Priamy účinok práva Európskej únie

 

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Van Gend en Loos proti Nederlandse administratie der belastingten (holandská vnútroštátna daňová správa) – základná zásada priameho účinku

ČO SA STANOVUJE TÝMTO ROZSUDKOM?

• Súdny dvor Európskej únie (Súdny dvor) vo svojom rozsudku zakotvuje priamy účinok práva Európskej únie (EÚ).
• V rozsudku sa uvádza, že právo EÚ nezakladá len povinnosti pre členské štáty EÚ, ale aj práva pre jednotlivcov. Jednotlivci preto môžu využiť tieto práva a priamo sa odvolávať na právo EÚ pred vnútroštátnymi a európskymi súdmi bez ohľadu na to, či existuje test vnútroštátneho práva (to znamená, ak podľa vnútroštátneho práva nie je prípustný opravný prostriedok).

HLAVNÉ BODY

Priamy horizontálny a vertikálny účinok

Existujú dva aspekty priameho účinku: vertikálny aspekt a horizontálny aspekt.

• Vertikálny priamy účinok je dôležitý vo vzťahoch medzi jednotlivcami a krajinou. To znamená, že jednotlivci sa môžu vo vzťahu k štátu odvolávať na ustanovenie práva EÚ.
• Horizontálny priamy účinok je dôležitý vo vzťahoch medzi jednotlivcami. To znamená, že jednotlivec sa môže vo vzťahu k inému jednotlivcovi odvolávať na ustanovenie práva EÚ.
• Podľa druhu dotknutého aktu Súdny dvor uznal buď úplný priamy účinok (t. j. horizontálny priamy účinok a vertikálny priamy účinok), alebo čiastočný priamy účinok (obmedzený na vertikálny priamy účinok).

Priamy účinok a primárne právo

• Pokiaľ ide o primárne právo, Súdny dvor stanovil zásadu priameho účinku v rozsudku vo veci Van Gend en Loos. Stanovil však podmienku, že povinnosti musia byť presné, jasné a bezpodmienečné a že si nesmú vyžadovať dodatočné opatrenia, či už vnútroštátne, alebo európske.
• V rozsudku vo veci Becker Súdny dvor zamietol priamy účinok, ak majú krajiny určitý priestor na voľnú úvahu, aj keď minimálny, pokiaľ ide o vykonávanie predmetného ustanovenia. Vo veci Kaefer a Procacci proti Francúzskej republike Súdny dvor potvrdil, že predmetné ustanovenie je bezpodmienečné, pretože neponecháva členským štátom žiadny priestor na voľnú úvahu, a teda má priamy účinok.

Priamy účinok a sekundárne právo

Zásada priameho účinku sa vzťahuje aj na akty sekundárneho práva, teda akty prijaté inštitúciami EÚ, ako sú nariadenia, smernice a rozhodnutia, ktoré sú odvodené od zásad a cieľov stanovených v zmluvách. Uplatnenie priameho účinku však závisí od druhu aktu.

• Nariadenia sú v členských štátoch priamo uplatniteľné, ako je uvedené v článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a preto majú priamy účinok. V súlade so všeobecnými zásadami to však platí len pod podmienkou, že pravidlá sú dostatočne jasné, presné a relevantné pre situáciu jednotlivého účastníka konania (priamy účinok, ktorý bol potvrdený rozhodnutím Súdneho dvora vo veci Politi proti Ministero delle finanze.
• Smernice sú akty určené členským štátom, ktoré sa musia transponovať do vnútroštátneho práva. V určitých prípadoch však Súdny dvor uznáva priamy účinok smerníc s cieľom chrániť práva jednotlivcov. Preto Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci Van Duyn proti Home Office stanovil, že smernica má priamy účinok, ak sú jej ustanovenia bezpodmienečné, dostatočne jasné a presné a ak členský štát netransponoval smernicu do stanoveného termínu. Môže však mať len priamy vertikálny účinok – členské štáty sú povinné vykonávať smernice, ale nemôžu citovať smernice proti jednotlivcovi (pozri rozsudok vo veci Ratti).
• Rozhodnutia môžu mať priamy účinok, ak sa ako adresát uvádza členský štát. Súdny dvor preto uznáva len priamy vertikálny účinok (rozsudok vo veci Hansa Fleisch proti Landrat des Kreises Schleswig-Flensburg).
• Medzinárodné dohody. Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci Demirel proti Stadt Schwäbisch Gmünd uznal priamy účinok určitých dohôd v súlade s rovnakými kritériami ako vo veci Van Gend en Loos.
• Stanoviská a odporúčania nie sú právne záväzné. V dôsledku toho nemajú priamy účinok.

KONTEXT

Priamy účinok je popri nadradenosti práva EÚ (známej aj ako prednosť) základnou zásadou práva EÚ.

HLAVNÝ DOKUMENT

Rozsudok z 5. februára 1963, NV Algemene Transport- en Expeditie Onderneming van Gend en Loos proti Netherlands Inland Revenue Administration, C-26/62, ECLI:EU:C:1963:1.

SÚVISIACE DOKUMENTY

Rozsudok z 10. novembra 1992, Hansa Fleisch Ernst Mundt GmbH & Co. KG proti Landrat des Kreises Schleswig-Flensburg, C-156/91, ECLI:EU:C:1992:423.

Rozsudok z 12. decembra 1990, Peter Kaefer a Andréa Procacci proti Francúzskej republike, spojené veci C-100/89 a C-101/89, ECLI:EU:C:1990:456.

Rozsudok z 30. septembra 1987, Meryem Demirel proti Stadt Schwäbisch Gmünd, C-12/86, ECLI:EU:C:1987:400.

Rozsudok z 19. januára 1982, Ursula Becker proti Finanzamt Münster-Innenstadt, C-8/81, ECLI:EU:C:1982:7.

Rozsudok z 5. apríla 1979, Prokuratúra proti Tullio Ratti, C-148/78, ECLI:EU:C:1979:110.

Rozsudok zo 4. decembra 1974, Yvonne van Duyn proti Home Office, C-41-74, ECLI:EU:C:1974:133.

Rozsudok zo 14. decembra 1971, Politi s.a.s. proti Ministero delle Finanze della Repubblica Italiana, C-43/71, ECLI:EU:C:1971:122.

Posledná aktualizácia 25.11.2022