Ochrana finančných záujmov EÚ - boj proti podvodom

Od roku 1995 platí dohovor, ktorého cieľom je chrániť finančné záujmy EÚ a jej daňových poplatníkov podľa trestného práva. Počas rokov bol Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev doplnený o súbor protokolov.

AKT

Akt Rady z 26. júla 1995, ktorým sa vyhotoví Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES C 316, 27.11.1995, s. 48 - 57)

SÚHRN

Od roku 1995 platí dohovor, ktorého cieľom je chrániť finančné záujmy EÚ a jej daňových poplatníkov podľa trestného práva. Počas rokov bol Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev doplnený o súbor protokolov.

AKÝ JE CIEĽ TOHTO DOHOVORU?

Dohovor a jeho protokoly

• poskytujú harmonizované právne vymedzenie podvodu;
• ukladajú signatárom povinnosť prijať trestné sankcie za podvod.

HLAVNÉ BODY

Krajiny EÚ musia zaviesť účinné, primerané a odrádzajúce trestné sankcie s cieľom riešiť podvody, ktoré majú vplyv na finančné záujmy EÚ.

V dohovore sa rozlišuje medzi podvodom súvisiacim s nákladmi a s výnosmi.

• Medzi príklady podvodu súvisiaceho s nákladmi patrí akékoľvek úmyselné konanie alebo zanedbanie, ako je:
  • použitie alebo prezentácia falošných, nesprávnych alebo neúplných vyhlásení alebo dokumentov, v dôsledku ktorých dochádza k zneužitiu alebo protiprávnemu udržiavaniu finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ;
  • nezverejnenie informácií o porušení určitej povinnosti s tými istými dôsledkami;
  • alebo neprávne použitie týchto finančných prostriedkov na iné účely ako pôvodne plánované účely.
• Medzi príklady podvodu súvisiaceho s výnosmi patrí akékoľvek úmyselné konanie alebo zanedbanie, ako je:
  • použitie alebo prezentácia falošných, nesprávnych alebo neúplných vyhlásení alebo dokumentov, v dôsledku ktorých dochádza k nezákonnému zníženiu rozpočtových prostriedkov EÚ;
  • nezverejnenie informácií o porušení určitej povinnosti s tými istými dôsledkami;
  • alebo nesprávne použitie zákonne nadobudnutých výhod (napr. nesprávne použitie zákonne nadobudnutých daňových poplatkov) s tými istými dôsledkami.

V prípade závažného podvodu musia tieto sankcie zahŕňať trest odňatia slobody, ktorý môže v určitých prípadoch viesť k extradícii.

V prvom protokole prijatom v roku 1996 sa rozlišuje medzi aktívnou a pasívnou* korupciou verejných činiteľov. Vymedzuje sa tiež pojem „verejný činiteľ“ (na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ) a harmonizujú sa sankcie za trestné činy spojené s korupciou.

Zodpovednosť právnických osôb

Každá krajina musí uzákoniť právne predpisy, ktoré umožňujú, aby šéfovia podnikov alebo akékoľvek osoby s právomocou prijímať rozhodnutia alebo vykonávať kontrolu v podniku (t. j. právnické osoby), mohli byť vyhlásení za trestne zodpovedných. V druhom protokole prijatom v roku 1997 sa dohovor ďalej spresňuje, pokiaľ ide o otázky zodpovednosti právnických osôb, konfiškácie a prania špinavých peňazí.

Vnútroštátne súdy

V roku 1996 bol prijatý protokol, ktorým sa Súdnemu dvoru Európskych Spoločenstiev (SD) udeľuje výkladová právomoc. Týmto protokolom sa vnútroštátnym súdom umožňuje v prípade pochybností o výklade dohovoru a jeho protokolov podať žiadosť Súdnemu dvoru Európskej únie o vydanie prejudiciálneho rozhodnutia.

Každá krajina EÚ musí prijať potrebné opatrenia na založenie svojej právomoci s ohľadom na trestné činy, ktoré vymedzila v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi z dohovoru.

Prípady podvodu so zapojením dvoch alebo viacerých krajín

Ak podvod predstavuje trestný čin a týka sa najmenej dvoch krajín EÚ, tieto krajiny musia účinne spolupracovať pri vyšetrovaní, trestnom stíhaní a vymáhaní uvalených sankcií, napr. prostredníctvom vzájomnej právnej pomoci, extradície, presunu konaní alebo vymáhania rozsudkov vydaných v inej krajine EÚ.

Spory medzi krajinami EÚ

Ak dôjde k sporom vyplývajúcim z výkladu alebo uplatňovania dohovoru, prípad musí najskôr preskúmať Rada. Ak Rada nenájde riešenie do šiestich mesiacov, strana sporu môže predložiť návrh Súdnemu dvoru Európskej únie. Súdny dvor má takisto právomoc rozhodovať o sporoch medzi krajinami EÚ a Európskou komisiou.

ODKEDY SA DOHOVOR UPLATŇUJE?

Dohovor nadobudol účinnosť 17. októbra 2002 spolu s jeho prvým protokolom a protokolom o jeho výklade Súdnym dvorom. Druhý protokol nadobudol účinnosť 19. mája 2009.

Dohovor a jeho protokoly môže podpísať akákoľvek krajina, ktorá sa pripojí k EÚ.

Ďalšie informácie nájdete na stránkach Európskeho úradu pre boj proti podvodom.

HLAVNÉ POJMY

*Aktívna korupcia - trestný čin spáchaný verejným činiteľom, ktorý poskytne alebo prisľúbi úplatok.

*Pasívna korupcia - trestný čin spáchaný verejným činiteľom, ktorý prijme úplatok.

SÚVISIACE AKTY

Akt Rady z 27. septembra 1996, ktorým sa vyhotoví protokol k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES C 313, 23.10.1996, s. 1 - 10)

Akt Rady z 29. novembra 1996 o vypracovaní Protokolu o výklade Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prostredníctvom predbežných rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii (Ú. v. ES C 151, 20.5.1997, s. 1 - 14)

Akt Rady z 19. júna 1997, ktorým sa vypracúva druhý protokol k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES C 221, 19.7.1997, s. 11 - 22)

Rozhodnutie Rady 2008/40/SVV zo 6. decembra 2007 o pristúpení Bulharska a Rumunska k Dohovoru vyhotovenému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, protokolu z 27. septembra 1996, protokolu z 29. novembra 1996 a druhému protokolu z 19. júna 1997 (Ú. v. ES L 9, 12.1.2008, s. 23 - 24)

Posledná aktualizácia 24.08.2015