Právne upozornenie | Súbory cookies | O portáli EUROPA | Vyhľadať | Kontakt
Lisabonská zmluvaPreskočiť panel pre výber jazykov (klávesová skratka=2)
EUROPA > Lisabonská zmluva > Zmluva v skratke > Efektívne a moderné inštitúcie
Cesta Európy do 21. storočiaCesta Európy do 21. storočia

Efektívne a moderné inštitúcie

Lisabonská zmluva nemení podstatným spôsobom inštitucionálnu štruktúru EÚ založenú na trojuholníku inštitúcií Európsky parlament, Rada a Európska komisia. Zavádza však niektoré nové prvky, ktoré zvýšia efektivitu, súlad a transparentnosť inštitúcií, aby mohli lepšie slúžiť európskym občanom.

V súčasnosti má EÚ sedem inštitúcií: Európsky parlament, Európsku radu, Radu, Európsku komisiu, Súdny dvor Európskej únie, Európsku centrálnu banku a Dvor audítorov. Aké zmeny teda priniesla Lisabonská zmluva?

Európsky parlament

Európsky parlament zastupuje občanov členských štátov. Lisabonská zmluva posilnila jeho legislatívne a rozpočtové právomoci a právomoci v oblasti schvaľovania medzinárodných dohôd. Takisto zmenila jeho zloženie. V súlade s novou zmluvou nemôže počet europoslancov prekročiť 751 (750 plus predseda) a rozdelenie kresiel medzi členskými štátmi rešpektuje zásadu zostupnej proporcionality. Inými slovami to znamená, že na jedného poslanca za najľudnatejšie krajiny pripadá viac občanov ako na poslanca zastupujúceho krajinu s menším počtom obyvateľov. Žiadna krajina nemôže mať menej ako 6 či viac ako 96 europoslancov.

Európska rada

Európska rada, ktorej úlohou je poskytovať politické podnety, teraz patrí medzi inštitúcie Únie. Jej právomoci ostávajú nezmenené, vytvára sa však nová pozícia predsedu Európskej rady. Predsedu volí Európska rada na obdobie dva a pol roka a jeho úlohou je najmä starať sa o prípravu podkladov a plynulosť práce Európskej rady a aktívne sa podieľať na dosahovaní konsenzu medzi členskými štátmi. Funkcia predsedu Európskej rady je nezlučiteľná s inými vnútroštátnymi mandátmi.

Rada Európskej únie

Rada zastupuje vlády členských štátov EÚ. Jej úloha zostáva v značnej miere nezmenená. Svoje právomoci v legislatívnej a rozpočtovej oblasti Rada naďalej vykonáva spoločne s Európskym parlamentom a zachováva si kľúčovú úlohu v záležitostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a pri koordinácii hospodárskych politík.

Najvýznamnejšia zmena, ktorú priniesla Lisabonská zmluva, sa týka spôsobu prijímania rozhodnutí. Po prvýkrát sa v zmluvách ustanovuje, že Rada štandardne prijíma rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou. Výnimku tvoria iba prípady, keď zmluvy výslovne určujú, že rozhodnutie sa má prijať iným postupom, t. j. jednomyseľne. V praxi to znamená, že sa hlasovanie kvalifikovanou väčšinou rozšírilo na množstvo ďalších politík Únie (napríklad na oblasť imigrácie a kultúry).

Od roku 2014 sa začne uplatňovať nový spôsob počítania hlasov – tzv. hlasovanie dvojitou väčšinou. Na to, aby Rada schválila návrh právneho predpisu, bude potrebné nielen to, aby za návrh hlasovala väčšina štátov (55 %), ale v týchto štátoch musí žiť aspoň 65 % obyvateľstva EÚ. Takéto počítanie hlasov odráža dvojitú legitimitu Únie ako spoločenstva obyvateľov a štátov. Tento nový spôsob prijímania právnych predpisov bude transparentnejší a efektívnejší. Doplnený bude o nový mechanizmus, ktorý je podobný tzv. Ioaninskému kompromisu a jeho cieľom je umožniť malému počtu členských štátov (počet, ktorý sa blíži k blokujúcej menšine) vyjadriť nesúhlas s určitým rozhodnutím. Rada musí v tomto prípade bez zbytočného odkladu vynaložiť maximálne úsilie a nájsť obojstranne vyhovujúce riešenie.

Európska komisia

Ťažiskovou úlohou Komisie je podporovať všeobecný európsky záujem. Zmluva v súčasnosti zachováva každému členskému štátu právo na vlastného komisára. Predchádzajúce zmluvy obsahovali ustanovenie, na základe ktorého mal byť počet komisárov nižší ako je počet členských štátov.

Ďalšou významnou novinkou je zavedenie priamej súvislosti medzi výsledkami volieb do Európskeho parlamentu a výberom kandidáta na predsedu Komisie.

Takisto nemožno opomenúť skutočnosť, že postavenie predsedu Komisie sa posilní o oprávnenie nariadiť komisárovi, aby sa vzdal funkcie.

Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredseda Komisie

Vytvorenie pozície vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku patrí medzi najvýznamnejšie zmeny zavedené Lisabonskou zmluvou. Vďaka tejto pozícii sa zabezpečí jednotnosť krokov Únie v zahraničnej politike.

Vysoký predstaviteľ vykonáva dvojitú úlohu: je spoločným zástupcom Rady vo veciach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a súčasne podpredsedom Komisie. Zodpovedá za chod zahraničnej a spoločnej obrannej politiky a predsedá Rade v zložení ministrov zahraničných vecí (Rada pre zahraničné záležitosti). Okrem toho zastupuje Úniu v oblasti SZBP na medzinárodnej scéne. Pri výkone jeho funkcií mu pomáha Európska služba pre vonkajšiu činnosť zložená z úradníkov Rady, Komisie a členov diplomatických zborov členských štátov.

Ostatné inštitúcie

Ustanovenia súčasných zmlúv týkajúce sa Európskej centrálnej banky (ECB) a Dvora audítorov sa zachovávajú bez výrazných zmien. Pokiaľ ide o Súdny dvor Európskej únie, Lisabonskou zmluvou sa rozširuje pole jeho pôsobnosti, najmä na oblasť trestnej a policajnej spolupráce, a zavádza sa aj niekoľko procedurálnych zmien.

Národné parlamenty

Lisabonská zmluva uznáva a posilňuje úlohu národných parlamentov, ktoré napriek tomu, že nepatria do sústavy európskych inštitúcií, zohrávajú pri fungovaní Únie dôležitú úlohu. Ak je napríklad dostatočný počet národných parlamentov presvedčený, že Komisiou navrhovaný právny predpis by bolo vhodnejšie prijať na miestnej, regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni, Komisia musí svoju iniciatívu stiahnuť alebo podať jasné odôvodenie, prečo si myslí, že táto iniciatíva nie je v rozpore so zásadou subsidiarity.

Právne upozornenie | Súbory cookies | O portáli EUROPA | Vyhľadať | Kontakt | Na začiatok