Úvodná stránkaVytváranie priestoru spravodlivosti, slobody a bezpečnosti je významnou prioritou Európskej únie.
Lisabonská zmluva značne ovplyvňuje súčasné pravidlá upravujúce túto oblasť na úrovni EÚ a umožní, aby boli opatrenia EÚ komplexnejšie a účinnejšie a mali legitímnejší, transparentnejší a demokratickejší charakter.
Predtým než Lisabonská zmluva vstúpila do platnosti sa na prijatie rozhodnutia o dôležitých záležitostiach v tejto oblasti vyžadovalo jednomyseľné rozhodnutie Rady, pričom Európsky parlament a Európsky súdny dvor zohrávali okrajovú úlohu.
Lisabonská zmluva zaručuje viac demokracie a transparentnosti, pretože vďaka zjednoteniu systému právnych aktov získava Európsky parlament postavenie spoluzákonodarcu (postup spolurozhodovania) a uplatnenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou v Rade sa rozširuje aj na tieto záležitosti.
Výkon činností EÚ uľahčuje aj zrušenie existujúceho rozdelenia politík do tzv. troch pilierov. V rámci súčasnej inštitucionálnej štruktúry tvorí policajná a justičná spolupráca v trestných veciach jeden z nich.
Naproti tomu sa zachováva právo členských štátov na legislatívnu iniciatívu (aspoň jednej štvrtiny členských štátov) v oblasti policajnej operačnej spolupráce, trestného súdnictva a administratívnej spolupráce. Európska komisia získava plnohodnotné postavenie ochrankyne zmlúv a spoločne s Európskym súdnym dvorom bude zabezpečovať riadne uplatňovanie rozhodnutí.
Národné parlamenty takisto získavajú aktívnejšie postavenie pri preskúmavaní a predkladaní stanovísk vo vzťahu k záležitostiam týkajúcich sa spravodlivosti, slobody a bezpečnosti.
Lisabonská zmluva garantuje slobody a práva ustanovené v Charte základných práv Európskej únie a jej ustanoveniam udeľuje záväzný právny charakter. V tomto smere získava Súdny dvor väčšie právomoci zabezpečovať riadne uplatňovanie Charty.
Tieto zlepšenia napomáhajú v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti vytvoriť komplexnejší, legitímnejší, účinnejší, transparentnejší a demokratickejší proces prijímania právnych predpisov najmä odstránením opakujúcich sa prípadov zablokovania návrhov v dôsledku uplatnenia pravidla o jednomyseľnosti.
Napriek tomu považovali tri členské štáty za potrebné vyjednať alebo predĺžiť špecifické ustanovenia pre niektoré okruhy oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti, aby mali možnosť zachovať osobitné vnútroštátne úpravy.
