kľúčové postavenie pri rokovaniach o mnohých medzinárodných záležitostiach – od globálneho otepľovania až po konflikt na Blízkom východe. Základom spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) je diplomacia (v prípade potreby doplnená obchodnými opatreniami, rozvojovou pomocou, bezpečnostnými opatreniami a obranou), prostredníctvom ktorej chce EÚ vyriešiť konflikty a docieliť medzinárodné porozumenie. Únia je najväčším darcom rozvojovej pomoci na medzinárodnej úrovni a má preto jedinečné postavenie pri spolupráci s rozvojovými krajinami.
Už len celková veľkosť dvadsaťsedmičky z nej robí z hospodárskeho, obchodného a finančného hľadiska jedného z najvýznamnejších aktérov medzinárodnej politiky. Únia je najväčším obchodným trhom na svete s druhou najvýznamnejšou rezervnou menou, eurom. Zohráva dôležitú úlohu na svetovej scéne a jej význam neustále narastá, pretože členské krajiny sa v otázkach zahraničnej politiky čoraz častejšie rozhodujú kolektívne.
EÚ je partnerom všetkých svetových kľúčových aktérov (vrátane nových), pričom každý z nich má vlastné stanoviská a záujmy v oblasti medzinárodnej politiky. EÚ sa usiluje zabezpečiť, aby sa jej vzťahy s inými štátmi zakladali na spoločných záujmoch a prínosoch, pričom obe strany majú nielen práva, ale aj povinnosti.
EÚ organizuje pravidelné samity s USA, Japonskom, Kanadou, Ruskom, Indiou a Čínou. Spolupráca s týmito a inými krajinami sa týka mnohých oblastí, ako sú napr. vzdelávanie, životné prostredie, bezpečnosť a obrana, dialógy o ľudských právach a boj proti trestnej činnosti.
EÚ vyslala svoje mierové misie do mnohých krízových oblastí na celom svete. V auguste 2008 EÚ vyjednala prímerie medzi Gruzínskom a Ruskom a vyslala pozorovateľov na miesto konfliktu, aby monitorovali situáciu (monitorovacia misia EÚ v Gruzínsku
). Únia navyše poskytla humanitárnu pomoc ľuďom, ktorí boli v dôsledku bojov nútení opustiť svojej domovy.
EÚ zohráva významnú úlohu aj na Balkáne, kde v siedmich krajinách financuje projekty pomoci na vybudovanie stabilných spoločností. V decembri 2008 vyslala do Kosova 1900 členov policajných a justičných zložiek (EULEX Kosovo
), ktorej cieľom je zabezpečiť právo a poriadok.

Člen misie EULEX v Kosove distribuuje informácie o úlohe EÚ pri znovuvybudovaní krajín západného Balkánu
EÚ nemá žiadnu stálu armádu. Namiesto toho sa v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) spolieha na ozbrojené sily, ktoré členské štáty poskytujú ad hoc na účely:
Všetky tieto činnosti môžu prispieť k boju proti terorizmu, vrátane možnej podpory tretích krajín v boji proti terorizmu na ich územiach.

V Afganistane EÚ pomáha pri školeniach súdnych a policajných zložiek.
V poslednom desaťročí EÚ realizovala 23 civilných misií a vojenských operácií na troch kontinentoch. Išlo o reakciu na krízy – znovunastolenie mieru v Acehu po katastrofe spôsobenej cunami, ochrana utečencov v Čade, boj proti pirátom pri brehoch Somálska a Afrického rohu
. EÚ sa tak stáva čoraz dôležitejším hráčom v otázkach medzinárodnej bezpečnosti.
Od januára 2007 je EÚ schopná operácií rýchlej reakcie s dvoma súbežnými bojovými skupinami. Každá z nich má 1500 členov a v prípade potreby môžu byť obe skupiny nasadené takmer súčasne. Rozhodnutie o nasadení prijímajú ministri krajín EÚ na zasadnutí Rady EÚ.
Podobne ako v prípade Ruska, EÚ sa snaží o posilnenie svojich vzťahov s Gruzínskom, Arménskom, Azerbajdžanom, Moldavskom, Ukrajinou a Bieloruskom. Rusko-gruzínska vojna v auguste 2008, ktorá sa skončila prímerím sprostredkovanom EÚ a vyslaním pozorovateľskej misie EÚ do Gruzínska, vzbudila obavy o stabilitu regiónu. EÚ poskytuje týmto krajinám značný objem finančných prostriedkov a ponúka im možnosť uzavrieť dohody o voľnom obchode za predpokladu, že podniknú politické a ekonomické reformy zamerané na posilnenie demokracie.
V dôsledku arabskej jari v roku 201 EÚ posilnila svoju Európsku susedskú politiku s cieľom vyjadriť solidaritu s tými, ktorí volali po demokracii. Táto politika, ktorej cieľom je posilniť vzťahy EÚ so svojimi východnými a južnými susedmi, ponúka možnosť politického pridruženia, hospodárskej integrácie a zvýšenej mobility. V rámci posilnenej politiky mohli susedia odhodlaní k realizácii politických a hospodárskych reforiem počítať s väčšou podporou a zvýšenou interakciou s EÚ.
Hlavným cieľom pracovnej skupiny EÚ – Tunisko je koordinovať európsku a medzinárodnú podporu určenú na pomoc Tunisku pri prechode k demokracii a opätovnom naštartovaní ekonomiky. V novembri 2012 bola vytvorená podobná pracovná skupina EÚ – Egypt.
EÚ poskytuje rôznorodú pomoc v rámci medzinárodného úsilia zameraného na dosiahnutie mieru na Blízkom východe. Cieľom EÚ je systém dvoch štátov – palestínsky štát žijúci v mieri s Izraelom. Únia spolupracuje s OSN, USA a Ruskom (tzv. kvarteto) na dosiahnutí dohody medzi oboma stranami.
EÚ zohráva takisto aktívnu úlohu v Iráne, kde vedie rokovania o obmedzení jadrového programu tejto krajiny.
EÚ prehlbuje vzťahy s regionálnymi skupinami, a to najmä v Latinskej Amerike a Ázii. Pre rýchlo sa rozvíjajúcich ázijských partnerov EÚ vytvorila tzv. rozšírené partnerstvo – dohody, ktoré kladú dôraz na vyváženosť ekonomických, politických, sociálnych a kultúrnych aspektov vo vzťahoch.
Chorvátsko sa v júli 2013 stane 28. členskou krajinou EÚ, zatiaľ čo bývalá juhoslovanská republika Macedónsko (FYROM) a Srbsko boli oficiálne uznané ako kandidátske krajiny na členstvo v EÚ. Albánsko, Bosna a Hercegovina a Čierna Hora požiadali o členstvo.
Nezávislosť Kosova od Srbska, vyhlásenú v roku 2008, však neuznali viaceré krajiny. EÚ sa aktívne snaží o diplomatické riešenie. Sprostredkúva dialóg medzi Prištinou a Belehradom a poskytuje praktickú pomoc.
Proces rozhodovania v oblasti zahraničnej politiky EÚ
Hlavným rozhodovacím orgánom v Európskej únii je Európska rada, ktorá združuje hlavy štátov a vlád zo všetkých 27 členských štátov. Rada sa stretáva štyri razy ročne, aby vymedzila zásady a všeobecné usmernenia zahraničnej politiky.
Úlohou vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej je zvýšiť súdržnosť zahraničnej politiky EÚ. Preto predsedá mesačným zasadnutiam Rady pre zahraničné veci, v rámci ktorej sa stretávajú ministri zahraničných vecí 27 členských štátov EÚ. Vysoká predstaviteľka sa takisto zúčastňuje samitov Európskej rady, kde podáva správy o zahraničných záležitostiach.

Vysoká predstaviteľka EÚ Catherine Ashtonová sa stretáva s generálnym sekretárom OSN Ban Ki-Munom – podpora mieru prostredníctvom viacstrannej spolupráce
Väčšina rozhodnutí v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky sa prijíma jednomyseľne – všetky členské štáty EÚ musia s rozhodnutím súhlasiť.
Úlohou služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) je podporovať vysokú predstaviteľku pri výkone jej úloh. ESVČ funguje ako diplomatická služba EÚ disponujúca sieťou viac ako 141 delegácií a úradov po celom svete, ktoré majú presadzovať a hájiť európske záujmy.