Cezhraničné účinky priemyselných havárií

 

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Rozhodnutie 98/685/ES týkajúce sa uzavretia dohovoru o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií

Dohovor o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií

AKÝ JE CIEĽ TOHTO ROZHODNUTIA A DOHOVORU?

• Rozhodnutím sa v mene Európskeho spoločenstva (dnešnej Európskej únie – EÚ) uzatvára Dohovor o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií.
• Zámerom dohovoru je chrániť ľudské zdravie a životné prostredie pred priemyselnými haváriami, ktoré by mohli spôsobiť cezhraničné účinky, a presadzovať medzinárodnú spoluprácu medzi zmluvnými stranami pred takýmito haváriami, počas nich a po nich.

HLAVNÉ BODY

• V Helsinkách 18. marca 1992 26 krajín vrátane 14 krajín EÚ a samotnej EÚ podpísalo Dohovor o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií v rámci Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov. Prostredníctvom tohto rozhodnutia Rady sa dohovor schvaľuje v mene Spoločenstva.
• V dohovore sa ustanovuje súbor opatrení na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia pred cezhraničnými účinkami priemyselných havárií a na presadzovanie medzinárodnej spolupráce medzi zmluvnými stranami pred takýmito haváriami, počas nich a po nich.
• Vzťahuje sa na priemyselné havárie, ktoré by mohli spôsobiť cezhraničné účinky vrátane havárií spôsobených prírodnými katastrofami okrem:
  • jadrových havárií alebo radiačných ohrození;
  • havárií vo vojenských zariadeniach;
  • prietrží priehrad;
  • havárií pri pozemnej doprave;
  • náhodného uvoľnenia geneticky modifikovaných organizmov;
  • havárií spôsobených činnosťami v morskom prostredí a únikov škodlivých látok do mora.
• Zmluvné strany musia identifikovať nebezpečné činnosti v rámci svojej jurisdikcie a musia upovedomiť dotknuté strany o takýchto navrhovaných alebo existujúcich činnostiach. Na základe iniciatívy ktorejkoľvek zmluvnej strany musia ostatné zmluvné strany začať rozhovory o identifikácii činností, ktoré môžu spôsobovať cezhraničné účinky.
• Signatárske štáty musia prijať primerané opatrenia na zabránenie priemyselným haváriám. Predovšetkým musia:
  • stimulovať operátorov, aby znížili riziko priemyselných havárií;
  • vytvoriť politiku umiestňovania nových nebezpečných činností a významných modifikácií už jestvujúcich nebezpečných činností s cieľom minimalizovať riziká pre obyvateľstvo a životné prostredie;
  • pripraviť sa na núdzové situácie spôsobené priemyselnými haváriami a zaviesť potrebné opatrenia vrátane havarijných plánov s cieľom predchádzať cezhraničným účinkom a minimalizovať ich. Signatári sa musia snažiť o vytváranie jednotných plánov.
• Podľa dohovoru sa zmluvné štáty musia uistiť, že sa verejnosti poskytujú vhodné informácie v oblastiach, ktoré by mohli byť zasiahnuté priemyselnou haváriou vyplývajúcou z nebezpečnej činnosti. Zmluvné štáty musia tiež v primeraných prípadoch dať verejnosti možnosť zapojiť sa do postupu prijímania rozhodnutí týkajúcich sa opatrení zameraných na prevenciu a pripravenosť.
• Fyzické alebo právnické osoby, ktoré sú zasiahnuté alebo môžu byť zasiahnuté cezhraničnými účinkami priemyselnej havárie na území signatárskeho štátu, musia mať rovnaký prístup k príslušnému správnemu a súdnemu konaniu ako štátni príslušníci dotknutého štátu.
• Všetky strany dohovoru musia zaviesť systém oznamovania.
• V prípade bezprostrednej hrozby priemyselnej havárie, ktorá spôsobí alebo môže spôsobiť cezhraničné účinky, štát pôvodu musí:
  • bezodkladne informovať zasiahnuté štáty;
  • zabezpečiť aktiváciu havarijných plánov;
  • zabezpečiť čo najrýchlejšie prijatie opatrení havarijnej odozvy na potlačenie a minimalizovanie účinkov havárie. Zmluvné štáty sa musia snažiť o koordináciu opatrení havarijnej odozvy.
• Štát pôvodu môže požiadať o pomoc ostatných signatárov.
• Každá zmluvná strana musí vymenovať kontaktné miesto na účely oznamovania priemyselných havárií a kontaktné miesto na účely vzájomnej pomoci. Tieto miesta oznámi ostatným signatárom do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti dohovoru.
• Zmluvné strany musia aktívne podporovať vedeckú a technickú spoluprácu a uľahčovať výmenu technológií na obmedzenie rizík a dôsledkov priemyselných havárií. Takisto musia podporovať primerané medzinárodné úsilie na zostavenie pravidiel o povinnosti a zodpovednosti.
• Zmluvné strany dohovoru sa musia stretnúť aspoň raz do roka.
• V dohovore sa stanovujú tri mechanizmy na riešenie sporov medzi signatármi:
  • hľadanie riešenia prostredníctvom rokovaní;
  • predloženie sporu Medzinárodnému súdnemu dvoru;
  • rozhodcovské konanie.
• Posledné dve metódy sa môžu použiť len v prípadoch, keď sa stranám nepodarilo urovnať spor prostredníctvom rokovaní.
• Použitie týchto metód je voliteľné a vzájomné. V písomnom vyhlásení môže zmluvná strana súhlasiť s povinným používaním jednej alebo obidvoch metód vo vzťahu k inej zmluvnej strane, ktorá bude súhlasiť s takou istou povinnosťou.
• Ak zmluvné strany, ktoré sú v spore, súhlasili s obidvomi spôsobmi urovnania sporov, spor môže byť predložený len Medzinárodnému súdnemu dvoru, pokiaľ sa príslušné štáty nedohodnú inak.
• Signatárske štáty musia ostatné zmluvné strany pravidelne informovať o vykonávaní dohovoru.

ODKEDY SA ROZHODNUTIE A DOHOVOR UPLATŇUJÚ?

• Rozhodnutie sa uplatňuje od 23. marca 1998.
• Dohovor nadobudol účinnosť pre Európske spoločenstvo 19. apríla 2000, 90 dní po uložení 16. ratifikačnej, prijímacej, schvaľovacej alebo pristupujúcej listiny.

HLAVNÉ DOKUMENTY

Rozhodnutie Rady 98/685/ES z 23. marca 1998 týkajúce sa uzavretia dohovoru o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií (Ú. v. ES L 326, 3.12.1998, s. 1 – 4)

Dohovor o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií – vyhlásenie Európskeho spoločenstva o spôsobilosti (Ú. v. ES L 326, 3.12.1998, s. 5 – 33)

SÚVISIACE DOKUMENTY

Návrh rozhodnutia Rady týkajúci sa návrhu na zmenu a doplnenie prílohy I k Dohovoru EHK OSN o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií [COM(2006) 493 final z 13.9.2006]

Návrh rozhodnutia Rady o stanovisku, ktoré sa má prijať v mene Európskej únie na ôsmom zasadnutí Konferencie zmluvných strán k helsinskému Dohovoru o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií, pokiaľ ide o návrhy na zmenu prílohy I [COM(2014) 652 final, 23.10.2014]

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ zo 17. decembra 2013 o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 924 – 947)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, ktorou sa mení a dopĺňa a následne zrušuje smernica Rady 96/82/ES (smernica Seveso III) (Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 1 – 37)

Posledná aktualizácia 20.02.2017