Právne upozornenie | Súbory cookies | O portáli EUROPA | Vyhľadať | Kontakt
Lisabonská zmluvaPreskočiť panel pre výber jazykov (klávesová skratka=2)
EUROPA > Lisabonská zmluva > Otázky a odpovede
Cesta Európy do 21. storočiaCesta Európy do 21. storočia

Otázky a odpovede

Spojené ruky s obrázkom modrej mapy Európy.Prečo Európa potrebuje Lisabonskú zmluvu?

Aby mohla Európska únia využiť svoj plný potenciál, potrebuje modernizáciu a reformu. Európska únia s 27 členmi funguje podľa pravidiel navrhnutých pre EÚ s 15 členmi. Posledné desaťročie Európska únia hľadala najvhodnejší spôsob posilnenia svojej akcieschopnosti a optimalizácie nástrojov, ktoré má k dispozícii.

Súčasne cítiť silnejúcu podporu pre spoluprácu v rámci EÚ v záležitostiach, ktoré sa dotýkajú nás všetkých, ako napríklad zmeny klímy, energetická bezpečnosť a medzinárodný terorizmus. Nakoľko sa EÚ zväčšila a zmenili sa jej úlohy, je namieste modernizovať spôsob, akým funguje. Jedným z očakávaných zlepšení, ktoré Zmluva prináša, sú aj nové prostriedky na riešenie každodenných výziev v dnešnom svete.

Za prijatie Zmluvy hovoria tri podstatné argumenty: vyššia účinnosť rozhodovacieho procesu; viac demokracie vďaka posilnenej úlohe Európskeho parlamentu a národných parlamentov; a výraznejší súlad krokov podniknutých smerom k zahraničiu. Všetky tieto zlepšenia umožnia EÚ lepšie presadzovať záujmy občanov.

Hore
Pár kráčajúci v dave.Aké zmeny prináša Lisabonská zmluva občanom?

Lisabonská zmluva upevňuje schopnosť Únie konať, a to prostredníctvom posilnenej vonkajšej jednotnosti, rozšírením škály vnútorných politík, efektívnejším dosahovaním výsledkov a výdobytkov politík pre občanov a modernizácie inštitúcií, ktoré spoľahlivo fungujú v EÚ pozostávajúcej z 27 štátov.

Lisabonská zmluva poskytuje EÚ silnejší a jednotnejší hlas v zahraničí skombinovaním úloh vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku s úlohami podpredsedu Komisie a vytvorením novej služby pre vonkajšiu činnosť, ktorej úlohou je pomáhať predstaviteľovi s plnením zdvojenej úlohy. Zmluva poskytuje aj praktickejšie diplomatické a konzulárne služby pre občanov na ich cestách mimo EÚ.

Lisabonská zmluva ponúka odpovede na obavy európskych občanov. Napríklad politický záväzok vyriešiť dve spojené výzvy súvisiace s klimatickými zmenami a energetickou bezpečnosťou je v plnom rozsahu zakomponovaný do textu Zmluvy. Zmluvy po prvýkrát obsahujú oddiel venovaný energiám, v ktorom sa medzi ciele Únie v tejto oblasti priradilo zabezpečovanie riadneho fungovania energetických trhov, najmä dodávok energií, a podpora energetickej účinnosti a úspor energie, ako aj vývoj nových obnoviteľných zdrojov energie.

Napríklad boli vytvorené nové možnosti riešenia cezhraničných aspektov verejného zdravia, civilnej ochrany a podpory cezhraničných činností v športe. Lisabonská zmluva posúva slobodu, spravodlivosť a bezpečnosť do ťažiska priorít. Európska únia sa môže lepšie vyrovnať so zločineckými skupinami, ktoré prevádzajú ľudí cez hranice, presadzovať a podporovať činnosti v oblasti prevencie kriminality a pomáhať v boji proti terorizmu prostredníctvom „zmrazovania“ majetku. Potvrdil sa aj záväzok EÚ rozvíjať spoločnú imigračnú politiku. Lisabonská zmluva obsahuje aj „doložku o solidarite“, podľa ktorej Únia a jej členské štáty konajú spoločne v duchu solidarity, ak sa niektorý členský štát stane cieľom teroristického útoku alebo obeťou prírodnej katastrofy alebo katastrofy spôsobenej ľudskou činnosťou.

Tieto zmeny umožňujú Únii lepšie uplatňovať svoje politiky zamerané na zabezpečenie hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti, zlepšenie zamestnanosti a sociálnych podmienok, zvýšenie osobnej a kolektívnej bezpečnosti, podporu podmienok pre zlepšenie životného prostredia a zdravia, rozvíjanie súdržnosti a solidarity medzi členskými štátmi, ako aj na vedecký a technologický pokrok a nakoniec na zlepšenie schopnosti Únie vystupovať na medzinárodnej scéne.

Lisabonskou zmluvou sa zriadil aj stabilný inštitucionálny systém, ktorý prináša rýchlejšie a transparentnejšie prijímanie rozhodnutí s lepšou demokratickou kontrolou a s posilnením dodržiavania zásady, že rozhodnutia majú byť prijímané na zodpovedajúcej úrovni. Občania budú mať lepší prehľad o tom, kto je zodpovedný za akú oblasť a prečo Európska únia koná v danej oblasti.

Po prvýkrát môže milión občanov z rôznych členských štátov priamo žiadať Komisiu, aby predložila návrh v záujme občanov v oblastiach, ktoré spadajú do právomoci EÚ.

Hore
Plenárne zasadnutie v rokovacej sále Európskeho parlamentu (Hemicycle)Získali národné parlamenty väčšiu váhu pri správe európskych záležitostí?

Áno. Národné parlamenty sú po prvýkrát plne uznané ako súčasť demokratickej štruktúry Európskej únie. Pripravujú sa osobitné ustanovenia na to, aby sa národné parlamenty mohli intenzívnejšie zapojiť do fungovania Únie.

Okrem iného môžu národné parlamenty pôsobiť ako „strážcovia“ zásady subsidiarity. (Touto zásadou sa má zabezpečiť, aby boli rozhodnutia prijímané čo najbližšie k občanom a aby sa pravidelne preverovalo, či sú činnosti na úrovni Únie odôvodnené s ohľadom na alternatívne možnosti opatrení na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni). Majú právo vyjadriť sa k návrhom v ranom štádiu, ešte pred tým, ako sa nimi začne podrobne zaoberať Európsky parlament a Rada ministrov.

Hore
Dvaja ľudia komunikujúci cez telefón vyrobený z drôtu a konzervy.Majú občania právo prekladať podnety európskym inštitúciám?

Áno. Lisabonská zmluva zavádza právo iniciatívy európskych občanov. Podľa nových ustanovení o participatívnej demokracii môže milión občanov z významného počtu členských štátov iniciatívne vyzvať Komisiu, aby predložila vhodné návrhy vo veciach, o ktorých sa občania domnievajú, že na účely uplatňovania Lisabonskej zmluvy je potrebný právny akt Únie. Podrobnosti o tomto postupe je potrebné upraviť v právnych predpisoch.

Hore
Dievčatá kričiace do megafónov.Stáva sa na základe Lisabonskej zmluvy rozhodovací proces demokratickejší?

Áno. Lisabonská zmluva rozširuje okruh oblastí politík, v rámci ktorých Európsky parlament priamo volený občanmi schvaľuje právne predpisy EÚ spoločne s Radou zloženou z ministrov členských štátov (postup spolurozhodovania).

Lisabonská zmluva upevňuje demokratickú kontrolu Európskej únie vďaka posilneniu úloh Európskeho aj národných parlamentov.

Zmluva jednoznačnejšie definuje právomoci Únie a členských štátov, čo občanom uľahčí pochopenie toho, „kto o čom rozhoduje“.

Hore
Stretnutie za okrúhlym stolom s vlajkou EÚ a vlajkami členských štátov uprostred.Môžete vysvetliť nový systém hlasovania v Rade ministrov?

Riadnym systémom hlasovania v Rade ministrov sa stane „hlasovanie kvalifikovanou väčšinou“ (HKV). Bude založené na zásade dvojitej väčšiny. Rozhodnutia Rady ministrov si budú vyžadovať podporu najmenej 55 % členov Rady (v súčasnosti 15 z 27 krajín EÚ), ktorí zastupujú zúčastnené členské štáty zahŕňajúce aspoň 65 % obyvateľstva EÚ. Aby veľmi malý počet najľudnatejších členských štátov nemohol zabrániť prijatiu rozhodnutia, musí blokujúca menšina zhŕňať najmenej štyri členské štáty; v opačnom prípade sa kvalifikovaná väčšina bude považovať za dosiahnutú aj v prípade, že nie je splnená podmienka týkajúca sa podielu obyvateľstva.

Európska rada sa dohodla, že nový systém vstúpi do platnosti v roku 2014. Počas prvých troch rokov jeho platnosti (do roku 2017), môže členský štát požadovať, aby bol akt prijatý hlasovaním kvalifikovanou väčšinou tak, ako ju upravuje súčasná Zmluva z Nice.

Hore
Tabuľa s výsledkami hlasovania.Prijíma sa viac rozhodnutí hlasovaním kvalifikovanou väčšinou?

Áno. Lisabonská zmluva rozširuje uplatnenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou na nové oblasti politík. Je vo veľkom záujme Európskej únie prijať zjednodušený prístup v rámci rozhodovacieho procesu vrátane rozhodovania o záležitostiach ako boj proti zmenám klímy, energetická bezpečnosť a núdzová humanitárna pomoc pre krízové miesta na celom svete. Niektoré ďalšie zmeny sa vzťahujú na záležitosti ako iniciatíva občanov, diplomatická a konzulárna ochrana a procedurálne otázky. Jednomyseľnosť sa zachováva v oblastiach, ktoré zahŕňajú dane, zahraničnú politiku, obranu a sociálne zabezpečenie.

Hore
Skladačka puzzle s motívom symbolu EÚ.Aké sú hlavné inštitucionálne zmeny zavádzané Zmluvou?

Na rozdiel od doterajších zmlúv ponúka Lisabonská zmluva každému členskému štátu možnosť mať v Komisii svojho komisára.

Počet poslancov Európskeho parlamentu nemôže presiahnuť číslo 751. Stanovený bol maximálny počet poslancov (96) a minimálny počet poslancov (6) za každý členský štát.

Vytvorila sa nová stála pozícia predsedu Európskej rady. Osoba, ktorá zastáva túto funkciu, je volená Európskou radou na funkčné obdobie dva a pol roka. Je to v záujme väčšej plynulosti a stability práce Európskej rady.

Zmluvou sa vytvára aj pozícia vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Osoba, ktorá zastáva túto funkciu, je zároveň aj podpredsedom Komisie a predsedá Rade pre vonkajšie vzťahy. Posilňuje sa tým jednotnosť vystupovania v zahraničí a upevňuje sa profil EÚ vo svete, ktorá tak „získala tvár“.

Hore
Sviečka so symbolom EÚ v pozadí.Ako Charta základných práv posilňuje práva európskych občanov?

Lisabonská zmluva obsahuje odvolávku na Chartu ako na skutočný súbor práv, ktoré by podľa EÚ mali všetci občania Únie požívať zoči-voči inštitúciám a zárukám právne záväzným pre Úniu. Charta v šiestich kapitolách upravuje tieto aspekty: osobné práva súvisiace s dôstojnosťou, slobodami, rovnosťou, solidaritou, právami vyplývajúcimi z občianstva a spravodlivosťou. Tieto práva sú v zásade odvodené z medzinárodných dokumentov, ako je napríklad Európsky dohovor o ochrane ľudských práv, a takto sa začleňujú do právneho poriadku Únie.

Inštitúcie Únie musia dodržiavať práva uvedené v Charte. Rovnako to platí aj pre členské štáty, keď do vnútroštátneho práva implementujú právne predpisy EÚ. Súdny dvor bude zabezpečovať riadne uplatňovanie Charty. Začlenenie Charty do právneho poriadku nezmení právomoci Únie, ale ponúka občanom posilnené práva a väčšiu slobodu.

Hore
Symbolický regulátor teploty na miniatúrnej zemeguli.Zachováva Lisabonská zmluva výdobytky EÚ v oblasti životného prostredia? A pokiaľ ide o zmeny klímy?

Áno, v plnom rozsahu. Lisabonská zmluva ustanovuje, že jedným z cieľov Únie je zasadzovať sa o trvalo udržateľný rozvoj Európy založený najmä na vysokej úrovni ochrany a zlepšovaní kvality životného prostredia. Aj keď myšlienka trvalo udržateľného rozvoja bola súčasťou terajších zmlúv, Lisabonská zmluva tento cieľ posilnila a lepšie vymedzila. Trvalo udržateľný rozvoj je opakovane zaradený aj medzi základné ciele Únie v jej vzťahoch s okolitým svetom.

Životné prostredie je jednou z oblastí právomocí, ktoré Únia vykonáva spoločne s členskými štátmi. Každý úkon Únie v tejto oblasti musí prispievať k dosahovaniu jasných cieľov: zachovávanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia; ochrana ľudského zdravia; podpora obozretného a rozumného využívania prírodných zdrojov; podpora opatrení na medzinárodnej úrovni zameraných na riešenie regionálnych a celosvetových environmentálnych problémov.

Zmeny klímy sa radia medzi najväčšie environmentálne, sociálne a hospodárske výzvy, ktorým ľudstvo v súčasnosti čelí. Vďaka Lisabonskej zmluve sa úsilie o spomalenie zmien klímy na medzinárodnej úrovni stáva osobitným cieľom politiky EÚ v oblasti životného prostredia. Podporu medzinárodných opatrení zameraných na spomalenie zmien klímy radí Lisabonská zmluva k určujúcim cieľom politiky životného prostredia na úrovni EÚ. Týmto zmluva jednoznačne uznáva, že EÚ by v tejto oblasti mala na svetovej scéne zohrávať poprednú úlohu.

Hore
Snímanie odtlačkov.Aké zlepšenia nastali v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí?

V oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti Lisabonská zmluva uľahčuje prijímanie opatrení na európskej úrovni uplatnením takmer všetkých prvkov tzv. metódy Spoločenstva, t. j. prijímanie rozhodnutí kvalifikovanou väčšinou na základe návrhu Komisie, k čomu sa pripája posilnená úloha Európskeho parlamentu, zvýšenie demokratickej kontroly zo strany národných parlamentov a kontrolná úloha pre Súdny dvor. Na Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo sa naďalej vzťahujú osobitné ustanovenia.

Hore
Svet – snímka štylizovanej mapy Európy.Posilní sa vďaka Lisabonskej zmluve postavenie Európy vo svete?

Áno, toto by mal byť jeden z hlavných prínosov. Lisabonská zmluva ustanovuje spoločné zásady a ciele Únie pri vykonávaní jej vonkajšej činnosti: demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, zásady rovnosti a solidarity.

Väčšina ustanovení týkajúcich sa vonkajších vzťahov je v Lisabonskej zmluve preskupená do jediného oddielu. Zlepšila sa tým čitateľnosť a podporil súlad krokov Únie.

Súčasné úlohy vysokého splnomocnenca pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP) sa skombinovali s úlohami podpredsedu Komisie, a to vytvorením nového inštitucionálneho dvojitého postu (vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedu Komisie). Posilnila sa tým jednotnosť vystupovania v zahraničí a upevní sa profil EÚ vo svete tým, že Únia „získala tvár“. Vďaka tomu je možné intenzívnejšie propagovať „spoločný európsky záujem“.

Vysokému predstaviteľovi/podpredsedovi pomáha spoločná Európska služba pre vonkajšiu činnosť (EÚVČ), ktorá sa skladá z úradníkov Rady, Komisie a diplomatických služieb členských štátov.

Lisabonská zmluva zavádza aj osobitný právny základ pre humanitárnu pomoc. V tomto ustanovení sa kladie dôraz na uplatňovanie zásad medzinárodného práva a na nestrannosť, neutralitu a nediskrimináciu. Zmluva predpokladá aj vytvorenie Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc.

Hore
Dieťa s glóbusom.Je Zmluva prínosom aj pre Afriku alebo krajiny, ktoré potrebujú rozvojovú alebo humanitárnu pomoc?

Lisabonská zmluva po prvýkrát zavádza osobitný právny základ pre humanitárnu pomoc. V tomto ustanovení sa zvýrazňuje osobitnosť tejto politiky a uplatňovanie zásad medzinárodného humanitárneho práva, najmä nestrannosti, neutrality a nediskriminácie.

V Lisabonskej zmluve sa jasne ustanovuje, že obmedzenie a odstránenie chudoby je hlavným cieľom politiky Únie v oblasti rozvojovej spolupráce. Tento cieľ musí Únia sledovať pri vykonávaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny. Z uvedeného vyplýva, že rozvojová politika je politikou so samostatným právnym základom, a nie jeden z nástrojov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Ak si situácia vyžaduje neodkladnú finančnú pomoc, Rada o nej bude rozhodovať kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie. V budúcnosti by to malo znamenať rýchlejšiu finančnú pomoc.

Lisabonská zmluva radí rozvojovú spoluprácu a humanitárnu pomoc medzi „spoločné paralelné právomoci“: to znamená, že Únia uskutočňuje samostatnú politiku, ktorá nebráni členským štátom vykonávať svoje vlastné právomoci, ani z politiky Únie nerobí iba „doplnok“ k politikám členských štátov.

Hore
Vlajka EÚ medzi vlajkami európskych štátov.Oslabí sa Zmluvou schopnosť členských štátov viesť vlastnú zahraničnú politiku?

Nie. Úlohou Európskej únie bude konať vtedy, keď sa na medzinárodnej scéne vyžaduje, aby vystupovala ako jednotný subjekt Pre množstvo záležitostí v rámci zahraničnej politiky je lepšie, ak členské štáty Európskej únie konajú spoločne.

Pozícia vysokého predstaviteľa nevytvára nové právomoci, ale zjednocuje konanie EÚ v zahraničí a odstraňuje duplicitu a zmätok. Osoba vykonávajúca túto funkciu koná v oblasti zahraničných záležitostí na základe rozhodnutia, ktoré jednomyseľne prijíma EÚ 27 štátov. Dopĺňa, ale nenahrádza zahraničnú politiku alebo diplomatické úsilie členských štátov.

Hore
Jednotky EÚ v akcii.Vytvára sa na základe Zmluvy európska armáda?

Nie. Vojenské zložky ostanú v rukách členských štátov. V Zmluve sa predpokladá, že členské štáty môžu Únii poskytnúť civilné a vojenské prostriedky na uskutočňovanie operácií v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Členský štát má však právo nesúhlasiť s operáciami tohto druhu a všetky príspevky k nim budú vždy na dobrovoľnej báze.

Skupina členských štátov, ktoré prejavia vôľu a majú potrebné kapacity, bude mať možnosť podnikať operácie odzbrojovania, humanitárne a záchranné misie, misie vojenského poradenstva a misie na udržiavanie mieru. Žiadny členský štát nemôže byť nútený sa podieľať na takýchto operáciách.

Hore
Tím pracovníkov.Oslabí Lisabonská zmluva výdobytky EÚ v sociálnej oblasti?

Vôbec nie. Lisabonská zmluva umožňuje EÚ zachovať a ďalej rozvíjať sociálne výdobytky pri úplnom rešpektovaní národných osobitostí.

Medzi ciele Únie sú zaradené vysoko konkurencieschopné sociálne orientované trhové hospodárstvo, plná zamestnanosť a sociálny pokrok. Medzi právomoci Únie patrí koordinácia ekonomických politík a politík zamestnanosti členských štátov, čo pripúšťa možnú koordináciu sociálnych politík členských štátov.

Lisabonská zmluva obsahuje „sociálnu doložku“, podľa ktorej sociálne záležitosti (podpora vysokej úrovne zamestnanosti, primeraná sociálna ochrana, boj proti sociálnemu vylúčeniu atď.) sa musia zohľadňovať pri tvorbe a uplatňovaní všetkých politík.

Lisabonská zmluva uznáva aj základné práva začlenením právne záväznej odvolávky na Chartu základných práv. Obsahuje aj oddiel venovaný solidarite, v ktorej je uvedené množstvo práv a zásad priamo uplatniteľných v sociálnej oblasti, ako je napríklad právo na informovanosť a konzultácie v rámci podniku, právo vyjednávať kolektívne zmluvy a podnikať kolektívne kroky, právo na prístup k bezplatným službám zamestnanosti a ochrane proti bezdôvodnému prepusteniu a právo na prístup k sociálnemu zabezpečeniu a sociálnej pomoci atď.

Hore
Poštové schránky z rozličných krajín EÚ.Predstavuje Lisabonská zmluva riziko pre služby všeobecného záujmu?

Nie. Lisabonská zmluva považuje služby všeobecného záujmu za nevyhnutný nástroj sociálnej a regionálnej súdržnosti. Obsahuje osobitný protokol, v ktorom sa stanovujú základné zásady opatrení na podporu efektívnych služieb všeobecného záujmu, čím sa zabezpečuje pevný základ pre činnosti EÚ do budúcnosti.

V charte sa uvádza, že Únia uznáva a rešpektuje prístup k službám všeobecného záujmu, ktorý je ustanovený vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou, s cieľom podporovať sociálnu a územnú súdržnosť Únie.

Lisabonská zmluva odkazuje na služby všeobecného záujmu ako na služby, ktorým „všetci v Únii prikladajú hodnotu“, a rovnako aj na ich úlohu pri podpore sociálnej a územnej súdržnosti.

V dôsledku ich významnej hodnoty sa v Lisabonskej zmluve od Únie a členských štátov vyžaduje zabezpečenie toho, aby takéto služby fungovali na základe zásad a podmienok, najmä hospodárskych a finančných, ktoré im umožnia plniť svoje poslanie.

Hore
Priehľadné kazety s vlajkami EÚ a členských štátov EÚ.Zvýši sa vďaka Lisabonskej zmluve počet rozhodnutí prijímaných v „Bruseli“?

Nie. Zmluva je základom pre decentralizovanejší a transparentnejší prístup k vykonávaniu politík EÚ, aby sa zabezpečilo, že rozhodnutia sa prijímajú čo najbližšie k občanom. Miestny a regionálny rozmer sa zahŕňa do právneho rámca EÚ a ustanovuje, že Únia musí rešpektovať národné identity členských štátov obsiahnuté v ich základných systémoch vrátane regionálnych a miestnych samospráv. Zmluva len zjednodušuje rozdelenie právomocí medzi Úniou a členskými štátmi tým, že jasne stanovuje, kto o čom rozhoduje. Znižuje sa počet nezaradených oblastí, ktoré by v budúcnosti mohli spôsobovať zmätok a neistotu.

Hore
Žena kreslí mapu Európy.Vytvára sa na základe Lisabonskej zmluvy európsky „superštát“?

Nie, Lisabonská zmluva je medzinárodnou zmluvou, na ktorej sa dohodli a ktorú ratifikovali suverénne členské štáty, ktoré rozhodli o prenesení časti svojej suverenity do roviny nadnárodnej spolupráce. Lisabonská zmluva potvrdzuje, že Únia odzrkadľuje vôľu členských štátov a ich občanov a že jej právomoci sú odvodené z právomocí členských štátov.

Zmluvou sa nemení základná podstata EÚ, ale zavádza niektoré podstatné inštitucionálne inovácie, vďaka ktorým sa Únia stáva silnejšou a efektívnejšou. Nie je to na úkor členských štátov; práve naopak, EÚ dopĺňa opatrenia členských štátov tam, kde nevedia dosiahnuť svoje ciele vlastnými prostriedkami.

Hore
Dieťa číta veľkú knihu.Prečo nie je Lisabonská zmluva čitateľnejšia?

Zmeny v EÚ zmluvách sa vždy uskutočňujú formou zmien a doplnení predchádzajúcich zmlúv: platí to o Jednotnom európskom akte, ako aj o Maastrichtskej zmluve, Amsterdamskej zmluve a Zmluve z Nice. V Lisabonskej zmluve je použitá totožná technika. Dve hlavné zmluvy Únie sa premenujú na Zmluvu o Európskej únii a Zmluvu o fungovaní Európskej únie. Obe zmluvy budú mať rovnaké postavenie.

Dostupné je aj konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sú zapracované zmeny a doplnenia obsiahnuté v článkoch Lisabonskej zmluvy.

Hore
Mladá žena odfúkava symbol EÚ ako pierko.Ako a kedy vstúpila Lisabonská zmluva do platnosti?

Zmluva vstúpila do platnosti 1. decembra 2009. Na to, aby Lisabonská zmluva vstúpila do platnosti, musela byť ratifikovaná všetkými dvadsiatimi siedmimi členskými štátmi. Každý členský štát sa na základe svojich ústavných pravidiel rozhodol, či ratifikáciu uskutoční formou referenda alebo hlasovania v parlamente.

Hore
Právne upozornenie | Súbory cookies | O portáli EUROPA | Vyhľadať | Kontakt | Na začiatok