Štokholmský program

Štokholmský program predstavuje plán práce Európskej únie (EÚ) v priestore spravodlivosti, slobody a bezpečnosti na obdobie rokov 2010 – 2014.

AKT

Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich [Ú.v. C 115, 4.5.2010].

SÚHRN

Štokholmský program ustanovuje priority Európskej únie (EÚ) pre priestor spravodlivosti, slobody a bezpečnosti na obdobie rokov 2010 – 2014. V nadväznosti na úspechy svojich predchodcov – programu z Tampere a Haagskeho programu – si kladie za cieľ reagovať na budúce úlohy a ďalej posilňovať priestor spravodlivosti, slobody a bezpečnosti pomocou opatrení zameraných na záujmy a potreby občanov.

Štokholmský program sa sústredí na nasledujúce priority s cieľom vytvoriť bezpečnú Európu, kde sa dodržiavajú základné práva a slobody občanov:

Európa práv

Európske občianstvo sa musí zmeniť z abstraktnej myšlienky na konkrétnu realitu. Štátnym príslušníkom EÚ musí priznávať základné práva a slobody ustanovené v Charte základných práv Európskej únie a Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Občania EÚ musia mať možnosť využívať tieto práva v rámci EÚ aj mimo nej a zároveň vedieť, že sa rešpektuje ich súkromie, a to najmä v oblasti ochrany osobných údajov. Európa práv musí byť priestor, v ktorom:

• občania a ich rodinní príslušníci môžu v plnej miere uplatňovať právo na voľný pohyb;
• rešpektuje sa rozmanitosť, najohrozenejšie skupiny obyvateľstva (deti, menšiny, ako napríklad Rómovia, obete násilia atď.) sú chránené a problémy rasizmu a xenofóbie sa riešia;
• práva podozrivých a obvinených osôb sú v trestnom konaní chránené;
• občianstvo EÚ podporuje účasť občanov na demokratickom živote EÚ prostredníctvom transparentného rozhodovania, prístupu k dokumentom a dobrej správy, ako aj záruky konzulárnej ochrany občanov mimo územia EÚ.

Európa spravodlivosti

Európsky priestor spravodlivosti sa musí vytvoriť v rámci celej EÚ. Je nevyhnutné uľahčiť prístup k spravodlivosti, aby sa dosiahlo lepšie presadzovanie práv občanov v EÚ. Zároveň sa musí ďalej rozvíjať spolupráca medzi súdnymi orgánmi a vzájomné uznávanie súdnych rozhodnutí v rámci EÚ rovnako v občianskych, ako aj v trestných veciach. Krajiny EÚ by v tomto smere mali využívať elektronickú justíciu (informačné a komunikačné technológie v oblasti súdnictva), prijať spoločné minimálne pravidlá pre aproximáciu trestnoprávnych a občianskoprávnych noriem a posilňovať vzájomnú dôveru. EÚ sa musí usilovať aj o dosiahnutie súladu s medzinárodným právnym poriadkom s cieľom vytvoriť bezpečné právne prostredie pre styky s nečlenskými krajinami EÚ.

Európa, ktorá chráni

V Štokholmskom programe sa EÚ odporúča vypracovať stratégiu vnútornej bezpečnosti s cieľom zlepšiť ochranu občanov a bojovať proti organizovanému zločinu a terorizmu. Stratégia sa v duchu solidarity bude usilovať o posilnenie policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach, ako aj o spoluprácu v oblasti riadenia hraníc, civilnej ochrany a zvládania katastrof. Stratégia vnútornej bezpečnosti bude postavená na aktívnom, horizontálnom a prierezovom prístupe s jasne rozdelenými úlohami pre EÚ a jej krajiny. Bude sa zameriavať na boj s cezhraničnou trestnou činnosťou, ako napríklad s nasledujúcimi trestnými činmi:

• obchodovanie s ľuďmi;
• sexuálne zneužívanie, sexuálne vykorisťovanie detí a detská pornografia;
• počítačová kriminalita;
• hospodárska trestná činnosť, korupcia, falšovanie a pirátstvo;
• drogy.

Vnútorná bezpečnosť v rámci boja proti cezhraničnej trestnej činnosti nutne súvisí s vonkajšou bezpečnosťou. Treba preto vziať do úvahy aj stratégiu vonkajšej bezpečnosti EÚ a posilniť spoluprácu s nečlenskými krajinami.

Prístup k Európe

EÚ musí naďalej rozvíjať politiku riadenia hraníc a vízovú politiku, aby sa zefektívnil zákonný vstup štátnych príslušníkov tretích krajín do Európy a zároveň bola zaistená bezpečnosť vlastných občanov. Silné kontroly na hraniciach sú nevyhnutné v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu a cezhraničnej trestnej činnosti. Súčasne je nutné zaručiť vstup osobám, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, ako aj zraniteľným skupinám osôb, napríklad maloletým osobám bez sprievodu. V dôsledku toho sa musí posilniť úloha agentúry Frontex (Európskej agentúry pre vonkajšie hranice) tak, aby dokázala účinnejšie reagovať na existujúce i budúce problémy. Pre posilnenie systému kontrol na vonkajších hraniciach je nevyhnutná aj druhá generácia Schengenského informačného systému (SIS II) a Vízový informačný systém (VIS), ktoré teda musia byť plne funkčné. Práca na rozvoji spoločnej vízovej politiky a intenzívnejšom posilnení regionálnej konzulárnej spolupráce musí pokračovať naďalej.

Európa solidarity

EÚ musí vypracovať komplexnú a pružnú migračnú politiku na základe Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle. Táto politika by sa mala sústrediť na solidaritu a zodpovednosť, reagujúc na potreby krajín EÚ aj migrantov. Mala by brať do úvahy potreby trhu práce v krajinách EÚ, a pritom minimalizovať odlev mozgov z krajín mimo EÚ. Súčasne je nevyhnutné zaviesť intenzívne integračné politiky, ktoré zaručujú práva migrantov. Spoločná migračná politika musí navyše zahŕňať účinnú a udržateľnú politiku návratu, pričom je potrebné i naďalej pracovať na prevencii nelegálneho prisťahovalectva, jeho kontrole a boji proti nemu. Otvára sa aj potreba posilnenia sociálneho dialógu a partnerstva s nečlenskými krajinami EÚ (krajinami tranzitu aj pôvodu), a to najmä formou ďalšieho rozvoja globálneho prístupu k migrácii.

Treba vyvinúť úsilie na vytvorenie spoločného európskeho azylového systému (CEAS) do roku 2012. V tomto smere je nevyhnutné vytvorenie Európskeho podporného úradu pre azyl. Zabezpečením spoločného azylového postupu pre krajiny EÚ a jednotného štatútu osôb, ktorým bola priznaná medzinárodná ochrana, by sa v EÚ prostredníctvom systému CEAS vytvoril priestor ochrany a solidarity.

Európa v globalizovanom svete

V oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti sa musí zohľadňovať aj vonkajší rozmer politiky EÚ. Pomôže pri riešení súvisiacich problémov, ktorým dnes EÚ čelí, a zároveň posilní možnosti spolupráce s tretími krajinami. Konanie EÚ v tejto oblasti sa riadi dodržiavaním nasledujúcich zásad:

• zachovávanie jednotnej politiky vonkajších vzťahov v EÚ;
• postupovanie v partnerstve s nečlenskými krajinami (vrátane kandidátskych a susedných krajín, krajín EHP/krajín schengenského priestoru, Spojených štátov amerických a Ruskej federácie);
• presadzovanie európskych a medzinárodných noriem a hodnôt, ako aj ratifikácia dohovorov Organizácie Spojených národov, Rady Európy a Haagskej konferencie o medzinárodnom súkromnom práve;
• výmena informácií o dvojstranných a mnohostranných aktivitách;
• konanie v duchu solidarity, súdržnosti a komplementárnosti;
• efektívne využívanie všetkých dostupných nástrojov a zdrojov;
• informovanie, monitorovanie a vyhodnocovanie opatrení v oblasti vonkajšieho rozmeru spravodlivosti a vnútorných vecí;
• aktívny prístup k vonkajším vzťahom.

Štokholmský program sa realizuje prostredníctvom akčného plánu, ktorý bod prijatý v júni 2010.

See also

• Webová stránka Štokholmského programu (EN) (FR) (SV)

Posledná aktualizácia: 16.03.2010