Úvodná stránka
Dňa 1. decembra 2009 Lisabonská zmluva vstúpila do platnosti, čím sa definitívne ukončili niekoľkoročné vyjednávania o inštitucionálnych otázkach.
Lisabonská zmluva mení a dopĺňa súčasné Zmluvy o EÚ a ES bez toho, aby ich nahrádzala. Únii poskytuje právny rámec a nástroje potrebné na riešenie budúcich výziev a napĺňanie očakávaní občanov.
-
Viac demokracie a transparentnosti v Európe, s posilnenou úlohou Európskeho parlamentu a národných parlamentov, väčším počtom príležitostí pre občanov, aby presadili svoje názory a prehľadnejším rozdelením právomocí na európskej a vnútroštátnej úrovni.
- Posilnená úloha Európskeho parlamentu: Európsky parlament volený priamo občanmi získal nové dôležité oprávnenia v procese schvaľovania právnych predpisov EÚ, rozpočtu EÚ a medzinárodných zmlúv. Obzvlášť rozšírenie postupu spolurozhodovania na nové oblasti politík zabezpečuje, že Európsky parlament má pri prijímaní prevažnej väčšiny právnych predpisov EÚ rovnoprávne postavenie s Radou, ktorá zastupuje vlády členských štátov.
- Väčšia účasť národných parlamentov: národné parlamenty sa môžu intenzívnejšie zapojiť do fungovania EÚ, a to najmä vďaka novému mechanizmu monitorovania skutočnosti, či Únia koná len v prípadoch, ak je na dosiahnutie cieľa vhodnejšie opatrenie na úrovni EÚ (subsidiarita). Spolu s posilnenou úlohou Európskeho parlamentu sa tým upevní demokracia a zvýši legitímnosť fungovania Únie.
- Silnejší hlas občanov: vďaka novému inštitútu – iniciatíva občanov – môže milión občanov z významného počtu členských štátov vyzvať Komisiu, aby predložila nové legislatívne návrhy.
- Rozdelenie právomocí: vzťahy medzi členskými štátmi a Európskou úniou sa stali prehľadnejšie vďaka roztriedeniu právomocí.
- Možnosť vystúpiť z Únie: Lisabonská zmluva po prvýkrát výslovne uvádza možnosť členského štátu vystúpiť z Únie.
-
Efektívnejšia Európa, s jednoduchšími pracovnými metódami a pravidlami hlasovania, optimalizovanými a modernými inštitúciami pre EÚ s 27 členmi a zlepšenou schopnosťou konať v oblastiach, ktoré sú prioritné pre dnešnú Úniu.
- Efektívne a účinné prijímanie rozhodnutí: hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v Rade sa rozšírilo na nové oblasti politík s cieľom zefektívniť a zrýchliť proces prijímania rozhodnutí. Od roku 2014 bude počítanie kvalifikovanej väčšiny založené na dvojitej väčšine, t. j. väčšine členských štátov a obyvateľov, čo lepšie zodpovedá dvojitej legitimite Únie. Dvojitá väčšina sa bude považovať za dosiahnutú v prípade, ak rozhodnutie schváli 55 % členských štátov zahŕňajúcich aspoň 65 % obyvateľstva Únie.
- Stabilnejší a zjednodušený inštitucionálny rámec: Lisabonská zmluva vytvára pozíciu predsedu Európskej rady voleného na funkčné obdobie dva a pol roka, zavádza priamu súvislosť medzi voľbou predsedu Komisie a výsledkami volieb do Európskeho parlamentu, prináša novú úpravu budúceho zloženia Európskeho parlamentu a obsahuje aj jasnejšie pravidlá pre posilnenú spoluprácu a finančné ustanovenia.
- Zlepšenie životných podmienok Európanov: Lisabonskou zmluvou sa zlepšuje schopnosť EÚ konať vo viacerých oblastiach, ktoré sú prioritné pre dnešnú Úniu a jej občanov. Prejavuje sa to najmä v oblasti politík zameraných na slobodu, bezpečnosť a spravodlivosť, konkrétne v boji proti terorizmu a zločinu. Do určitej miery sa to týka aj ostatných oblastí vrátane energetickej politiky, verejného zdravia, civilnej ochrany, zmien klímy, všeobecne prospešných služieb, výskumu, vesmíru, územnej súdržnosti, obchodnej politiky, humanitárnej pomoci, športu, turizmu a administratívnej spolupráce.
-
Európa založená na právach a hodnotách, slobode, solidarite a bezpečnosti, propagovanie hodnôt Únie, začlenenie Charty základných práv do primárneho európskeho práva, úprava nového mechanizmu solidarity a lepšia ochrany európskych občanov.
- Demokratické hodnoty: Lisabonská zmluva podrobnejšie rozvádza a posilňuje hodnoty a ciele, na ktorých je Únia postavená. Tieto hodnoty slúžia ako oporný bod pre európskych občanov a na demonštráciu toho, čo Európa ponúka svojím partnerom po celom svete.
- Občianstvo a Charta základných práv: Lisabonská zmluva nielen zachováva súčasné práva, ale aj zavádza nové. Zaručuje najmä slobody a zásady ustanovené v Charte základných práv a jej ustanoveniam udeľuje právnu záväznosť. Ide o občianske, politické, hospodárske a sociálne práva.
- Slobody európskych občanov: Lisabonská zmluva zachováva a posilňuje „štyri slobody“ a politickú, hospodársku a sociálnu slobodu európskych občanov.
- Solidarita medzi členskými štátmi: V zmysle ustanovení Lisabonskej zmluvy Únia a jej členské štáty konajú spoločne v duchu solidarity, ak sa niektorý členský štát stane cieľom teroristického útoku alebo obeťou prírodnej katastrofy alebo katastrofy spôsobenej ľudskou činnosťou. Zdôrazňuje sa aj solidarita v energetickej oblasti.
- Zvýšená bezpečnosť pre všetkých: Únia môže viac konať v záujme slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, čo prináša výhody týkajúce sa schopnosti Únie bojovať proti zločinu a terorizmu. Cieľom nových ustanovení o civilnej ochrane, humanitárnej pomoci a verejnom zdraví je pozdvihnúť aj možnosti Únie reagovať na hrozby pre bezpečnosť európskych občanov.
-
Úloha Európy ako aktéra na svetovej scéne sa dosiahne zladením nástrojov zahraničnej politiky EÚ pri tvorbe aj prijímaní nových politík. Lisabonská zmluva zjednocuje vystupovanie Európy vo vzťahoch s partnermi po celom svete. Spojenie hospodárskej, humanitárnej, politickej a diplomatickej sily Európy celosvetovo umocňuje propagáciu európskych záujmov a hodnôt s rešpektom pre záujmy jednotlivých členských štátov v zahraničných veciach.
- Funkcia nového vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politikua súčasne podpredsedu Komisie, zvýši účinok a jednotnosť zahraničných krokov Únie a zároveň ich zviditeľní.
- Nová Európska služba pre vonkajšiu činnosť bude vysokého predstaviteľa podporovať a pomáhať mu pri výkone činností.
- Samostatná právna subjektivita Únie posilní jej vyjednávaciu pozíciu a pomôže vytvoriť obraz efektívnejšieho a zreteľnejšieho partnera pre tretie krajiny a medzinárodné organizácie.
- Pokrok v rámci bezpečnostnej a obrannej politiky zachová osobitné ustanovenia o prijímaní rozhodnutí, no zároveň vytvorí priestor pre užšiu spoluprácu menšieho počtu členských štátov.
