Právne upozornenie | Súbory cookies | O portáli EUROPA | Vyhľadať | Kontakt
Lisabonská zmluvaPreskočiť panel pre výber jazykov (klávesová skratka=2)
EUROPA > Lisabonská zmluva > Zmluva v skratke
Cesta Európy do 21. storočiaCesta Európy do 21. storočia

Zmluva v skratke

Figúrka človeka sa prechádza po stránkach Zmluvy

Dňa 1. decembra 2009 Lisabonská zmluva vstúpila do platnosti, čím sa definitívne ukončili niekoľkoročné vyjednávania o inštitucionálnych otázkach.

Lisabonská zmluva mení a dopĺňa súčasné Zmluvy o EÚ a ES bez toho, aby ich nahrádzala. Únii poskytuje právny rámec a nástroje potrebné na riešenie budúcich výziev a napĺňanie očakávaní občanov.

  1. Viac demokracie a transparentnosti v Európe, s posilnenou úlohou Európskeho parlamentu a národných parlamentov, väčším počtom príležitostí pre občanov, aby presadili svoje názory a prehľadnejším rozdelením právomocí na európskej a vnútroštátnej úrovni.
    • Posilnená úloha Európskeho parlamentu: Európsky parlament volený priamo občanmi získal nové dôležité oprávnenia v procese schvaľovania právnych predpisov EÚ, rozpočtu EÚ a medzinárodných zmlúv. Obzvlášť rozšírenie postupu spolurozhodovania na nové oblasti politík zabezpečuje, že Európsky parlament má pri prijímaní prevažnej väčšiny právnych predpisov EÚ rovnoprávne postavenie s Radou, ktorá zastupuje vlády členských štátov.
    • Väčšia účasť národných parlamentov: národné parlamenty sa môžu intenzívnejšie zapojiť do fungovania EÚ, a to najmä vďaka novému mechanizmu monitorovania skutočnosti, či Únia koná len v prípadoch, ak je na dosiahnutie cieľa vhodnejšie opatrenie na úrovni EÚ (subsidiarita). Spolu s posilnenou úlohou Európskeho parlamentu sa tým upevní demokracia a zvýši legitímnosť fungovania Únie.
    • Silnejší hlas občanov: vďaka novému inštitútu – iniciatíva občanov – môže milión občanov z významného počtu členských štátov vyzvať Komisiu, aby predložila nové legislatívne návrhy.
    • Rozdelenie právomocí: vzťahy medzi členskými štátmi a Európskou úniou sa stali prehľadnejšie vďaka roztriedeniu právomocí.
    • Možnosť vystúpiť z Únie: Lisabonská zmluva po prvýkrát výslovne uvádza možnosť členského štátu vystúpiť z Únie.
  2. Efektívnejšia Európa, s jednoduchšími pracovnými metódami a pravidlami hlasovania, optimalizovanými a modernými inštitúciami pre EÚ s 27 členmi a zlepšenou schopnosťou konať v oblastiach, ktoré sú prioritné pre dnešnú Úniu.
    • Efektívne a účinné prijímanie rozhodnutí: hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v Rade sa rozšírilo na nové oblasti politík s cieľom zefektívniť a zrýchliť proces prijímania rozhodnutí. Od roku 2014 bude počítanie kvalifikovanej väčšiny založené na dvojitej väčšine, t. j. väčšine členských štátov a obyvateľov, čo lepšie zodpovedá dvojitej legitimite Únie. Dvojitá väčšina sa bude považovať za dosiahnutú v prípade, ak rozhodnutie schváli 55 % členských štátov zahŕňajúcich aspoň 65 % obyvateľstva Únie.
    • Stabilnejší a zjednodušený inštitucionálny rámec: Lisabonská zmluva vytvára pozíciu predsedu Európskej rady voleného na funkčné obdobie dva a pol roka, zavádza priamu súvislosť medzi voľbou predsedu Komisie a výsledkami volieb do Európskeho parlamentu, prináša novú úpravu budúceho zloženia Európskeho parlamentu a obsahuje aj jasnejšie pravidlá pre posilnenú spoluprácu a finančné ustanovenia.
    • Zlepšenie životných podmienok Európanov: Lisabonskou zmluvou sa zlepšuje schopnosť EÚ konať vo viacerých oblastiach, ktoré sú prioritné pre dnešnú Úniu a jej občanov. Prejavuje sa to najmä v oblasti politík zameraných na slobodu, bezpečnosť a spravodlivosť, konkrétne v boji proti terorizmu a zločinu. Do určitej miery sa to týka aj ostatných oblastí vrátane energetickej politiky, verejného zdravia, civilnej ochrany, zmien klímy, všeobecne prospešných služieb, výskumu, vesmíru, územnej súdržnosti, obchodnej politiky, humanitárnej pomoci, športu, turizmu a administratívnej spolupráce.
  3. Európa založená na právach a hodnotách, slobode, solidarite a bezpečnosti, propagovanie hodnôt Únie, začlenenie Charty základných práv do primárneho európskeho práva, úprava nového mechanizmu solidarity a lepšia ochrany európskych občanov.
    • Demokratické hodnoty: Lisabonská zmluva podrobnejšie rozvádza a posilňuje hodnoty a ciele, na ktorých je Únia postavená. Tieto hodnoty slúžia ako oporný bod pre európskych občanov a na demonštráciu toho, čo Európa ponúka svojím partnerom po celom svete.
    • Občianstvo a Charta základných práv: Lisabonská zmluva nielen zachováva súčasné práva, ale aj zavádza nové. Zaručuje najmä slobody a zásady ustanovené v Charte základných práv a jej ustanoveniam udeľuje právnu záväznosť. Ide o občianske, politické, hospodárske a sociálne práva.
    • Slobody európskych občanov: Lisabonská zmluva zachováva a posilňuje „štyri slobody“ a politickú, hospodársku a sociálnu slobodu európskych občanov.
    • Solidarita medzi členskými štátmi: V zmysle ustanovení Lisabonskej zmluvy Únia a jej členské štáty konajú spoločne v duchu solidarity, ak sa niektorý členský štát stane cieľom teroristického útoku alebo obeťou prírodnej katastrofy alebo katastrofy spôsobenej ľudskou činnosťou. Zdôrazňuje sa aj solidarita v energetickej oblasti.
    • Zvýšená bezpečnosť pre všetkých: Únia môže viac konať v záujme slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, čo prináša výhody týkajúce sa schopnosti Únie bojovať proti zločinu a terorizmu. Cieľom nových ustanovení o civilnej ochrane, humanitárnej pomoci a verejnom zdraví je pozdvihnúť aj možnosti Únie reagovať na hrozby pre bezpečnosť európskych občanov.
  4. Úloha Európy ako aktéra na svetovej scéne sa dosiahne zladením nástrojov zahraničnej politiky EÚ pri tvorbe aj prijímaní nových politík. Lisabonská zmluva zjednocuje vystupovanie Európy vo vzťahoch s partnermi po celom svete. Spojenie hospodárskej, humanitárnej, politickej a diplomatickej sily Európy celosvetovo umocňuje propagáciu európskych záujmov a hodnôt s rešpektom pre záujmy jednotlivých členských štátov v zahraničných veciach.
    • Funkcia nového vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politikua súčasne podpredsedu Komisie, zvýši účinok a jednotnosť zahraničných krokov Únie a zároveň ich zviditeľní.
    • Nová Európska služba pre vonkajšiu činnosť bude vysokého predstaviteľa podporovať a pomáhať mu pri výkone činností.
    • Samostatná právna subjektivita Únie posilní jej vyjednávaciu pozíciu a pomôže vytvoriť obraz efektívnejšieho a zreteľnejšieho partnera pre tretie krajiny a medzinárodné organizácie.
    • Pokrok v rámci bezpečnostnej a obrannej politiky zachová osobitné ustanovenia o prijímaní rozhodnutí, no zároveň vytvorí priestor pre užšiu spoluprácu menšieho počtu členských štátov.
Právne upozornenie | Súbory cookies | O portáli EUROPA | Vyhľadať | Kontakt | Na začiatok