Poľnohospodárstvo

Kvalita, nie kvantita...

Ťažisko poľnohospodárskej politiky EÚ sa počas jej existencie menilo. Dnes sa činnosti EÚ zameriavajú na to, ako:

• umožniť poľnohospodárom vyrábať dostatok bezpečných a vysokokvalitných potravín (obilniny, mäso, mliečne výrobky, zeleninu, víno...) pre európskych spotrebiteľov, prispievať k diverzifikácii ekonomiky vo vidieckych oblastiach a spĺňať prísne normy v oblasti ochrany životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat.
• pomôcť spotrebiteľom pri informovanom výbere potravín pomocou dobrovoľných európskych systémov označovania kvality. Tieto označenia, na ktorých sa uvádza zemepisný pôvod alebo použitie tradičných ingrediencií (vrátane tých, ktoré pochádzajú z ekologického poľnohospodárstva a živočíšnej výroby), pomáhajú európskym potravinám obstáť v konkurencii na svetových trhoch.
• podporiť inovácie v poľnohospodárskej výrobe a spracovateľskom priemysle (s podporou výskumných projektov EÚ) s cieľom zvýšiť produktivitu a znížiť environmentálne vplyvy (napríklad využitím odpadu a vedľajších produktov z pestovania plodín na výrobu energie)
• presadzovať spravodlivé obchodné vzťahy s rozvojovými krajinami (napr. zníženie vývozných dotácií EÚ, ktoré rozvojovým krajinám uľahčí predaj vlastných produktov).

Budúce výzvy

Ak sa populačný vývoj nezmení, do roku 2050 budeme potrebovať dvakrát toľko potravín ako dnes a zároveň si budeme musieť poradiť s dosahmi klimatických zmien (strata biologickej rôznorodosti, pokles kvality pôdy a vody atď).

V reakcii na tieto výzvy a názory európskych občanov sa poľnohospodárska politika EÚ bude od roku 2013 výraznejšie sústrediť na:

• udržateľné poľnohospodárske postupy;
• inovácie, výskum a šírenie vedomostí;
• spravodlivejší systém podpory pre európskych poľnohospodárov.

Prečo ide toľko prostriedkov z rozpočtu EÚ na podporu poľnohospodárov?

Poľnohospodárska politika je v porovnaní s inými oblasťami politiky vo väčšej miere riadená centrálne na európskej úrovni. To znamená, že peniaze, ktoré by členské štáty vydali na poľnohospodárstvo, idú zo spoločného rozpočtu EÚ.

Podiel poľnohospodárstva na celkovom rozpočte EÚ sa však výrazne znížil (zo 70 % v 70-tych rokoch na dnešných 40 %). Tento pokles odráža nárast právomocí EÚ v iných oblastiach a úspory, ktoré priniesli reformy. Od roku 2004 sa EÚ rozšírilo o 12 nových členských štátov, čo však nebolo sprevádzané žiadnym zvýšením poľnohospodárskych výdavkov.

Na začiatok

Inštitúcie a orgány EÚ

• Európska komisia
  • Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
• Európsky parlament
  • Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
• Rada Európskej únie
  • Poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo
• Európsky hospodársky a sociálny výbor
  • Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
• Výbor regiónov
  • Komisia pre prírodné zdroje (NAT)
• Agentúry EÚ
  • Európsky úrad pre bezpečnosť potravín
  • Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín
  • Európska environmentálna agentúra (EEA)

Možnosti financovania

• Granty
• Výzvy na predkladanie ponúk (verejné obstarávanie)

Publikácie, bulletiny a štatistiky

• Publikácie
• Bulletiny
• Štatistiky

Právne predpisy

• Súhrnné súbory legislatívy EÚ v oblasti poľnohospodárstva
• Platné právne predpisy v oblasti poľnohospodárstva (úplné znenia)
• Zmluva o fungovaní Európskej únie – články 38 – 44 (poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo)