RSS
Abecedný register
Táto lokalita je k dispozícii v 23 jazykoch
Nové jazyky k dispozícii:  BG - CS - ET - GA - LV - LT - HU - MT - PL - RO - SK - SL

We are migrating the content of this website during the first semester of 2014 into the new EUR-Lex web-portal. We apologise if some content is out of date before the migration. We will publish all updates and corrections in the new version of the portal.

Do you have any questions? Contact us.


Spoločná bezpečnostná a obranná politika

ÚVOD

Spoločná bezpečnostná a obranná politika (SBOP) nahrádza bývalú európsku bezpečnostnú a obrannú politiku (EBOP). Lisabonskou zmluvou sa mení názov tejto oblasti politiky a zároveň sa jej v rámci zakladateľských zmlúv vyhradzuje nový priestor. Lisabonská zmluva teda vyzdvihuje význam a osobitný charakter SBOP, no táto oblasť politiky zostáva súčasťou spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP).

Okrem toho, že Lisabonská zmluva obnovuje chápanie významu SBOP, zavádza taktiež nové ustanovenia pre rozvoj tejto oblasti politiky. Hlavným cieľom noviniek je postupné vytvorenie spoločnej európskej obrany.

Členské štáty sa môžu zúčastňovať na vojenských alebo humanitárnych misiách a spája ich doložka o solidarite v oblasti európskej obrany. K dispozícii majú viac možností na rozvinutie užšej spolupráce v tejto oblasti, a to najmä prostredníctvom Európskej obrannej agentúry či cez zavedenie stálej štruktúrovanej spolupráce.

V nadväznosti na predošlé zmluvy sa spoločná bezpečnostná a obranná politika naďalej chápe ako zásadne medzivládna problematika. Rada EÚ sa uznáša najmä jednomyseľne. Okrem toho financovanie a operačné prostriedky misií vedených pod hlavičkou SBOP sú v réžii členských štátov.

ROZŠÍRENIE MISIÍ VEDENÝCH V RÁMCI SBOP

SBOP ponúka rámec spolupráce, vďaka ktorému môže EÚ viesť operačné misie do tretích krajín. Hlavnými cieľmi týchto misií je v prvom rade zachovanie mieru a posilnenie medzinárodnej bezpečnosti. Odvíjajú sa od civilných a vojenských prostriedkov, ktoré poskytujú členské štáty.

Pred tým, ako do platnosti vstúpila Lisabonská zmluva, bolo v rámci SBOP možné viesť tieto druhy misií:

  • humanitárne a záchranné misie;
  • misie na predchádzanie konfliktom a udržiavanie mieru;
  • misie bojových síl v rámci krízového manažmentu.

Do tohto zoznamu Lisabonská zmluva pridala ďalšie tri druhy misií:

  • spoločné operácie odzbrojovania;
  • misie vojenského poradenstva a vojenskej pomoci;
  • stabilizačné operácie po ukončení konfliktu.

Ciele a všeobecné podmienky na vykonávanie týchto misií stanovuje Rada. Nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy ju oprávňuje poveriť vykonaním misie skupinu členských štátov, ktoré o ňu prejavia záujem a majú k dispozícii civilné a vojenské prostriedky na jej realizáciu. Členské štáty, ktoré sa zaviazali vykonať operácie, musia pravidelne Radu informovať o stave zverenej misie. Takisto spolupracujú s vysokým predstaviteľom pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

Do vykonávania SBOP sa podľa Lisabonskej zmluvy môžu zapojiť aj mnohonárodné ozbrojené sily. Mnohonárodné ozbrojené sily vznikajú z vojenského zväzku členských štátov, ktoré sa rozhodli spojiť svoje spôsobilosti, vybavenie a personál. Základné zložky tzv. Euroforces sú:

  • Eurofor, ktorý sa skladá z pozemných ozbrojených síl Španielska, Francúzska, Talianska a Portugalska;
  • Eurocorps, ktorý sa skladá z pozemných ozbrojených síl Nemecka, Belgicka, Španielska, Francúzska a Luxemburska;
  • Euromarfor, ktorý sa skladá z námorných síl Španielska, Francúzska, Talianska a Portugalska;
  • Európska skupina leteckej prepravy, ktorá sa skladá z leteckých síl Nemecka, Belgicka, Španielska, Francúzska, Talianska, Holandska a Spojeného kráľovstva.

DOLOŽKA O VZÁJOMNEJ OBRANE

Lisabonská zmluva ako prvá obsahuje doložku o vzájomnej spolupráci, ktorá osobitne prepája členské štáty EÚ. Znamená to, že členský štát, ktorý na svojom území čelí ozbrojenému útoku, môže rátať s pomocou a podporou iných členských štátov, ktorých povinnosťou je podať mu pomocnú ruku.

Doložku sprevádzajú dve obmedzenia:

  • doložka o vzájomnej obrane nemá vplyv na bezpečnostnú a obrannú politiku určitých členských štátov, najmä pokiaľ ide o tradične neutrálne štáty;
  • doložka o vzájomnej obrane nemá vplyv na záväzky prijaté v rámci Organizácie severoatlantickej zmluvy (NATO) (EN) (FR).

EURÓPSKA OBRANNÁ AGENTÚRA

Lisabonská zmluva rozširuje a podrobnejšie vymedzuje právomoci Európskej obrannej agentúry. Hlavným poslaním agentúry je zlepšovať vojenské spôsobilosti členských štátov. Preto je povinnosťou agentúry:

  • stanovovať spoločné ciele pre členské štáty v oblasti vojenských spôsobilostí;
  • zavádzať programy a zabezpečovať ich riadenie tak, aby sa dosiahli stanovené ciele;
  • harmonizovať operačné potreby členských štátov a touto cestou zároveň zlepšovať metódy nadobúdania vojenského vybavenia;
  • spravovať výskumnú činnosť v oblasti obranných technológií;
  • prispievať k posilňovaniu priemyselnej a technologickej základne v sektore obrany a zefektívňovať výdavky na obranu.

STÁLA ŠTRUKTÚROVANÁ SPOLUPRÁCA

Stála štruktúrovaná spolupráca je hlbšia forma spolupráce medzi niektorými členskými štátmi v oblasti obrany. Venuje sa jej protokol priložený k Lisabonskej zmluve.

Členské štáty, ktoré sa na nej zúčastňujú, sa zaväzujú intenzívnejšie rozvíjať svoje obranné spôsobilosti a poskytovať bojové jednotky pre plánované misie. Príspevky zúčastnených členských štátov pravidelne vyhodnocuje Európska obranná agentúra.

Stálu štruktúrovanú spoluprácu musí schváliť Rada, ktorá sa uznesie kvalifikovanou väčšinou na žiadosť zúčastnených členských štátov. Zavedenie spolupráce nie je podmienené predpísaným počtom členských štátov. Akýkoľvek členský štát môže odstúpiť alebo pristúpiť k stálej spolupráci, pokiaľ spĺňa kritériá na vykonávanie záväzkov.

Posledná aktualizácia: 07.05.2010
Právne upozornenie | O týchto stránkach | Vyhľadať | Kontakt | Na začiatok