EUR-Lex Prístup k právu Európskej únie

Späť na domovskú stránku portálu EUR-Lex

Tento dokument je výňatok z webového sídla EUR-Lex

Európsky ochranný príkaz – podpora pre obete trestných činov v celej EÚ

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Smernica 2011/99/EÚ – európsky ochranný príkaz

SÚHRN

AKÝ JE CIEĽ TEJTO SMERNICE?

  • Smernicou sa umožňuje obetiam násilia, najmä domáceho násilia a prenasledovania, naďalej využívať ochranu pred páchateľmi, keď odídu do inej krajiny EÚ.
  • Stanovujú sa v nej pravidlá, na základe ktorých môže sudca alebo rovnocenný orgán v jednej krajine EÚ vydať európsky ochranný príkaz, keď chránená osoba odíde do inej krajiny EÚ.
  • Pôsobí v súčinnosti s nariadením (EÚ) č. 606/2013, ktorým sa zavádza jednoduchý postup osvedčenia, aby sa mohol príkaz vydaný v jednej krajine EÚ rýchlo a jednoducho uznať v inej krajine.

HLAVNÉ BODY

Európsky ochranný príkaz možno vydať v prípade, ak je zavedené existujúce vnútroštátne ochranné opatrenie v tej krajine EÚ, ktorá ukladá osobe predstavujúcej pre chránenú osobu nebezpečenstvo jeden alebo viac zákazov alebo obmedzení:

  • zákaz vstupovať do určitých miest alebo vymedzených oblastí, kde má chránená osoba pobyt, alebo ktoré navštevuje;
  • zákaz alebo obmedzenie kontaktu v akejkoľvek forme s chránenou osobou vrátane telefonického kontaktu, elektronickej alebo riadnej pošty, faxu alebo iných prostriedkov; alebo
  • zákaz alebo obmedzenie približovania sa k chránenej osobe bližšie ako na určenú vzdialenosť.

Vydanie príkazu

Existuje niekoľko podmienok, napríklad tieto:

  • chránená osoba sa rozhodne žiť alebo zdržiavať, alebo už žije a zdržiava sa v inej krajine EÚ;
  • príkaz požaduje samotná chránená osoba;
  • osoba predstavujúca nebezpečenstvo má právo byť vypočutá a právo podať opravný prostriedok proti ochrannému opatreniu, ak nemohla tieto práva uplatniť pred prijatím pôvodného ochranného opatrenia.

O príkaz možno požiadať buď v krajine EÚ, v ktorej chránená osoba v súčasnosti žije alebo sa zdržiava (vykonávajúca krajina), alebo v krajine, v ktorej bude príkaz vydaný (krajina pôvodu).

Neuznanie príkazu

Vykonávajúca krajina môže odmietnuť uznať príkaz z niekoľkých dôvodov, napríklad:

  • príkaz je neúplný alebo sa nedoplnil v lehote stanovenej vykonávajúcou krajinou;
  • ochranné opatrenie sa týka skutku, ktorý vo vykonávajúcej krajine nie je trestným činom;
  • ochranným opatrením sa neukladá jeden alebo viac zákazov alebo obmedzení vymedzených vyššie.

Ak vykonávajúca krajina odmietne uznať príkaz, musí:

  • ihneď informovať chránenú osobu a krajinu pôvodu o tom, že príkaz nebol uznaný a uviesť dôvody neuznania;
  • informovať chránenú osobu o možnosti požiadať o ochranné opatrenie podľa jej vnútroštátneho práva;
  • informovať chránenú osobu o akýchkoľvek dôvodoch odvolania proti rozhodnutiu podľa jej vnútroštátneho práva.

Výkon príkazu

Vydávajúca krajina je zodpovedná za prijatie a výkon opatrení na vykonanie príkazu. V prípade porušenia príkazu môže:

  • uložiť tresty a akékoľvek iné opatrenie, ak je toto porušenie trestným činom v tejto krajine;
  • prijať akékoľvek rozhodnutia iného ako trestného charakteru týkajúce sa porušenia;
  • prijať akékoľvek naliehavé a prechodné opatrenie s cieľom ukončiť porušovanie, kým krajina pôvodu prípadne nevydá následné rozhodnutie.

ODKEDY SA SMERNICA UPLATŇUJE?

Smernica nadobudla účinnosť 10. januára 2012. Krajiny EÚ ju mali zapracovať do vnútroštátnych právnych predpisov do 11. januára 2015.

KONTEXT

Pozri „Obete“ na webovej lokalite Európskej komisie o spravodlivosti.

AKT

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze (Ú. v. EÚ L 338, 21.12.2011, s. 2 – 18)

SÚVISIACE AKTY

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 4 – 12)

Posledná aktualizácia 25.01.2016

Začiatok