Zahraničná a bezpečnostná politika


Európska únia má svoju vlastnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorá sa vyvíjala v priebehu mnohých rokov. Vďaka nej môže Únia vystupovať na svetovej scéne ako jeden celok. Spoločný vplyv 28 členských štátov EÚ je oveľa väčší, ako keby každý z nich sledoval svoju vlastnú politiku.

Spoločná zahraničná politika EÚ bola v roku 2009 posilnená Lisabonskou zmluvou, na základe ktorej bol vytvorený

Mier a bezpečnosť

Hlavnou úlohou zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ je:

  • ochrana mieru a posilnenie medzinárodnej bezpečnosti,
  • podpora medzinárodnej spolupráce,
  • rozvoj a upevňovanie:
    – demokracie
    – právneho štátu
    – dodržiavania ľudských práv a základných slobôd.

Diplomacia a partnerstvo

Volebný pozorovateľ EÚ pri voľbách v Pakistane v roku 2013 © EÚ

Volební pozorovatelia pri všeobecných voľbách v Pakistane v roku 2013

EÚ má kľúčové postavenie pri rokovaniach o záležitostiach, ako je napríklad iránsky jadrový program, stabilizovanie situácie v Somálsku a širšej oblasti Afrického rohu či globálne otepľovanie. Základom spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky je diplomacia (často doplnená obchodnými opatreniami, humanitárnou pomocou, bezpečnostnými opatreniami a obranou), prostredníctvom ktorej chce Únia vyriešiť konflikty a podporovať medzinárodné porozumenie.

Únia je najväčším svetovým darcom rozvojovej pomoci a preto má jedinečné postavenie pri spolupráci s rozvojovými krajinami.

Samotný demografický a hospodársky vplyv dvadsaťosmičky z nej robí významnú veľmoc. Únia je najväčším obchodným trhom na svete s druhou najvýznamnejšou rezervnou menou, eurom. Trend členských krajín prijímať spoločné rozhodnutia v otázkach zahraničnej politiky posilňuje význam Únie.

EÚ udržiava partnerstvá so svetovými kľúčovými aktérmi vrátane nových mocností. Usiluje sa zabezpečiť, aby sa jej vzťahy s inými štátmi zakladali na spoločných záujmoch a prínosoch, pričom obe strany majú nielen práva, ale aj povinnosti.

EÚ organizuje pravidelné samity s USA, Japonskom, Kanadou, Ruskom, Indiou a Čínou. Medzinárodné vzťahy EÚ sa týkajú mnohých oblastí, ako sú:

  • vzdelávanie,
  • životné prostredie,
  • bezpečnosť a obrana,
  • trestná činnosť
  • a ľudské práva.

Mierové misie

EÚ vyslala svoje mierové misie do mnohých krízových oblastí na celom svete. V auguste 2008 EÚ pomohla vyjednať prímerie medzi Gruzínskom a Ruskom a vyslala pozorovateľov na miesto konfliktu, aby monitorovali situáciu (monitorovacia misia EÚ v Gruzínsku RUEnglish). Únia navyše poskytla humanitárnu pomoc ľuďom, ktorí boli v dôsledku bojov nútení opustiť svojej domovy.

Na Balkáne EÚ financuje v 7 krajinách projekty pomoci na vybudovanie stabilných spoločností. Na mieste pôsobia silné policajné a justičné zložky (EULEX Kosovo SREnglish), ktorých cieľom je zabezpečiť právo a poriadok.

Nástroje intervencie

Úradník misie EULEX v Kosove podáva leták mužovi v aute © EÚ

Člen misie EULEX distribuuje informácie o úlohe EÚ pri obnove Balkánu

EÚ nemá žiadnu stálu armádu. Namiesto toho sa v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) françaisEnglish spolieha na ozbrojené sily, ktoré členské štáty poskytujú ad hoc na účely:

  • spoločných operácií odzbrojovania,
  • humanitárnych a záchranných misií,
  • vojenského poradenstva a pomoci,
  • prevencie konfliktov a udržiavania mieru,
  • krízového riadenia, napr. udržiavanie mieru a stabilizačné operácie po ukončení konfliktu.

Od roku 2003 EÚ realizovala takmer 30 civilných misií a vojenských operácií na 3 kontinentoch. Vo všetkých prípadoch išlo o reakciu na krízy:

  • znovunastolenie mieru v Indonézii po katastrofe spôsobenej cunami,
  • ochrana utečencov v Mali a Stredoafrickej republike,
  • boj proti pirátom pri brehoch Somálska a Afrického rohu françaisEnglish.

EÚ sa tak stáva čoraz dôležitejším hráčom v otázkach medzinárodnej bezpečnosti.

Od januára 2007 je EÚ schopná operácií rýchlej reakcie s dvoma súbežnými bojovými skupinami. Každá z nich má 1 500 vojakov a v prípade potreby môžu byť obe skupiny nasadené takmer súčasne. Rozhodnutie o nasadení prijímajú ministri krajín EÚ na zasadnutí Rady EÚ.

Partnerstvo smerom na východ

Postupným rozširovaním Únie sa medzi jej bližších susedov zaradili aj krajiny východnej Európy a južného Kaukazu. Ich bezpečnosť, stabilita a prosperita tak čoraz viac ovplyvňuje aj nás. Užšia spolupráca medzi EÚ a jej východoeurópskymi partnermi – Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskou republikou a Ukrajinou – je kľúčovým prvkom zahraničných vzťahov EÚ.

Užšie vzťahy: Stredomorie a Blízky východ

Afgánske ženy v triede počas policajnej odbornej prípravy, jedna z nich v rozhovore s policajtkou EUPOLU © EÚ

Odborná príprava vedúcich predstaviteľov polície pre ženy na policajnej akadémii v Afganistane

V dôsledku arabskej jari v roku 2011 EÚ obnovila Európsku susedskú politiku DeutschEnglishfrançais s cieľom vyjadriť solidaritu s tými, ktorí volali po demokracii. Táto politika, ktorej cieľom je posilniť vzťahy EÚ so svojimi východnými a južnými susedmi, ponúka možnosť:

  • politického pridruženia,
  • hospodárskej integrácie
  • a zvýšenej mobility ľudí.

EÚ naďalej podporuje prechod k demokracii v severnej Afrike a na Blízkom východe, a to aj napriek významnej politickej nestabilite a hospodárskym ťažkostiam.

Hlavným cieľom pracovnej skupiny EÚ – Tunisko je koordinovať európsku a medzinárodnú podporu určenú Tunisku pri prechode k demokracii a silnejšiemu hospodárstvu. V novembri 2012 bola vytvorená podobná pracovná skupina EÚ – Egypt.

Podpora EÚ v rámci medzinárodného úsilia zameraného na dosiahnutie mieru na Blízkom východe má inú formu. Uprednostňuje systém 2 štátov – palestínsky štát žijúci v mieri s Izraelom. EÚ spolupracuje s OSN, USA a Ruskom (tzv. kvarteto) na dosiahnutí dohody medzi oboma stranami.

Začiatkom roka 2013 bol jedným z hlavných zdrojom medzinárodného napätia iránsky jadrový program. Uzavretie prelomovej dohody s medzinárodným spoločenstvom v novembri 2013 bolo prvým krokom k riešeniu problému. Išlo o poctu úlohe EÚ pri vedení mierových rokovaní v mene medzinárodného spoločenstva.

Ázia a Latinská Amerika

EÚ prehlbuje vzťahy s regionálnymi skupinami v Ázii a Latinskej Amerike. Pre rýchlo sa rozvíjajúcich ázijských partnerov EÚ vytvorila tzv. rozšírené partnerstvo – dohody, ktoré kladú dôraz na vyváženosť ekonomických, politických, sociálnych a kultúrnych aspektov.

Budúci členovia EÚ: Balkán

Chorvátsko sa v júli 2013 stalo 28. členskou krajinou EÚ, zatiaľ čo bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko boli oficiálne uznané ako kandidátske krajiny na členstvo v EÚ. Žiadosti o členstvo predložili aj Albánsko a Bosna a Hercegovina.

V roku 2013 nastal obrat v dialógu medzi Srbskom a Kosovom. Hoci Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008, jeho medzinárodné postavenie ostáva nevyriešené. V apríli 2013 sa vďaka záväzku EÚ sprostredkovať rozhovory medzi dvomi stranami dosiahla historická dohoda, ktorá svedčí o vytrvalosti bývalej vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej a predsedov vlád Srbska a Kosova, ako aj o pevnom odhodlaní EÚ prispieť k mieru a zmiereniu na západnom Balkáne. Zároveň je dôkazom toho, že národy a krajiny v Európe sa usilujú o nadviazanie užších vzťahov s EÚ.

Proces rozhodovania v oblasti zahraničnej politiky EÚ

Hlavným rozhodovacím orgánom v Európskej únii je Európska rada, ktorá združuje hlavy štátov a vlád zo všetkých 28 členských štátov. Rada sa stretáva štyri razy ročne, aby vymedzila zásady a všeobecné usmernenia zahraničnej politiky.

Fotografia Federicy Mogheriniovej v Európskom parlamente

Federica Mogherini, Vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

Úlohou vysokej predstaviteľky je zvýšiť súdržnosť zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ. Preto predsedá mesačným zasadnutiam Rady pre zahraničné veci, v rámci ktorej sa stretávajú ministri zahraničných vecí 28 členských štátov EÚ. Vysoká predstaviteľka sa takisto zúčastňuje samitov Európskej rady, kde podáva správy o zahraničných záležitostiach.

Väčšina rozhodnutí v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky si vyžaduje súhlas všetkých členských štátov EÚ.

Úlohou služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) je podporovať vysokú predstaviteľku pri výkone jej funkcií. ESVČ funguje ako diplomatická služba EÚ disponujúca sieťou 139 delegácií a úradov po celom svete, ktoré majú presadzovať a hájiť európske záujmy.

Na začiatok

Na začiatok



Zostaňte s nami

Facebook

  • Nástroj európskeho susedstva a partnerstva – informačné centrumEnglish (en)

Twitter

  • Nástroj európskeho susedstva a partnerstva – informačné centrumEnglish (en)

Na začiatok

Súvisiace témy

Pomôžte nám zlepšiť sa

Našli ste informácie, ktoré ste hľadali?

ÁnoNie

Aké informácie ste hľadali?

Máte nejaké návrhy?