RSS
Abecedný register
Táto lokalita je k dispozícii v 23 jazykoch
Nové jazyky k dispozícii:  BG - CS - ET - GA - LV - LT - HU - MT - PL - RO - SK - SL

We are migrating the content of this website during the first semester of 2014 into the new EUR-Lex web-portal. We apologise if some content is out of date before the migration. We will publish all updates and corrections in the new version of the portal.

Do you have any questions? Contact us.


Charta základných práv

Charta základných práv priznáva občanom EÚ a osobám s trvalým pobytom v EÚ isté osobné, občianske, politické, hospodárske a sociálne práva, ktoré tým zakotvuje v práve EÚ.

Európska rada na svojom zasadnutí v Kolíne v júni 1999 dospela k záveru, že základné práva platné na úrovni Európskej únie (EÚ) by mali byť zjednotené do charty, aby sa im venovala väčšia pozornosť. Hlavy štátov a predsedovia vlád sa do charty pokúsili zahrnúť všeobecné zásady stanovené v Európskom dohovore o ľudských právach z roku 1950 a zásady odvodené z ústavných tradícií spoločných pre štáty EÚ. Okrem toho mala charta zahŕňať základné práva vzťahujúce sa na občanov EÚ, ako aj hospodárske a sociálne práva obsiahnuté v Sociálnej charte Rady Európy a v Charte základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva. Mala vyjadrovať aj zásady odvodené od judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva.

Charta bola vypracovaná na základe dohovoru zástupcov každého členského štátu EÚ a Európskej komisie, ako aj poslancov Európskeho parlamentu a národných parlamentov. Formálne bola vyhlásená v decembri 2000 v Nice Európskym parlamentom, Radou a Komisiou.

V decembri 2009, keď nadobudla platnosť Lisabonská zmluva, získala charta rovnaký právne záväzný účinok, aký majú zmluvy. Na tento účel bola charta zmenená a doplnená a druhýkrát vyhlásená v decembri 2007.

Obsah

Charta do jedného dokumentu spája práva, ktoré sa predtým uvádzali v rôznych legislatívnych dokumentoch, ako napríklad vo vnútroštátnych zákonoch a v právnych predpisoch EÚ, ako aj v medzinárodných dohovoroch Rady Európy, Organizácie Spojených národov (OSN) a Medzinárodnej organizácie práce (MOP). Tým, že objasňuje a zviditeľňuje základné práva, vytvára právnu istotu v rámci EÚ.

Charta základných práv obsahuje preambulu a 54 článkov zoskupených do siedmich kapitol:

  • kapitola I: Dôstojnosť (ľudská dôstojnosť, právo na život, právo na nedotknuteľnosť osoby, zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, zákaz otroctva a nútených prác);
  • kapitola II: Slobody (právo na slobodu a bezpečnosť, rešpektovanie súkromného a rodinného života, ochrana osobných údajov, právo uzavrieť manželstvo a právo založiť rodinu, sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania, sloboda prejavu a právo na informácie, sloboda zhromažďovania a združovania, sloboda umenia a vedeckého bádania, právo na vzdelanie, slobodná voľba povolania a právo na prácu, sloboda podnikania, vlastnícke právo, právo na azyl, ochrana v prípade vysťahovania, vyhostenia alebo extradície);
  • kapitola III: Rovnosť (rovnosť pred zákonom, nediskriminácia, kultúrna, náboženská a jazyková rozmanitosť, rovnosť medzi ženami a mužmi, práva dieťaťa, práva starších osôb, integrácia osôb so zdravotným postihnutím);
  • kapitola IV: Solidarita (právo pracovníkov na informácie a konzultácie v rámci podniku, právo na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie, právo na prístup k službám zamestnanosti, ochrana v prípade bezdôvodného prepustenia, spravodlivé a primerané pracovné podmienky, zákaz detskej práce a ochrana mladistvých pri práci, rodina a pracovný život, sociálne zabezpečenie a sociálna pomoc, zdravotná starostlivosť, prístup k službám všeobecného hospodárskeho záujmu, ochrana životného prostredia, ochrana spotrebiteľa);
  • kapitola V: Občianstvo (právo voliť a byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu a vo voľbách do orgánov samosprávy obcí, právo na dobrú správu vecí verejných, právo na prístup k dokumentom, európsky ombudsman, petičné právo, sloboda pohybu a pobytu, diplomatická a konzulárna ochrana);
  • kapitola VI: Spravodlivosť (právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, prezumpcia neviny a právo na obhajobu, zásady zákonnosti a primeranosti trestných činov a trestov, právo nebyť stíhaný ani potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin);
  • kapitola VII: Všeobecné ustanovenia.

Rozsah pôsobnosti

Táto charta sa vzťahuje na európske inštitúcie na základe zásady solidarity a za žiadnych okolností nerozširuje právomoci a úlohy, ktoré im boli zverené v zmluvách. Táto charta sa vzťahuje aj na všetky členské štáty EÚ pri vykonávaní práva EÚ.

Ak niektoré z práv zodpovedajú právam zaručeným v Európskom dohovore o ľudských právach, zmysel a rozsah týchto práv je rovnaký ako zmysel a rozsah práv ustanovených v uvedenom dohovore, hoci právo EÚ môže poskytovať širší rozsah ochrany. Všetky práva vyplývajúce z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty EÚ sa musia vykladať v súlade s týmito tradíciami.

Protokol 30 k zmluvám o uplatňovaní charty v Poľsku a Spojenom kráľovstve obmedzuje výklad charty Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi týchto dvoch štátov, a to najmä vo vzťahu k právam týkajúcim sa solidarity (kapitola IV).

Posledná aktualizácia: 06.05.2010
Právne upozornenie | O týchto stránkach | Vyhľadať | Kontakt | Na začiatok