Právne upozornenie | Súbory cookies | O portáli EUROPA | Vyhľadať | Kontakt
Lisabonská zmluvaPreskočiť panel pre výber jazykov (klávesová skratka=2)
EUROPA > Lisabonská zmluva > Zmluva v skratke > Demokratickejšia a transparentnejšia Európa
Cesta Európy do 21. storočiaCesta Európy do 21. storočia

Demokratickejšia a transparentnejšia Európa

Únia funguje na základe troch demokratických zásad: demokratickej rovnosti, zastupiteľskej demokracie a participatívnej demokracie.

Lisabonská zmluva potvrdzuje zásadu demokratickej rovnosti, ktorá predstavuje rovnosť v zaobchádzaní zo strany inštitúcií k občanom, upevňuje zastupiteľskú demokraciu pridaním nových úloh Európskemu parlamentu, ako aj posilnením vplyvu národných parlamentov, a zároveň rozvíja participatívnu demokraciu zavedením nových mechanizmov komunikácie občanov s inštitúciami, akým je napríklad iniciatíva občanov.

Okrem toho Lisabonská zmluva vyjasňuje vzťahy medzi členskými štátmi a Európskou úniou.

Posilnené právomoci Európskeho parlamentu

Európsky parlament, ktorého členovia sú každých päť rokov volení v priamych a všeobecných voľbách, zastupuje občanov členských štátov. Jeho právomoci sa v každej novej zmluve postupne rozširovali. Lisabonská zmluva tento vývoj potvrdzuje a posilňuje právomoci Európskeho parlamentu v oblasti zákonodarstva, rozpočtu a medzinárodných zmlúv.

V oblasti zákonodarstva ide predovšetkým o rozšírenie spolurozhodovania (premenovaného na riadny legislatívny postup) na ďalšie oblasti. To konkrétne znamená, že Parlament v niektorých oblastiach, v ktorých doteraz nepôsobil alebo v nich mal len poradnú úlohu, bude o právnych predpisoch rozhodovať spoločne s Radou ako jej rovnocenný partner. Týka sa to napríklad legálneho prisťahovalectva, spolupráce v trestných veciach (Eurojust, prevencia zločinu, harmonizácia trestných noriem, priestupkov a sankcií), policajnej spolupráce (Europol) a dokonca niektorých ustanovení spoločnej obchodnej a poľnohospodárskej politiky. Európsky parlament môže odteraz zasahovať do takmer všetkých legislatívnych oblastí.

V otázkach rozpočtu Lisabonská zmluva potvrdzuje zavedenú prax viacročného finančného rámca, ktorý musí byť schválený Parlamentom. Okrem toho, podľa novej zmluvy Parlament a Rada spoločne určujú všetky výdavky bez rozlišovania medzi tzv. povinnými výdavkami (napr. priame platby poľnohospodárom) a tzv. nepovinnými výdavkami, ako tomu bolo v minulosti. Táto inovácia má nastoliť rovnováhu medzi úlohami týchto dvoch inštitúcií pri schvaľovaní rozpočtu Únie.

Napokon Lisabonská zmluva ustanovuje, že Európsky parlament musí vydávať súhlasné stanoviská ku všetkým medzinárodným zmluvám týkajúcich sa oblastí, na ktoré sa vzťahuje riadny legislatívny postup.

Nové úlohy pre národné parlamenty

Lisabonská zmluva uznáva a posilňuje rolu národných parlamentov, ktoré sa budú môcť viac zúčastňovať na práci Únie, a pritom rešpektovať úlohy európskych inštitúcií. V novom ustanovení sú jasne stanovené práva a povinnosti národných parlamentov v rámci Únie, pokiaľ ide o ich informovanosť, dohľad nad dodržiavaním subsidiarity, hodnotiace procesy v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ako aj revízie zmlúv.

Lisabonská zmluva prináša inovácie najmä v oblasti dohľadu nad dodržiavaním subsidiarity. Podľa zásady subsidiarite môže Únia konať v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, len vtedy, ak jej opatrenie bude účinnejšie ako opatrenie prijaté na vnútroštátnej úrovni. Ktorýkoľvek národný parlament bude môcť uviesť, prečo podľa neho určitý návrh nie je v súlade s touto zásadou. Nasledovať bude dvojetapový proces:

  • ak tretina národných parlamentov označí určitý návrh za nezlučiteľný so zásadou subsidiarity, Komisia bude musieť svoj návrh znova zvážiť a rozhodnúť, či ho zachová nezmenený, či ho upraví alebo stiahne;
  • ak má takéto obavy väčšina národných parlamentov a Komisia sa napriek tomu rozhodne zachovať svoj návrh nezmenený, začne sa osobitný proces. Komisia bude musieť predložiť svoje dôvody, aby Európsky parlament a Rada rozhodli, či sa v legislatívnom postupe bude alebo nebude pokračovať.

Transparentnosť Rady ministrov

Rovnako dôležité je, že ako národné parlamenty, tak občania sú odteraz bezprostredne informovaní, aké rozhodnutia prijali členovia Rady ministrov z jednotlivých členských štátov, keďže všetky diskusie a rozhodnutia Rady v legislatívnej oblasti sú uverejňované.

Viac participatívnej demokracie

Európski občania majú už teraz k dispozícii spektrum nástrojov, ktoré im umožňujú získať informácie a zúčastniť sa na procese tvorby európskych politík. K týmto nástrojom teraz pribudne iniciatíva občanov. V zmysle tohto nového práva na iniciatívu bude môcť milión občanov z viacerých členských štátov vyzvať Komisiu, aby predložila návrh v oblasti patriacej medzi právomoci Únie. Praktické otázky výkonu iniciatívy občanov sa skonkretizujú v právnom akte po vstupe novej zmluvy do platnosti.

Lisabonská zmluva zároveň vyzdvihuje dôležitosť konzultácií, ako aj dialógu so združeniami, občianskou spoločnosťou, sociálnymi partnermi, cirkvami a nenáboženskými organizáciami.

Vzťahy medzi Úniou a členskými štátmi

V Lisabonskej zmluve sa pre každú oblasť činnosti stanovuje, či je v nej oprávnená konať Únia alebo členské štáty. Je tu jasným spôsobom zodpovedaná otázka rozdelenia činností v Únii, ktorú si kladú mnohí občania. Zmluva zároveň zavádza všeobecné triedenie právomocí na tri kategórie:

  • Výlučné právomoci: len Únia má zákonodarnú moc v oblastiach ako colná únia, spoločná obchodná politika a hospodárska súťaž.
  • Podporné, koordinačné a doplnkové opatrenia: Únia môže len podporiť opatrenia členských štátov, napríklad prostredníctvom finančných vstupov. Týka sa to oblastí ako kultúra, vzdelávanie či priemysel.
  • V ostatných oblastiach spoločných právomocí, ako je životné prostredie, doprava a ochrana spotrebiteľa, sa kompetencie uplatňujú spoločne. Únia a jej členské štáty majú zákonodarnú moc pri rešpektovaní zásady subsidiarity.

Po pristúpení k Európskej únii v nej členské štáty zotrvávajú z vlastnej vôle. Lisabonská zmluva prináša doložku o dobrovoľnom vystúpení, ktorá členským štátom umožňuje vystúpiť z Únie.

Právne upozornenie | Súbory cookies | O portáli EUROPA | Vyhľadať | Kontakt | Na začiatok