RSS
Abecedný register
Táto lokalita je k dispozícii v 23 jazykoch
Nové jazyky k dispozícii:  BG - CS - ET - GA - LV - LT - HU - MT - PL - RO - SK - SL

We are migrating the content of this website during the first semester of 2014 into the new EUR-Lex web-portal. We apologise if some content is out of date before the migration. We will publish all updates and corrections in the new version of the portal.

Do you have any questions? Contact us.


Európsky parlament

ÚVOD

Rozdelenie kresiel medzi členské štáty a právomoc Parlamentu v legislatívnom procese boli častým predmetom diskusie pri predchádzajúcich revíziách zmlúv.

V priebehu ďalšieho rozširovania Európskej únie (EÚ) sa počet poslancov Parlamentu neustále zvyšoval a viedol k dlhým rokovaniam medzi členskými štátmi. Právomoci európskych poslancov sa okrem toho značne posilnili, najmä z dôvodu rozšírenia postupu spolurozhodovania.

V Lisabonskej zmluve sa navrhuje nový postup, pokiaľ ide o pridelenie kresiel v Parlamente, a prostredníctvom zmeny rozhodovacích postupov EÚ sa značne zvyšujú jeho legislatívne a rozpočtové právomoci.

ZLOŽENIE

Rozdelenie kresiel medzi členskými štátmi v Parlamente je zložitá otázka. Toto rozdelenie musí predovšetkým zachovať uspokojujúcu proporcionalitu medzi kreslami pridelenými členským štátom a počtom ich obyvateľov. Okrem toho celkový počet poslancov nesmie prekročiť určitú hranicu, ktorá by zhoršila efektívnosť práce Parlamentu.

Počet kresiel v Parlamente bol preto predmetom dlhých diskusií a podrobné rozdelenie kresiel podľa štátov sa tradične uvádzalo v rozličných reformných zmluvách. So vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti sa toto rozdelenie kresiel už v zmluvách neuvádza. Toto rozdelenie musí odteraz navrhnúť Parlament a následne ho jednomyseľne prijme Európska rada.

Lisabonskou zmluvou sa Európskemu parlamentu prenecháva úloha navrhnúť vlastné rozdelenie kresiel, ale zároveň sa ňou zavádzajú základné pravidlá, podľa ktorých sa musí toto rozdelenie uskutočniť:

  • maximálny počet poslancov je stanovený na 751 vrátane predsedu Parlamentu;
  • minimálna hranica počtu kresiel na členský štát je stanovená na šesť poslancov, aby mali šancu byť zastúpené všetky politické smery, dokonca aj v členských štátoch s najmenším počtom obyvateľov;
  • maximálny počet kresiel na členský štát je stanovený na 96;
  • rozdelenie kresiel musí vychádzať zo zásady „klesajúcej proporcionality“. To znamená, že čím väčší počet obyvateľov, tým viac poslancov a tým väčší počet obyvateľov, ktorých títo poslanci zastupujú.

PRECHODNÉ USTANOVENIA

Európsky parlament zvolený v júni 2009 tvorí 736 poslancov, ako to ustanovuje Zmluva z Nice. Európska rada však predpokladala vstup Lisabonskej zmluvy do platnosti a ustanovila prechodné opatrenia, pokiaľ ide o zloženie Parlamentu. Vo svojich záveroch z 11. a 12. decembra 2008 spresňuje, že počet poslancov Parlamentu dosiahne počet 754 na konci volebného obdobia 2009 – 2014. Túto zmenu budú musieť ratifikovať všetky členské štáty. Až do definitívneho prijatia tohto zvýšenia počtu poslancov bude mať 18 doplňujúcich európskych poslancov len štatút pozorovateľov.

PRÁVOMOCI

Lisabonskou zmluvou sa posilňuje demokratická povaha EÚ, keďže sa ňou rozširujú výsady Európskeho parlamentu. Postup spolurozhodovania, ktorý stavia Parlament na rovnakú úroveň s Radou, sa premenoval na „riadny legislatívny postup“. Tento postup sa rozširuje na nové politické oblasti, ako je napr. poľnohospodárstvo, spravodlivosť a prisťahovalectvo (pozri súhrn na tému „legislatívne postupy“). Parlament si zachováva aj schvaľovacie právo, pokiaľ ide o akty prijaté v rámci postupov konzultácie a súhlasu, teraz nazývané „mimoriadne legislatívne postupy“.

Z medzinárodného hľadiska musí Parlament schvaľovať celý rad dohôd, ako sú napríklad dohody o pridružení alebo dohody v oblastiach týkajúcich sa riadneho alebo mimoriadneho legislatívneho postupu, pokiaľ sa vyžaduje schválenie Parlamentom. Okrem toho musí byť informovaný o všetkých ďalších typoch medzinárodných dohôd, ktoré sa s ním musia prekonzultovať.

Rozpočtové právomoci Parlamentu sa takisto posilnili. Odteraz je v rámci postupu prijatia ročného rozpočtu EÚ na rovnakej úrovni ako Rada. Konkrétne sa ruší rozlišovanie medzi „nepovinnými výdavkami“, pri ktorých mal posledné slovo Parlament, a „povinnými výdavkami“, pri ktorých mohol Parlament len navrhovať zmeny. Zjednodušil sa aj postup, v rámci ktorého sa odteraz vyžaduje len jedno čítanie v Parlamente a v Rade, prípadne v zmierovacom výbore (článok 314 Zmluvy o EÚ).

Parlament si však zachováva silný politický vplyv na Európsku komisiu. Volí jej predsedu a dáva svoj súhlas na schválenie celej Komisie. V súlade s článkom 234 Zmluvy o EÚ môže takisto Komisiu zvrhnúť pri hlasovaní o návrhu na vyslovenie nedôvery.

Nakoniec Parlament získava väčšie právomoci, pokiaľ ide o revíziu zakladajúcich zmlúv EÚ. Má teda právo iniciatívy a môže navrhovať revíziu zmlúv Rade. Je členom konventu, ktorý skúma návrhy predložené v riadnom postupe revízie zmlúv. V rámci zjednodušeného revízneho postupu, keď sa nevyžaduje zvolanie konventu, je pri zmene a doplnení zmlúv stále nevyhnutná konzultácia s Parlamentom.

SÚHRNNÁ TABUĽKA

ČlánkyTéma
Zmluva o EÚ

14

Úloha a zloženie Parlamentu
Zmluva o fungovaní EÚ

223234

Spôsob fungovania a právomoci Parlamentu
Posledná aktualizácia: 07.01.2010
Právne upozornenie | O týchto stránkach | Vyhľadať | Kontakt | Na začiatok