Zdaňovanie výplat úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Smernica 2003/49/ES – spoločný systém zdaňovania výplat úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych krajín EÚ

AKÝ JE CIEĽ TEJTO SMERNICE?

Smernica má zabezpečiť spravodlivé zdaňovanie platieb medzi združenými spoločnosťami* v rôznych krajinách EÚ a zároveň zabrániť dvojitému zdaneniu medzi krajinami EÚ. Vzťahuje sa na:

výplaty úrokov*,
licenčné poplatky*

HLAVNÉ BODY

Účelom smernice je zrušiť dane vyberané v krajine EÚ pôvodu, zatiaľ čo krajina EÚ prijatia zdaňuje rovnakú výplatu.

Jej hlavným cieľom je teda zabezpečiť, aby sa výplaty nezdaňovali vo viac ako jednej krajine (dvojité zdanenie).

Výplaty úrokov a licenčných poplatkov vznikajúce v jednej krajine EÚ sú oslobodené od akýchkoľvek daní ukladaných na tieto platby v uvedenej krajine za podmienky, že vlastník požitkov* v podobe úrokov alebo licenčných poplatkov je:

spoločnosť ďalšej krajiny EÚ*
alebo trvalý podnik* sídliaci v inej krajine EÚ.

Príloha k smernici obsahuje zoznam typov spoločností, na ktoré sa smernica vzťahuje. Smernica bola zmenená tak, aby sa zohľadnili typy spoločností v krajinách, ktoré do EÚ vstúpili v rokoch 2004, 2007 a 2013.

Ak združená spoločnosť alebo trvalý podnik uhrádza nadmerný odpočet z dane z úrokov alebo licenčných poplatkov v krajine EÚ, ktorá nie je jeho vlastnou krajinou, musí podať žiadosť o vrátenie. Uvedená krajina musí nahradiť nadmerne odpočítanú a zaplatenú zrážku dane do jedného roka od prijatia žiadosti spolu s doplňujúcimi informáciami, ktoré môže od spoločnosti alebo trvalého podniku primerane požadovať. Ak daň odpočítaná a zaplatená zrážkou nebola v uvedenej lehote vrátená, spoločnosť alebo trvalý podnik má právo (po uplynutí predmetného roka) na úroky z dane, ktorá sa vracia. Úroková sadzba sa vypočíta podľa sadzby, ktorá zodpovedá vnútroštátnej úrokovej sadzbe, ktorá sa uplatňuje na porovnateľné prípady na základe domáceho práva predmetnej krajiny.

Smernica nebráni uplatňovaniu domácich ustanovení alebo ustanovení založených na dohode potrebných na zabránenie podvodu alebo zneužívaniu. Krajiny EÚ môžu odobrať prospechy plynúce z tejto smernice alebo odmietnuť uplatňovanie tejto smernice v prípade transakcií, ktorých hlavnou pohnútkou alebo jednou z hlavných pohnútok je daňový únik, vyhýbanie sa daniam alebo zneužívanie.

Niektoré krajiny využívali po určitý čas prechodné predpisy, na základe ktorých bolo uplatňovanie smernice odložené.

Medzinárodný úrad pre fiškálnu dokumentáciu uskutočnil v roku 2006 prieskum o vykonávaní smernice pre Európsku komisiu a Komisia uverejnila v roku 2009 svoju vlastnú správu o jej fungovaní. V roku 2011 prijala Komisia návrh na prepracovanie smernice s cieľom rozšíriť rozsah jej pôsobnosti a zabrániť situáciám, kedy sa poskytuje daňová úľava, ale príslušný príjem v skutočnosti nepodlieha dani (dvojité nezdanenie).

ODKEDY SA SMERNICA UPLATŇUJE?

Uplatňuje sa od 26. júna 2003 a do vnútroštátnych právnych predpisov krajín EÚ mala byť transponovaná do 1. januára 2004.

KONTEXT

Ďalšie informácie:

Zdaňovanie cezhraničných výplat úrokov a licenčných poplatkov v EÚ (Európska komisia).

HLAVNÉ POJMY

Výplata úrokov: príjem z pohľadávok každého druhu bez ohľadu na to, či sú zabezpečené hypotékou, alebo nie, a či zahrňujú podiel na dlžníkových ziskoch. Patrí k nim napríklad príjem z dlhopisov alebo obligácií (dlhodobé dlhopisy úročené pevnou úrokovou sadzbou, ktoré sú vydané určitou spoločnosťou a zabezpečené aktívami) a prémií a ziskov spojených s takýmito dlhopismi alebo obligáciami. Penále za oneskorené výplaty sa nepovažujú za úroky.

Licenčný poplatok: výplaty akéhokoľvek druhu prijímané za používanie alebo za právo na používanie akéhokoľvek autorského práva na literárne, umelecké alebo vedecké dielo vrátane:

kinematografických filmov a softvéru,
akéhokoľvek patentu,
ochrannej známky,
vzoru alebo modelu,
plánu,
tajného vzorca alebo procesu alebo za informácie týkajúce sa priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia.

Výplaty za používanie alebo za právo na používanie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia sa považujú za licenčné poplatky.

Združené spoločnosti: Dve spoločnosti sa považujú za združené spoločnosti:

ak jedna spoločnosť má bezprostredný minimálny podiel 25 % na kapitále druhej spoločnosti alebo
ak tretia spoločnosť má bezprostredný minimálny podiel 25 % na kapitále oboch spoločností.

Vlastník požitkov: spoločnosť, ktorá prijíma výplaty vo svoj vlastný prospech a nie ako sprostredkovateľ za inú osobu, akým je zástupca, poverenec alebo splnomocnenec.

V prípade trvalého podniku, ak je výplata skutočne spojená s týmto trvalým podnikom.

Spoločnosť ďalšej krajiny EÚ: takáto spoločnosť musí spĺňať tieto tri kritériá:

bola zriadená v súlade s právnymi predpismi niektorej krajiny EÚ (t. j. má svoje sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti v EÚ a jej činnosť je skutočne a sústavne spojená s hospodárstvom tejto krajiny),
je rezidentom tejto krajiny EÚ,
je platiteľom dane z príjmov právnických osôb.

Trvalý podnik: pevné miesto podnikania nachádzajúce sa v niektorom členskom štáte, prostredníctvom ktorého sa v plnej alebo čiastočnej miere vykonáva podnikanie spoločnosti ďalšieho členského štátu.

HLAVNÝ DOKUMENT

Smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov (Ú. v. EÚ L 157, 26.6.2003, s. 49 – 54)

Následné zmeny smernice 2003/49/ES boli zapracované do pôvodného textu. Toto konsolidované znenie slúži len na dokumentačné účely.

SÚVISIACE DOKUMENTY

Návrh Smernica Rady o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi pridruženými spoločnosťami rôznych členských štátov [KOM(2011) 714 v konečnom znení z 11. novembra 2011]

Posledná aktualizácia 04.07.2018

Top