Správy

23. marca Európsky parlament odsúhlasil menšiu úpravu Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorá umožňuje vytvorenie Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Členovia Európskeho parlamentu vyjadrili spokojnosť s pozitívnym signálom, ktorý členské štáty vyslali ohľadne užšieho ukotvenia tohto medzivládneho mechanizmu do rámca EÚ.

Nové komitologické pravidlá

1. marca 2011 vstúpili do platnosti nové komitologické pravidlá, ktoré určujú spôsob, ako členské štáty kontrolujú Komisiu pri výkone vykonávacích právomocí. Novým nariadením sa v tejto oblasti zavádzajú dva postupy: konzultačný postup a postupu preskúmania.

Zelená pre európsku iniciatívu občanov

16. februára schválila Rada nariadenie, ktoré umožní, aby sa občania EÚ mohli od roku 2012 obracať na Komisiu so žiadosťou o predloženie legislatívneho návrhu, a to v prípade, že takúto žiadosť podporí najmenej milión občanov, ktorí pochádzajú z významného počtu členských štátov.

Európska komisia súhlasí s menšími zmenami zmluvy

Dňa 15. januára predložila Európska komisia svoje pozitívne stanovisko k rozhodnutiu Európskej rady zmeniť do roku 2013 Lisabonskú zmluvu. Táto zmena má umožniť vytvorenie Európskeho mechanizmu pre stabilitu, ktorý slúži na zachovanie finančnej stability eurozóny. 

Towards a permanent stability mechanism

On December 17, the heads of state and government of the 27 EU countries agreed on a limited amendment to the Treaty on the establishment of a future permanent mechanism to safeguard the financial stability of the euro area as a whole. This amendment should enter into force on 1 January 2013.

Hlavy štátov a predsedovia vlád odsúhlasili 28. októbra vytvorenie trvalého krízového mechanizmu na zabezpečenie finančnej stability eurozóny. Predseda Európskej rady uskutoční v tejto veci konzultácie s členskými štátmi o malej zmene zmluvy. Konečné rozhodnutie o koncepte krízového mechanizmu by sa malo prijať na nasledujúcom samite Európskej rady 16. – 17. decembra, aby sa zmena mohla ratifikovať najneskôr do polovice roka 2013.

Na poste rotujúceho predsedníctva EÚ sa od 1. júla usadí Belgicko, ktoré tak vystrieda Španielsko. Na druhý polrok 2010 naplánovalo ambiciózny program.

EP o krok bližšie k rozšíreniu pléna o 18 poslancov

Proces schvaľovania zmien Lisabonskej zmluvy, ktoré umožnia 18 novým europoslancom zasadnúť do pléna Európskeho parlamentu, sa dostáva do finálnej fázy. Procesu dal zelenú 23. júna Európsky parlament, ako aj zástupcovia členských štátov na medzivládnej konferencii. V minuloročných voľbách do EP mohlo byť zvolených len 736 poslancov, keďže v čase ich konania nebola ešte Lisabonská zmluva v platnosti. Zmeny zmluvy budú teraz musieť prejsť ratifikáciou vo všetkých členských štátoch.

Ministri zahraničných vecí dosiahli 26. apríla politickú dohodu o návrhu o zriadení Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ). Táto bude slúžiť ako diplomatická služba EÚ vrátane delegácií Únie v tretích krajinách.

Európska iniciatíva občanov, ktorú zaviedla Lisabonská zmluva, posilňuje demokratický charakter EÚ, tým že dáva verejnosti silnejší hlas pri rozhodovaní o politikách Únie.

Nový tím predsedu Barrosa získal podporu Parlamentu.

Španielsko sa počas predsedníctva sústredí aj na hospodárske oživenie, globálne postavenie EÚ a občianske práva

Lisabonskou zmluvou sa prijímanie právnych predpisov spolurozhodovacím postupom, v ktorom majú Rada EÚ a Európsky parlament rovnocenné postavenie, rozšírilo na nové oblasti – napr. prisťahovalectvo, rozpočet EÚ a energetiku. Európsky parlament má tak viac možností ovplyvniť smerovanie Únie. Rozšírenie právomocí Parlamentu by malo viesť k zvýšeniu zodpovednosti EÚ voči občanom.

Európska únia oslávi novú zmluvu ohňostrojom v meste, kde sa zrodila.

Hlavy európskych štátov zvolili belgického premiéra za prvého stáleho prezidenta EÚ. Eurokomisárka pre obchod Catherine Ashtonová zo Spojeného kráľovstva sa ujme zahraničnej politiky.

Lisabonská zmluva môže vstúpiť do platnosti

Česká republika uložila svoje ratifikačné listiny v Ríme, a tak bol dokončený posledný formálny krok potrebný na to, aby sa Lisabonská zmluva mohla začať uplatňovať. Vďaka tomu môže zmluva vstúpiť do platnosti 1. decembra 2009. Ešte predtým sa 19. novembra uskutoční mimoriadny neformálny samit, na ktorom sa bude rozhodovať o vrcholových postoch EÚ vyplývajúcich z Lisabonskej zmluvy. Ide o post predsedu Európskej rady a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

Čoskoro budú môcť Európania priamo vyzvať Komisiu, aby konala v otázkach, ktoré sa ich bezprostredne dotýkajú. Ale ako bude nový nástoj fungovať v praxi?

Posledný kus skladačky na svojom mieste

Podpis prezidenta Václava Klausa znamená, že je Lisabonská zmluva schválená vo všetkých krajinách. Česká republika by mala teraz uložiť ratifikačné listiny v Taliansku, ktoré má na starosti ich správu. Ak sa tak stane v novembri, zmluva by mohla vstúpiť do platnosti 1. decembra a švédske predsedníctvo môže na účely prípravy implementácie zmluvy zvolať samit EÚ.

Ratifikácia Lisabonskej zmluvy na dosah

Na bruselskom samite Európskej rady sa lídri členských krajín dohodli, že ponúknu Českej republike rovnakú výnimku z uplatňovania Charty základných práv Európskej únie, ako má Poľsko a Spojené kráľovstvo. Ústavný súd Českej republiky vyhlásil, že Lisabonská zmluva nie je v rozpore s ústavou, a prezident Václav Klaus zmluvu podpísal. Lisabonská zmluva by tak mohla vstúpiť do platnosti najskôr v decembri.

O krok bližšie k Lisabonskej zmluve

Poľský prezident Lech Kaczynski slávnostne ratifikoval zmluvu za prítomnosti predsedu Rady Fredrika Reinfeldta, predsedu Komisie José Manuela Barrosu a predsedu Európskeho parlamentu Jerzyho Buzeka. Aby mohla zmluva nadobudnúť platnosť, je v súčasnosti potrebný iba podpis prezidenta Českej republiky.

V druhom referende o Lisabonskej zmluve sa občania Írska vyjadrili  väčšinou hlasov za jej prijatie. Ratifikácia zmluvy bude zavŕšená jej podpísaním prezidentkou Mary McAleesovou. Zmluvu schválili všetky členské štáty EÚ, pričom 24 z nich ukončilo celý ratifikačný proces.

Írska prezidentka Mary McAleeseová podpísala Lisabonskú zmluvu 16. októbra – dva týždne po tom, čo ju občania Írska schválili v referende. Írsky ratifikačný proces sa zavŕšil uložením ratifikačnej listiny v Ríme. Na to, aby zmluva začala platiť, musia ju ratifikovať všetky členské štáty. V súčasnosti Lisabonskú zmluvu ratifikovalo 26 členských štátov. Jediným štátom, kde sa ešte neukončil proces ratifikácie, ostáva Česká republika.

V Írsku sa 2. októbra uskutoční druhé referendum o Lisabonskej zmluve. Priebežné výsledky referenda si môžete pozerať hneď po ich uverejnení na týchto webových stránkach.

Posledný krok ratifikačného procesu v Nemecku

Prezident Köhler podpísal právne predpisy potrebné na dokončenie ratifikačného procesu vrátane samotného ratifikačného aktu. Zavŕšila sa tým ratifikácia Lisabonskej zmluvy v Nemecku. V súčasnosti schválilo zmluvu 26 členských štátov a 24 z nich uložilo svoje ratifikačné listiny v Ríme.

Poslanci hornej komory nemeckého parlamentu (Bundesrat) jednohlasne prijali nové právne predpisy, ktoré Nemecku umožňujú ratifikovať Lisabonskú zmluvu. Posledným krokom procesu je podpis ratifikačného aktu prezidentom SRN Köhlerom.

Dolná komora nemeckého parlamentu (Bundestag) schválila 4 zákony, ktoré sa týkajú parlamentného dohľadu v oblasti členstva SRN v EÚ. Za prijatie predpisov hlasovalo 446 členov, 46 bolo proti a dvaja sa zdržali hlasovania. Ďalším krokom je hlasovanie v hornej komore (Bundesrat), ktoré je naplánované na 18. septembra. Ratifikačný proces Lisabonskej zmluvy ukončí podpis prezidenta Köhlera.

Práve vyšla príručka pre širokú verejnosť o Lisabonskej zmluve. Jej hlavným cieľom je vysvetliť, aký bude mať zmluva vplyv na každého občana a zameriava sa predovšetkým na kľúčové ustanovenia zmluvy, ktoré sa napríklad týkajú nového postupu prijímania rozhodnutí, zmien v štruktúre a fungovaní európskych inštitúcií a úlohy EÚ vo svete.

Írsky premiér Brian Cowen prehlásil/vyhlásil 2. október za oficiálny dátum konania druhého írskeho referenda o Lisabonskej zmluve. Írska vláda súčasne uverejnila bielu knihu, v ktorej vysvetľuje zmeny, ktoré zmluva prinesie do fungovania EÚ a jasne prezentuje právne záväzné garancie a záruky požadované Írskom. Tento dokument by mal prispieť k lepšej čitateľnosti zmluvy pre írskych voličov.

Švédsko preberá na 6 mesiacov rotujúce predsedníctvo Rady EÚ. Jeho hlavnými prioritami sú Lisabonská zmluva, oživenie hospodárstva a boj proti zmenám klímy.

Nemecký ústavný súd potvrdil, že Lisabonská zmluva je v súlade s nemeckou ústavou, avšak Nemecko ju bude môcť ratifikovať až po úprave právnych predpisov, ktoré sa týkajú práv parlamentu. Diskusia a hlasovanie o týchto právnych úpravách v oboch komorách nemeckého parlamentu (Bundestagu a Bundesratu) je na programe na jeseň.

Na júnovom samite v Bruseli poskytli lídri EÚ Írsku právne záväzné záruky v oblasti daní, vojenskej neutrality a umelého prerušenia tehotenstva. Záruky slúžia na zaistenie írskej národnej suverenity v uvedených oblastiach. Tento krok otvoril cestu druhému referendu o Zmluve v Írsku, ktoré je plánované na jeseň tohto roku.

Výzvy do budúcnosti: finančná a hospodárska kríza, Lisabonská zmluva a zmeny klímy.

Senát ČR schválil Lisabonskú zmluvu

Horná komora parlamentu ČR schválila Lisabonskú zmluvu, keď z prítomných 79 senátorov hlasovalo 54 za. Proces ratifikácie bude úplný, až keď Zmluvu podpíše prezident ČR Václav Klaus. K dnešnému dňu Zmluvu schválilo 26 členských štátov.

Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky schválila Lisabonskú zmluvu

Poslanecká snemovňa českého parlamentu schválila pomerom hlasov 125 ku 61 Lisabonskú zmluvu. Proces ratifikácie sa však ukončí až v momente, keď dokument schváli Senát a podpíše ho prezident ČR, Václav Klaus. Senát by mal o zmluve diskutovať v apríli.

Česká republika sa ujala rotujúceho predsedníctva Európskej únie na nasledujúcich šesť mesiacov. Česká republika je jedinou krajinou, ktorá stále nehlasovala o zmluve. Očakáva sa, že hlasovanie prebehne v najbližších mesiacoch. Úplný proces ratifikácie zmluvy doteraz zavŕšilo 23 členských štátov.

Ministri EÚ diskutovali na bruselskom samite o budúcom vývoji Lisabonskej zmluvy. Dohodli sa, že po tom, ako Lisabonská zmluva nadobudne platnosť, Únia príjme rozhodnutie, ktoré umožní každej krajine menovanie vlastného komisára do Európskej komisie. Okrem toho sa írska vláda zaviazala, že výmenou za záruky od svojich partnerov usporiada v krajine nové referendum pred novembrom 2009.

Český Ústavný súd rozhodol, že Lisabonská zmluva nie je v rozpore s českým ústavným poriadkom. Toto rozhodnutie umožňuje parlamentu ratifikovať Zmluvu ešte predtým, ako Česko 1. januára 2009 prevezme rotujúce predsedníctvo Rady EÚ.

Lisabonská zmluva sa dočkala svojho schválenia aj vo Švédsku, kde najskôr prešla procesom konzultácií s vnútroštátnymi orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti. Poslednou inštanciou bol Riksdag, švédsky parlament, ktorý je zodpovedný za prijímanie zákonov v krajine. Švédsko prevezme v druhej polovici budúceho roka polročné predsedníctvo Rady EÚ. Do dnešného dňa formálne schválilo Zmluvu 25 členských štátov.

Európska rada sa k Lisabonskej zmluve vráti v decembri

Írsky premiér predstavil svoju analýzu výsledkov írskeho referenda o Zmluve. Rada sa zhodla na tom, že túto záležitosť opätovne preskúma v decembri s cieľom určiť prvky východiska a smer, ktorým sa vydať v roku 2009.

Stretnutie Nicolasa Sarkozyho a Briana Cowena

Írsky premiér Brian Cowen a predseda Európskej rady Nicolas Sarkozy diskutovali o situácii okolo Lisabonskej zmluvy vzhľadom na blížiaci sa samit Európskej rady. Pán Cowen povedal, že túto príležitosť využije na prezentáciu analytického prieskumu írskej vlády o výsledkoch referenda a z neho vyplývajúcich záverov.

Taliansky parlament svojím áno opäť zvýšil počet krajín, ktoré schválili Lisabonskú zmluvu. Pred viac ako 50-imi rokmi (v roku 1957) bol v Ríme slávnostne podpísaný iný kľúčový dokument, Rímska zmluva, ktorou sa začal proces zakladania EÚ. 

Sarkozy navštívil Írsko

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a írsky premiér Brian Cowen si vymenili názory na Lisabonskú zmluvu a referendum, ktoré sa nedávno konalo v Írsku.

Španielsko sa zatiaľ ako posledné zaradilo medzi krajiny, ktoré schválili Lisabonskú zmluvu. Španielski poslanci vyjadrili v júnovom hlasovaní zmluve jednoznačnú podporu, keď za ňu hlasovalo 322 poslancov a proti bolo len 6 poslancov. K ich rozhodnutiu sa teraz pridali aj senátori, ktorí zmluvu takisto podporili.

Prieskum výsledkov írskeho referenda o Lisabonskej zmluve

Následne po írskom referende o prijatí Lisabonskej zmluvy, ktoré sa konalo 12. júna 2008, sa uskutočnil prieskum o výsledkoch referenda. Jeho cieľom bolo pochopiť pohnútky voličov, ktorí hlasovali za aj proti, ako aj tých, ktorí sa referenda nezúčastnili. Podobné prieskumy sa v minulosti uskutočnili aj v iných krajinách.

Belgicko, ktoré je jedným zo zakladajúcich štátov EÚ, dokončilo ratifikačný proces Lisabonskej zmluvy. Týmto sa počet členských krajín, ktoré zmluvu schválili, zvýšil na 22.

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy predniesol prejav pred Európskym parlamentom v Štrasburgu

Holandský parlament schválil Lisabonskú zmluvu v oboch komorách. Holandsko, ktoré bolo hostiteľom slávnostnej udalosti podpísania Zmluvy o Európskej únii v Maastrichte v roku 1992, tak potvrdilo svoj proeurópsky postoj.

Cyprus – jedna z krajín, ktoré k EÚ pristúpili v roku 2004 – ratifikoval Lisabonskú zmluvu. Ako pred časom uviedol predseda Komisie Barroso, „rozšírená a reformovaná Európska únia, ktorú vytvorí táto zmluva, nám všetkým otvorí nové obzory z hospodárskeho, politického a strategického hľadiska. Práve tento rozmer posilní každý jeden členský štát“.  

Francúzsko sa počas svojho predsedníctva EÚ bude musieť vysporiadať okrem iného aj s írskym odmietnutím Lisabonskej zmluvy.

Ratifikácia Lisabonskej zmluvy pokračuje; jej osud je na programe októbrového zasadnutia Európskej rady

Írske odmietnutie Lisabonskej zmluvy bolo predmetom rozsiahlych diskusií v Európskej rade. Lídri EÚ sa rozhodli pokračovať v procese ratifikácie v krajinách, ktoré ešte zmluvu neschválili, a vrátiť sa k zmluve na svojom októbrovom samite. Do dnešného dňa schválilo zmluvu 19 krajín.

Spojené kráľovstvo súhlasí so zmluvou

Po hlasovaní v snemovni Lordov sa formálne zavŕšil proces schvaľovania Lisabonskej zmluvy v parlamente Spojeného kráľovstva. Toto schválenie nadväzuje na marcové hlasovanie v Dolnej snemovni, druhej z dvojice komôr parlamentu Spojeného kráľovstva.

Vyhlásenie predsedu Európskeho parlamentu Pötteringa
Vyhlásenie predsedu Európskej rady pána Janšu [EN]
Vyhlásenie predsedu Európskej komisie Barrosa [EN]

Estónske áno novej zmluve

Estónsko sa zaradilo ku krajinám, ktoré hlasovaním parlamentu dali svoje áno novej zmluve. Ako nedávno vysvetlil estónsky minister zahraničných vecí Urmas Paet, Lisabonská zmluva zvýši efektivitu rozhodovacieho procesu EÚ a „Únia sa stane jednotnejšou a určite sa viac priblíži k svojim občanom“.

Grécky hlas za Lisabonskú zmluvu

Poslanci gréckeho jednokomorového parlamentu vyjadrili svoju podporu Lisabonskej zmluve. Znamená to ďalší dôležitý krok k tomu, aby bola zmluva schválená a nadobudla platnosť k 1. januáru 2009.

Fínsko víta schválenie zmluvy

Fínsky parlament odobril Lisabonskú zmluvu. Podľa fínskeho premiéra Mattiho Vanhanena text zmluvy „obsahuje takmer všetky reformy, ktoré Fínsko považuje za dôležité,“ čo Únii dáva možnosť „rozvíjať sa tak, aby sa postupne zlepšovala jej schopnosť konať v medzinárodnom meradle a efektívnejšie sa rozhodovať“.

Luxembursko ukázalo Lisabonskej zmluve zelenú

Poslanecká snemovňa Luxemburského veľkovojvodstva dnes schválila zmluvu. Krajina má dlhodobo významné postavenie v rámci Európy aj vďaka tomu, že spoločne s Nemeckom, Francúzskom, Talianskom, Holandskom a Belgickom je jedným zo šiestich spoluzakladateľov EÚ.

Nemecko hlasuje za Lisabonskú zmluvu

Vďaka súhlasnému „áno“ v parlamente sa Nemecko stalo ďalšou krajinou, ktorá vyjadrila podporu novej zmluve. „Zmluva bude prínosom pre Európu aj pre Nemecko,“ povedala nemecká kancelárka Angela Merkelová. Prednedávnom práve ona získala cenu Karola Veľkého za výnimočný príspevok k prekonaniu krízy v EÚ. Vďaka jej iniciatíve počas minuloročného šesťmesačného nemeckého predsedníctva EÚ sa lídri dohodli na návrhu novej zmluvy.

Konsolidované znenie dvoch základných zmlúv EÚ – Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (premenovanej na Zmluvu o fungovaní Európskej únie) – so zapracovanými zmenami a doplneniami, ktoré vyplývajú z Lisabonskej zmluvy, je teraz k dispozícii aj v tlačenej verzii Úradného vestníka EÚ.

Litovský parlament odhlasoval Zmluvu

Litovský súhlas s Lisabonskou zmluvou znamená ďalší krok smerom k jej ratifikácii. Spolu s Českou republikou, Estónskom, Maďarskom, Lotyšskom, Maltou, Poľskom, Slovenskom a Slovinskom sa táto krajina nedávno stala plnoprávnym členom tzv. schengenského priestoru, v rámci ktorého platí pre príslušníkov všetkých signatárskych krajín sloboda pohybu a zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach.

Lotyšsko schválilo Lisabonskú zmluvu

Ďalšou krajinou, ktorá si môže pripísať úspešné schválenie Lisabonskej zmluvy v parlamente, sa stalo Lotyšsko. Minister zahraničných vecí Maris Riekstins sa pred časom vo svojom príhovore k členom lotyšského parlamentu vyjadril, že prijatie zmluvy zvýši efektívnosť fungovania európskych inštitúcií a prvýkrát v histórii EÚ umožní občanom vyzývať Komisiu, aby predložila nové návrhy v oblasti politík.

Írsko začalo ratifikačný proces Lisabonskej zmluvy jej schválením v parlamente. Teraz bude zmluva predložená írskym občanom, ktorí sa v referende 12. júna vyjadria, či sú za alebo proti.

Lisabonská zmluva zabodovala aj v Rakúsku

Kladným hlasovaním v dolnej aj hornej komore parlamentu Rakúsko vyjadrilo svoju podporu novej zmluve. Väčšina poslancov uvítala pozitívne zmeny vyplývajúce zo zmluvy, ktoré zlepšia fungovanie Európskej únie a posilnia jej demokraciu.

Schválenie v Dánsku znamená ďalšie áno pre zmluvu

Dánsko schválilo novú zmluvu, čím sa počet krajín, ktoré doteraz text schválili, zvýšil na 10. Dánsko sa k EÚ pripojilo pri historicky prvom rozšírení v roku 1973 spoločne s Írskom a Spojeným kráľovstvom.

Portugalsko sa rozhodlo schváliť novú Zmluvu

Stredomorský štát, v ktorom 27 krajín EÚ podpísalo 13. decembra Lisabonskú zmluvu, oficiálne oznámil svoje rozhodnutie ratifikovať dokument. Schválenie reformovaného textu novej zmluvy pre Európu bolo prioritou šesťmesačného portugalského predsedníctva EÚ, ktoré začalo v júli 2007.

Tri dôvody prečo potrebujeme zmluvu

Počas svojho prejavu na Írskom národnom fóre pre Európu v rámci návštevy Írska poukázal predseda Komisie Barroso na tri hlavné dôvody, prečo Európa potrebuje Lisabonskú zmluvu: aby sa stala efektívnejšia, posilnila sa jej demokratickosť a transparentnosť a aby celosvetovo získala silnejšie postavenie.

Konsolidované znenie dvoch základných zmlúv EÚ – Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (premenovanej na Zmluvu o fungovaní Európskej únie) – so zapracovanými zmenami a doplneniami, ktoré vyplývajú z Lisabonskej zmluvy si teraz už môžete pozrieť on-line. Papierová verzia bude uverejnená najneskôr 9. mája v Úradnom vestníku EÚ.

Lisabonská zmluva úspešná aj na Slovensku

Text Lisabonskej zmluvy dnes úspešne schválili v ďalšej krajine vďaka slovenskému parlamentu. Slovensko, jedna z 10 krajín, ktoré pristúpili do EÚ v roku 2004, má jednokomorový parlament, ktorého 150 členov sa volí na obdobie štyroch rokov.

V utorok 8. apríla ukončil predseda EP Hans-Gert Pöttering dvojdňovú návštevu Írska, kde prišiel podporiť referendovú kampaň za hlasovanie v prospech ratifikácie Lisabonskej zmluvy. Írsko totiž ako jediná krajina EÚ uskutoční v polovici júna o tejto otázke všeľudové hlasovanie. Ako však predseda EP pripomenul v írskom senáte, definitívne rozhodnutie urobia írski voliči.

Európska únia a jej miesto na svetovej scéne

Počas prednášky skupine študentov College of Europe v belgických Brugách načrtla komisárka EÚ pre vonkajšie vzťahy kľúčové priority jej úradu na nadchádzajúce mesiace. Medzi najdôležitejšiu z nich bude patriť príprava na uplatnenie Lisabonskej zmluvy a zmien, ktoré prináša v oblasti vonkajších vzťahov, v praxi.

Mýty a fakty o Lisabonskej zmluve

Podpredsedníčka Komisie Margot Wallström vo svojom prejave na pôde Írskeho inštitútu pre Európske záležitosti vyzvala obyvateľov Írska, aby v júnovom referende za Lisabonskú zmluvu volili na základe skutočných faktov a vedomostí.

Poľský parlament dáva zmluve zelenú

Poľsko, najväčšia z 10 krajín, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004, sa vyslovilo za zmluvu. „Toto je prvá zmluva rozšírenej Únie. Krajiny, ktoré kedysi patrili do dvoch rôznych „Európ“, sa po prvýkrát zjednotili v podpore spoločne dohodnutej a podpísanej zmluvy,“ vyjadril sa nedávno v tejto súvislosti predseda Komisie Barroso.

Podľa výsledkov najnovšieho prieskumu si Európania uvedomujú dôležitosť ochrany životného prostredia a sú za to, aby sa rozhodnutia o životnom prostredí prijímali spoločne na úrovni EÚ. Lisabonská zmluva reaguje na očakávania občanov a vysoké štandardy v oblasti životného prostredia v rámci Únie aj mimo nej zabezpečuje začlenením ochrany životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja medzi hlavné ciele EÚ.

Bulharsko hlasuje za novú zmluvu

Hlasovanie v bulharskom parlamente za zmluvu znamená pre EÚ ďalší krok k rýchlemu a úspešnému zavŕšeniu procesu ratifikácie textu zmluvy. Bulharsko pristúpilo k Únii v januári roku 2007 spoločne s Rumunskom, ktoré tento dokument už schválilo 4. februára tohto roku.

Európsky parlament oslavuje 50 rokov od prvého zasadnutia Európskeho parlamentného zhromaždenia, ktoré sa konalo 19. marca 1958 v Štrasburgu. Jeho právomoci postupne silneli s každou novou zmluvou. Výnimkou nie je ani Lisabonská zmluva, ktorá Parlamentu dáva významnejší hlas v súvislosti so schvaľovaním právnych predpisov, rozpočtu a medzinárodných zmlúv.

Dvanásť dôvodov na schválenie zmluvy

Na konferencii s názvom „Lisabonská zmluva: viac právomocí pre ľudí“ konanej v Dubline ponúkla podpredsedníčka Komisie Margot Wallström írskemu publiku dvanásť kladných dôvodov prečo podporiť zmluvu.

Na konferencii pod názvom „Regióny pre ekonomickú zmenu – spoločné využívanie skúseností“ sa stretne viac ako 600 účastníkov z regiónov celej EÚ, aby si vymenili nápady a skúsenosti z oblasti trvalo udržateľného rozvoja a konkurencieschopnosti. V záujme ďalšieho posilnenia európskej regionálnej politiky ustanovuje zmluva „hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a solidaritu medzi členskými štátmi“ za kľúčový cieľ EÚ.

EP búrlivým potleskom ocenil hlasovanie, v ktorom pomerom hlasov 525:115:29 schválil správu venujúcu sa ratifikačnému procesu Lisabonskej zmluvy. Zmluva má prispieť k ochrane občianskych práv, posilneniu zodpovednosti, aj k efektívnejšiemu fungovaniu európskych inštitúcií. Členské štáty by ju preto podľa EP mali schváliť najneskôr do konca tohto roka, v dostatočnom predstihu pred voľbami do EP naplánovanými na rok 2009. Vo veci výnimiek pre určité členské krajiny sa poslanci vyjadrili kriticky.
Správa o Lisabonskej zmluve

Priority Komisie na rok 2009 zamerané na hmatateľné výsledky pre občanov EÚ

Hospodárska reforma, viac pracovných miest, riešenie klimatických zmien a nedostatku energetických zdrojov, migrácia a väčšia bezpečnosť pre občanov EÚ – tieto oblasti budú prioritami budúcoročnej stratégie politiky Európskej komisie. „Rok 2009 bude pre EÚ veľmi dôležitý – dúfame, že budeme mať platnú Lisabonskú zmluvu, nový Európsky parlament a novú Európsku komisiu, “ povedal predseda Komisie Barroso.

Francúzsko za Lisabonskú zmluvu

Po schválení v národnom zhromaždení a dnešnom pozitívnom hlasovaní v senáte Francúzsko úspešne zavŕšilo proces schvaľovania zmluvy. V júli 2008 práve Francúzsko nahradí Slovinsko v čele predsedníctva Rady EÚ. Tieto dve krajiny vyvíjajú spoločné úsilie s cieľom zabezpečiť, aby zmluva vstúpila do platnosti v januári 2009.
vyhlásenie prezidenta Josého Manuela Barrosa
výňatky z tlačovej porady prezidenta Josého Manuela Barrosa (rm)

Prihláste sa do nového diskusného fóra Debate Europe a podeľte sa o svoje názory v živej diskusii s európskymi komisármi.

Slovinský parlament za Zmluvu

Slovinský parlament dnes schválil novú Zmluvu. Táto krajina v prvom polroku 2008 ako prvá z desiatich štátov, ktoré pristúpili k EÚ v máji 2004, predsedá Rade EÚ.

Malta hovorí áno novej zmluve

Malta, jedna z 10 krajín, ktoré pristúpili k EÚ v roku 2004, odsúhlasila novú zmluvu. Spoločne s Cyprom nedávno pristúpili do eurozóny, čím sa počet krajín, ktoré používajú euro, zvýšil z 13 na 15.

Nová zmluva poskytuje Únii väčší priestor konať tam, kde je to pre jej občanov najdôležitejšie – napríklad aj v oblasti boja proti klimatickým zmenám, úspory a efektívnejšieho využívania energie a propagácie jej obnoviteľných foriem. V súlade s touto stratégiou predstavila Európska komisia nový balík opatrení, ktoré majú EÚ pomôcť dosiahnuť jej ambiciózne ciele v oblasti ochrany životného prostredia.

Výtlačky Lisabonskej zmluvy a Charty základných práv sú k dispozícii prostredníctvom elektronického kníhkupectva EU Bookshop. Oba dokumenty si môžete objednať alebo si zadarmo stiahnuť ich pdf verzie. Po tom, ako zmluva vstúpi do platnosti, bude uverejnené jej konsolidované (úplné) znenie.

Slovinský premiér a predseda Rady EÚ Janez Janša vo svojej prezentácii priorít slovinského predsedníctva pred poslancami Európskeho parlamentu potvrdil, že jedným z hlavných cieľov tohto predsedníctva je, aby Lisabonská zmluva vstúpila do platnosti 1. januára 2009.
Prejav predsedu Komisie Josého Manuela Barrosa

Predseda Komisie José Manuel Barroso: Európska integrácia vo veku globalizácie, Bruggy

Vďaka Lisabonskej zmluve bude môcť EÚ čeliť výzvam globalizácie a vyrovnať sociálne rozdiely, povedal predseda Komisie José Manuel Barroso počas svojej návštevy Nadácie európskej akadémie pre vyššie vzdelávanie v Parme.

Slovinsko a Francúzsko veria, že zmluva bude ratifikovaná pred koncom roku 2008

Slovinsko, ktoré v súčasnosti na šesť mesiacov prevzalo rotujúce predsedníctvo Rady EÚ a Francúzsko, ktoré túto zodpovednosť prevezme v druhej polovici roku, veria, že Lisabonská zmluva bude ratifikovaná pred koncom roku 2008. Krajiny sa budú spoločne usilovať o urýchlenie tohto procesu, pričom samy predbežne plánujú zmluvu ratifikovať do konca februára 2008.

Len pred pár dňami podpísalo 27 lídrov EÚ Lisabonskú zmluvu a už sa dočkala prvého pozitívneho prijatia, keď ju ako prvý v pondelok 17. decembra schválil maďarský parlament.

Poslanci EP dnes za účasti zástupcov Rady a Európskej komisie diskutovali o zasadnutí Európskej rady, ktoré sa uskutočnilo 14. decembra v Bruseli. Okrem témy ratifikácie reformnej zmluvy EÚ, ktorá bola oficiálne podpísaná vrcholnými predstaviteľmi všetkých štátov Únie 13. decembra v Lisabone, dominovali summitu aj otázky imigračnej politiky, boja proti terorizmu, témy súvisiace s problematikou klimatických zmien, ako aj energetické a zahraničnopolitické otázky.
Speech by Commission President José Manuel Barroso

Na spiatočnej ceste z hlavného mesta Portugalska, kde podpísali Lisabonskú zmluvu, sa európski štátnici stretli na jeden deň v Bruseli na poslednom samite roku 2007.

27 podpisov, ktoré zmenia Európu

13. december je skutočne dňom D, keď sa 27 štátov Európskej únie stretne v hlavnom meste Portugalska, aby podpísali Lisabonskú zmluvu. Nová zmluva, ktorú európski lídri schválili 18.–19. októbra, pomôže Európe postaviť sa zoči-voči výzvam 21. storočia. Po podpísaní musí prejsť procesom ratifikácie vo všetkých členských štátoch. Živý prenos z podpisu zmluvy

Dôstojnosť, sloboda, rovnosť, solidarita a spravodlivosť – to sú hodnoty, ktoré oficiálne vyhlásili predsedovia troch európskych inštitúcií 12. decembra, deň pred podpisom Lisabonskej zmluvy. Súčasťou novej zmluvy je aj Charta základných práv, ktorá v sebe spája všetky osobné, občianske, politické, hospodárske a sociálne práva a ktorá bude mať rovnaký charakter záväznosti a právnej platnosti ako ostatné zmluvy EÚ.

Poslanci z celej EÚ prileteli 3. decembra do Bruselu na dvojdňové spoločné stretnutie s europoslancami, aby prediskutovali budúcnosť Európy a Lisabonskú zmluvu. Medzi najdôležitejšie body tohto zasadnutia patrili vplyv Lisabonskej zmluvy na naplnenie očakávaní Európanov a posilnenie právomocí Európskeho parlamentu.