Zahraničná a bezpečnostná politika

Mier a bezpečnosť

Hlavnou úlohou zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ je ochrana mieru a posilnenie medzinárodnej bezpečnosti, podpora medzinárodnej spolupráce, rozvoj a upevňovanie demokracie a právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd.

Diplomacia a partnerstvo

EÚ má kľúčové postavenie pri rokovaniach o mnohých medzinárodných záležitostiach – od globálneho otepľovania až po konflikt na Blízkom východe. Základom spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) je diplomacia (v prípade potreby doplnená obchodnými opatreniami, rozvojovou pomocou, bezpečnostnými opatreniami a obranou), prostredníctvom ktorej chce EÚ vyriešiť konflikty a docieliť medzinárodné porozumenie. Únia je najväčším darcom rozvojovej pomoci na medzinárodnej úrovni a má preto jedinečné postavenie pri spolupráci s rozvojovými krajinami.

Už len celková veľkosť dvadsaťsedmičky z nej robí z hospodárskeho, obchodného a finančného hľadiska jedného z najvýznamnejších aktérov medzinárodnej politiky. Únia je najväčším obchodným trhom na svete s druhou najvýznamnejšou rezervnou menou, eurom. Zohráva dôležitú úlohu na svetovej scéne a jej význam neustále narastá, pretože členské krajiny sa v otázkach zahraničnej politiky čoraz častejšie rozhodujú kolektívne.

EÚ je partnerom všetkých svetových kľúčových aktérov (vrátane nových), pričom každý z nich má vlastné stanoviská a záujmy v oblasti medzinárodnej politiky. EÚ sa usiluje zabezpečiť, aby sa jej vzťahy s inými štátmi zakladali na spoločných záujmoch a prínosoch, pričom obe strany majú nielen práva, ale aj povinnosti.

EÚ organizuje pravidelné samity s USA, Japonskom, Kanadou, Ruskom, Indiou a Čínou. Spolupráca s týmito a inými krajinami sa týka mnohých oblastí, ako sú napr. vzdelávanie, životné prostredie, bezpečnosť a obrana, dialógy o ľudských právach a boj proti trestnej činnosti.

Mierové misie

EÚ vyslala svoje mierové misie do mnohých krízových oblastí na celom svete. V auguste 2008 EÚ vyjednala prímerie medzi Gruzínskom a Ruskom a vyslala pozorovateľov na miesto konfliktu, aby monitorovali situáciu (monitorovacia misia EÚ v Gruzínsku ). Únia navyše poskytla humanitárnu pomoc ľuďom, ktorí boli v dôsledku bojov nútení opustiť svojej domovy.

EÚ zohráva významnú úlohu aj na Balkáne, kde v siedmich krajinách financuje projekty pomoci na vybudovanie stabilných spoločností. V decembri 2008 vyslala do Kosova 1900 členov policajných a justičných zložiek (EULEX Kosovo ), ktorej cieľom je zabezpečiť právo a poriadok.

Nástroje intervencie

EÚ nemá žiadnu stálu armádu. Namiesto toho sa v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) spolieha na ozbrojené sily, ktoré členské štáty poskytujú ad hoc na účely:

• spoločných operácií odzbrojovania;
• humanitárnych a záchranných misií;
• vojenského poradenstva a pomoci;
• prevencie konfliktov a udržiavania mieru;
• misií bojových síl v rámci krízového riadenia, vrátane misií na opätovné nastolenie mieru a stabilizačných operácií po ukončení konfliktu;

Všetky tieto činnosti môžu prispieť k boju proti terorizmu, vrátane možnej podpory tretích krajín v boji proti terorizmu na ich územiach.

V poslednom desaťročí EÚ realizovala 23 civilných misií a vojenských operácií na troch kontinentoch. Išlo o reakciu na krízy – znovunastolenie mieru v Acehu po katastrofe spôsobenej cunami, ochrana utečencov v Čade, boj proti pirátom pri brehoch Somálska a Afrického rohu . EÚ sa tak stáva čoraz dôležitejším hráčom v otázkach medzinárodnej bezpečnosti.

Od januára 2007 je EÚ schopná operácií rýchlej reakcie s dvoma súbežnými bojovými skupinami. Každá z nich má 1500 členov a v prípade potreby môžu byť obe skupiny nasadené takmer súčasne. Rozhodnutie o nasadení prijímajú ministri krajín EÚ na zasadnutí Rady EÚ.

Smerom na východ

Podobne ako v prípade Ruska, EÚ sa snaží o posilnenie svojich vzťahov s Gruzínskom, Arménskom, Azerbajdžanom, Moldavskom, Ukrajinou a Bieloruskom. Rusko-gruzínska vojna v auguste 2008, ktorá sa skončila prímerím sprostredkovanom EÚ a vyslaním pozorovateľskej misie EÚ do Gruzínska, vzbudila obavy o stabilitu regiónu. EÚ poskytuje týmto krajinám značný objem finančných prostriedkov a ponúka im možnosť uzavrieť dohody o voľnom obchode za predpokladu, že podniknú politické a ekonomické reformy zamerané na posilnenie demokracie.

Užšie vzťahy: Stredozemie a Blízky východ

V dôsledku arabskej jari v roku 201 EÚ posilnila svoju Európsku susedskú politiku s cieľom vyjadriť solidaritu s tými, ktorí volali po demokracii. Táto politika, ktorej cieľom je posilniť vzťahy EÚ so svojimi východnými a južnými susedmi, ponúka možnosť politického pridruženia, hospodárskej integrácie a zvýšenej mobility. V rámci posilnenej politiky mohli susedia odhodlaní k realizácii politických a hospodárskych reforiem počítať s väčšou podporou a zvýšenou interakciou s EÚ.

Hlavným cieľom pracovnej skupiny EÚ – Tunisko je koordinovať európsku a medzinárodnú podporu určenú na pomoc Tunisku pri prechode k demokracii a opätovnom naštartovaní ekonomiky. V novembri 2012 bola vytvorená podobná pracovná skupina EÚ – Egypt.

EÚ poskytuje rôznorodú pomoc v rámci medzinárodného úsilia zameraného na dosiahnutie mieru na Blízkom východe. Cieľom EÚ je systém dvoch štátov – palestínsky štát žijúci v mieri s Izraelom. Únia spolupracuje s OSN, USA a Ruskom (tzv. kvarteto) na dosiahnutí dohody medzi oboma stranami.

EÚ zohráva takisto aktívnu úlohu v Iráne, kde vedie rokovania o obmedzení jadrového programu tejto krajiny.

Ázia a Latinská Amerika

EÚ prehlbuje vzťahy s regionálnymi skupinami, a to najmä v Latinskej Amerike a Ázii. Pre rýchlo sa rozvíjajúcich ázijských partnerov EÚ vytvorila tzv. rozšírené partnerstvo – dohody, ktoré kladú dôraz na vyváženosť ekonomických, politických, sociálnych a kultúrnych aspektov vo vzťahoch.

Čakatelia na členstvo – Balkán

Chorvátsko sa v júli 2013 stane 28. členskou krajinou EÚ, zatiaľ čo bývalá juhoslovanská republika Macedónsko (FYROM) a Srbsko boli oficiálne uznané ako kandidátske krajiny na členstvo v EÚ. Albánsko, Bosna a Hercegovina a Čierna Hora požiadali o členstvo.

Nezávislosť Kosova od Srbska, vyhlásenú v roku 2008, však neuznali viaceré krajiny. EÚ sa aktívne snaží o diplomatické riešenie. Sprostredkúva dialóg medzi Prištinou a Belehradom a poskytuje praktickú pomoc.

Proces rozhodovania v oblasti zahraničnej politiky EÚ

Hlavným rozhodovacím orgánom v Európskej únii je Európska rada, ktorá združuje hlavy štátov a vlád zo všetkých 27 členských štátov. Rada sa stretáva štyri razy ročne, aby vymedzila zásady a všeobecné usmernenia zahraničnej politiky.

Úlohou vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej je zvýšiť súdržnosť zahraničnej politiky EÚ. Preto predsedá mesačným zasadnutiam Rady pre zahraničné veci, v rámci ktorej sa stretávajú ministri zahraničných vecí 27 členských štátov EÚ. Vysoká predstaviteľka sa takisto zúčastňuje samitov Európskej rady, kde podáva správy o zahraničných záležitostiach.

Väčšina rozhodnutí v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky sa prijíma jednomyseľne – všetky členské štáty EÚ musia s rozhodnutím súhlasiť.

Úlohou služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) je podporovať vysokú predstaviteľku pri výkone jej úloh. ESVČ funguje ako diplomatická služba EÚ disponujúca sieťou viac ako 141 delegácií a úradov po celom svete, ktoré majú presadzovať a hájiť európske záujmy.

Na začiatok

Inštitúcie a orgány EÚ

• Európska komisia
  • EÚ vo svete
  • Európska služba pre vonkajšiu činnosť
  • Európska susedská politika
  • Humanitárna pomoc a civilná ochrana
  • EuropeAid – rozvoj a spolupráca
  • Vonkajší obchod
  • Rozšírenie
• Európsky parlament
  • Výbor pre zahraničné veci (AFET)
  • Podvýbor pre ľudské práva (DROI)
  • Podvýbor pre bezpečnosť a obranu (SEDE)
  • Výbor pre rozvoj (DEVE)
  • Výbor pre medzinárodný obchod (INTA)
• Rada Európskej únie
  • Všeobecné záležitosti
  • Zahraničné veci
• Európsky hospodársky a sociálny výbor
  • Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy
• Výbor regiónov
  • Komisia pre občianstvo, riadenie, inštitucionálne a vonkajšie záležitosti (CIVEX)
• Európska investičná banka
  • Afrika, Karibik a Tichomorie (AKT)
  • Ázia a Latinská Amerika
  • Nástroj pre euro-stredozemské investície a partnerstvo (FEMIP)
• Agentúry EÚ
  • Európska bezpečnostná a obranná politika (ESDC)
  • Inštitút Európskej únie pre bezpečnostné štúdie (EUISS)
  • Satelitné stredisko Európskej únie (EUSC)
  • Európska obranná agentúra (EDA)

Možnosti financovania

• Granty
• Výzvy na predloženie ponúk (verejné obstarávanie)

Publikácie, informačné bulletiny a štatistiky

• Publikácie
• Informačné bulletiny
• Štatistiky

Právne predpisy

• Súhrnné súbory legislatívy EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky / Vonkajšie vzťahy / Humanitárna pomoc / Vonkajší obchod / Rozvoj a spolupráca / Ľudské práva a demokracia / Boj proti terorizmu
• Platné právne predpisy v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky
• Zmluva o Európskej únii – články 21 – 46
• Zmluva o fungovaní Európskej únie – články 205 – 222