RSS
Abecedný register
Táto lokalita je k dispozícii v 23 jazykoch
Nové jazyky k dispozícii:  BG - CS - ET - GA - LV - LT - HU - MT - PL - RO - SK - SL

We are migrating the content of this website during the first semester of 2014 into the new EUR-Lex web-portal. We apologise if some content is out of date before the migration. We will publish all updates and corrections in the new version of the portal.

Do you have any questions? Contact us.


Lisabonská zmluva: úvod

Lisabonská zmluva napĺňa potrebu reformy štruktúry a spôsobu fungovania Európskej únie (EÚ). Po sebe nasledujúcimi rozšíreniami sa počet členských štátov EÚ zvýšil na 27. Preto bolo potrebné prispôsobiť fungovanie inštitúcií a podmienky rozhodovania v EÚ.

Lisabonská zmluva navyše umožnila reformu viacerých politík EÚ. Takto znovu definovala a posilnila činnosti vykonávané na úrovni EÚ.

HISTÓRIA

Prvým pokusom o reformu bolo vypracovanie zmluvy ustanovujúcej Ústavu pre Európu. Cieľom bolo nahradiť zakladajúce zmluvy EÚ európskou ústavou.

Ústava bola podpísaná 29. októbra 2004 v Ríme. Pred nadobudnutím platnosti však musela byť ratifikovaná všetkými členskými štátmi. Proces ratifikácie mal za následok neúspech vo viacerých členských štátoch.

23. júla 2007 bola v Lisabone zvolaná ďalšia medzivládna konferencia s cieľom nájsť alternatívu ústavnej zmluvy a pokračovať v reformách. Od myšlienky Ústavy EÚ sa upustilo a uskutočnili sa nové rokovania s cieľom vypracovať pozmeňujúcu zmluvu.

13. decembra 2007 hlavní predstavitelia všetkých 27 členských štátov EÚ podpísali v Lisabone novú pozmeňujúcu zmluvu. Lisabonská zmluva nadobudla platnosť 1. decembra 2009 po ratifikácii všetkými členskými štátmi podľa ich príslušných ústavných predpisov.

ROZDIEL OPROTI ZMLUVE USTANOVUJÚCEJ ÚSTAVU PRE EURÓPU

Lisabonská zmluva do veľkej miery čerpá z ústavnej zmluvy. Lisabonská zmluva prevzala väčšinu inštitucionálnych reforiem a politík pripravovaných v ústave, no prezentovala ich inou formou.

Ústavná zmluva mala zrušiť zakladajúce zmluvy EÚ a nahradiť ich jediný textom: Ústavou pre Európu. Lisabonská zmluva” naopak, zakladajúce zmluvy nenahrádza, len ich pozmeňuje, tak ako ich v minulosti

pozmenila Amsterdamská zmluva a Zmluva z Nice. Lisabonská zmluva je teda sériou zmien a doplnení zakladajúcich zmlúv.

Táto zmena formy nenesie žiadne právne následky, ale symbolicky a politicky je veľmi výrazná. Od myšlienky konštitucionalizácie Európy sa ustúpilo a európske právo sa naďalej zakladá na medzinárodných zmluvách.

EÚ teda spočíva na dvoch zakladajúcich zmluvách: Zmluve o EÚ a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva. Zmluva o založení Európskeho spoločenstva je však známa ako Zmluva o fungovaní Európskej únie.

PRÍNOS LISABONSKEJ ZMLUVY

Lisabonská zmluva:

  • reformuje inštitúcie a zlepšuje proces rozhodovania v EÚ;
  • posilňuje demokratický rozmer EÚ;
  • reformuje vnútorné politiky EÚ;
  • posilňuje zahraničnú politiku EÚ.

Inštitucionálne otázky

Reforma inštitúcií EÚ bola potrebná vzhľadom na narastajúci počet členských štátov. Lisabonská zmluva teda pozmeňuje pravidlá týkajúce sa Komisie, Európskeho parlamentu, Výboru regiónov a Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru.

Navyše, Lisabonská zmluva reformuje proces rozhodovania v Rade. Odstraňuje teda starý systém váhy hlasov a nanovo definuje kvalifikovanú väčšinu na schválenie rozhodnutia hlasovaním.

Lisabonská zmluva tiež vytvára dve nové funkcie v rámci štruktúry inštitúcií EÚ:

Ďalej sa Lisabonská zmluva snaží objasňovať a zlepšovať fungovanie EÚ. Odstraňuje starú štruktúru pilierov a prináša nové rozdelenie právomocí medzi EÚ a členskými štátmi. Lisabonská zmluva zjednodušuje legislatívne postupy a typy právnych aktov prijatých v EÚ.

Okrem toho Lisabonská zmluva vnáša do fungovania EÚ viac flexibilnosti. Ustanovuje viacero inštitucionálnych klauzúl s cieľom zjednodušiť integračné procesy v niektorých oblastiach politiky EÚ. Zjednodušilo sa tiež uplatňovanie užšej spolupráce medzi členskými štátmi.

Budovanie európskej demokracie

Jedným z cieľov Lisabonskej zmluvy je posilniť európsku demokraciu najmä preto, aby sa zlepšila legitímnosť rozhodnutí a aby sa EÚ priblížila svojim občanom. Právomoci Európskeho parlamentu sa tak výrazne posilnili. Lisabonská zmluva tiež priznáva národným parlamentom v EÚ významnejšiu úlohu.

Ďalej, Lisabonská zmluva vytvára občiansku iniciatívu, čím umožňuje občanom aktívne sa zúčastňovať na budovaní EÚ.

Vnútorná politika EÚ

Jedna z najväčších zmien sa dotýka európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Lisabonská zmluva totiž posilňuje právomoci EÚ v oblastiach:

  • kontroly hraníc, azylu a prisťahovalectva;
  • justičnej spolupráce v občianskych veciach;
  • justičnej spolupráce v trestných veciach;
  • policajnej spolupráce.

Ďalej Lisabonská zmluva objasňuje právomoci EÚ v hospodárskej (BG) (CS) (DA) (DE) (ET) (EL) (EN) (ES) (FR) (GA) (IT) (LV) (LT) (HU) (MT) (NL) (PL) (PT) (RO) (SL) (FI) (SV), sociálnej a energetickej politike. Za nový cieľ tiež stanovuje vytvorenie európskeho výskumného priestoru.

Vonkajšia politika EÚ

Činnosť EÚ na medzinárodnej úrovni sa posilnila. Lisabonská zmluva vnáša do spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ predovšetkým väčší súlad a prehľadnosť. EÚ tak nadobudla právnu subjektivitu, na základe ktorej môže rokovať o medzinárodných zmluvách a vystupovať v nich ako zmluvná strana. Okrem toho, EÚ odteraz na svetovej scéne zastupuje vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

Navyše spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike je venovaná jedna sekcia zakladajúcich zmlúv. Dlhodobé ciele sledujú zavedenie spoločnej európskej obrany.

Posledná aktualizácia: 14.07.2010
Právne upozornenie | O týchto stránkach | Vyhľadať | Kontakt | Na začiatok