RSS
Abecedný register
Táto lokalita je k dispozícii v 23 jazykoch
Nové jazyky k dispozícii:  BG - CS - ET - GA - LV - LT - HU - MT - PL - RO - SK - SL

We are migrating the content of this website during the first semester of 2014 into the new EUR-Lex web-portal. We apologise if some content is out of date before the migration. We will publish all updates and corrections in the new version of the portal.

Do you have any questions? Contact us.


Proces pristúpenia nového členského štátu

Proces rozširovania Európskej únie (EÚ) má historickú funkciu: urobiť z európskeho kontinentu miesto mieru, stability a prosperity. EÚ postupne zaviedla postup na usmernenie a pomoc kandidátskym krajinám snažiacim sa o pristúpenie, aby sa mohli pripraviť na svoje záväzky ako členské krajiny, najmä v procese transformácie, reforiem a vykonávania práva a politík EÚ.

SÚHRN

Každý členský štát, ktorý si želá pristúpiť k Európskej únii (EÚ), musí dodržiavať spoločné hodnoty EÚ vymedzené v článku 2 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ): úctu k ľudskej dôstojnosti, slobodu, demokraciu, rovnosť, právny štát a rešpektovanie ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Okrem toho sa zaväzuje podporovať tieto hodnoty v rámci EÚ aj vo vzťahu k tretím krajinám.

Podmienky pristúpenia k EÚ upravuje článok 49 Zmluvy o EÚ. V prvom rade žiadajúci štát zašle svoju žiadosť Rade. Táto žiadosť sa oznámi Európskemu parlamentu a vnútroštátnym parlamentom. Rada sa poradí s Komisiou a požiada o súhlas Európsky parlament, ktorý sa uznáša väčšinou hlasov svojich poslancov. V prípade súhlasu sa Rada jednomyseľne vyjadrí o prijatí.

Podmienky prijatia a úpravy zmlúv a inštitúcií, ktoré toto prijatie vyvolá, sú predmetom dohody medzi členskými štátmi a kandidátskou krajinou. Táto dohoda alebo zmluva o pristúpení sa predloží na ratifikáciu všetkým zmluvným štátom.

Proces pristúpenia

Každá žiadosť o pristúpenie je predmetom stanoviska Komisie a rozhodnutia Rady, ktorá štátu žiadajúcemu o prijatie prideľuje štatút kandidátskej krajiny. Tento štatút nevyhnutne neznamená okamžité začatie rokovaní o pristúpení. Na to musí kandidátska krajina splniť určitý počet podmienok.

Krajina musí splniť prístupové kritériá, ktoré boli vymedzené počas Európskej rady v Kodani v roku 1993 a doplnené počas Európskej rady v Madride v roku 1995. Sú to:

  • politické kritériá: stabilita inštitúcií musí zaručovať demokraciu, právny štát, ľudské práva, ako aj rešpekt a ochranu menšín;
  • hospodárske kritériá: existencia fungujúceho trhového hospodárstva, schopnosť čeliť konkurenčným tlakom a trhovým silám v rámci EÚ;
  • schopnosť prijať záväzky členského štátu vyplývajúce z práva a politík EÚ (alebo acquis Spoločenstva) vrátane súhlasu s cieľmi politickej, hospodárskej a menovej únie.

Kandidátska krajina musí mať takisto splnené podmienky integrácie prostredníctvom prispôsobenia svojich administratívnych štruktúr.

Krajiny Západného Balkánu musia predložiť uspokojujúce výsledky v rámci procesu stabilizácie a pridruženia (najmä pokiaľ ide o obchod), aby EÚ mohla preskúmať ich prípadné žiadosti o pristúpenie.

Absorbčná kapacita EÚ (alebo integračná kapacita) je ďalším základným prvkom. EÚ musí byť schopná prijať nových členov pri prehlbovaní svojej integrácie a musí zaručiť fungovanie svojich inštitúcií a politík. A zároveň noví členovia musia byť dobre pripravení na svoj nový štatút členského štátu. Rozširovanie musí takisto podporovať verejnosť v členských štátoch a v kandidátskych krajinách.

V prípade, že kandidátska krajina splní tieto kritériá, prístupové rokovania sa môžu začať. Európska rada rozhodne o možnosti začať rokovania na základe stanoviska Komisie.

Prístupové rokovania predstavujú základ procesu pristúpenia. Týkajú sa prijatia, zavádzania a uplatňovania acquis Spoločenstva kandidátskymi krajinami. Majú za cieľ pomôcť kandidátskym krajinám pripraviť sa na svoje záväzky ako členské štáty v prípade, že sa začne s realizáciou pristúpenia. Rokovania sa vedú individuálne, na základe vlastných zásluh každej kandidátskej krajiny; stupeň prípravy sa teda môže odlišovať v závislosti od jednotlivých kandidátskych krajín.

Priebeh prístupových rokovaní spočíva v rámci rokovaní, ktorý stanovuje Rada na návrh Komisie. Objasňuje spôsob vedenia rokovaní vzhľadom na situáciu a charakteristiky každej kandidátskej krajiny. Rámec rokovaní sa týka:

  • zásad a postupov rokovania;
  • prípadných problémov, ktoré je potrebné prerokovať, ako sú finančné hľadiská, dočasné odchýlky alebo ochranné opatrenia v určitých oblastiach acquis (ako je voľný pohyb osôb, štrukturálne politiky alebo poľnohospodárstvo);
  • politických a hospodárskych reforiem;
  • bodov rokovania, ktoré zostávajú otvorené;
  • cieľa, ktorým je pristúpenie.

Rokovania sa týkajú prijatia acquis Spoločenstva. Začínajú sa prípravnou fázou alebo analytickým preskúmaním acquis („screening“), ktoré vedie Komisia. Screening má za cieľ zhodnotiť stupeň pripravenosti kandidátskej krajiny, oboznámiť ju s acquis a na základe referenčných kritérií zistiť, ktoré kapitoly je potrebné otvoriť („benchmarks“). Tieto referenčné kritériá sa týkajú prípravných etáp nevyhnutných pre budúce prispôsobenie a dodržiavanie zmluvných záväzkov v zmysle asociačných dohôd spojených s acquis. Rada jednomyseľne rozhodne o prípadných referenčných kritériách alebo o otvorení kapitoly na základe odporúčaní Komisie.

Rokovania sa konajú v rámci medzivládnych dvojstranných konferencií, na ktorých sa zúčastňujú členské štáty EÚ a kandidátska krajina.

Rokovania sa ukončia, ak kandidátska krajina spĺňa referenčné kritériá (benchmarks) vymedzené na uzatvorenie kapitoly (napríklad: legislatívne opatrenia, administratívne alebo súdne žiadosti, dôsledky účinne zavedeného acquis, fungujúce trhové hospodárstvo pre hospodárske kapitoly). Krajina musí takisto prijať návrh spoločného stanoviska EÚ vytvorený Komisiou a jednohlasne prijatý Radou. Uzatvorené kapitoly sa však môžu znovu otvoriť v prípade, že kandidátske krajiny prestanú spĺňať požadované podmienky.

Rokovania o pristúpení sa môžu prerušiť v prípade vážneho a pretrvávajúceho porušovania zásad, na ktorých je EÚ založená. Komisia preto môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť jednej tretiny členských štátov odporučiť prerušenie rokovaní a podmienky znovuzačatia týchto rokovaní. Rada prijíma toto odporúčanie kvalifikovanou väčšinou po tom, ako si vypočuje danú kandidátsku krajinu.

Uzatvorením všetkých kapitol rokovaní sa proces pristúpenia končí. Integračný proces je možné začať uzatvorením dohody nazvanej zmluva o pristúpení, medzi členskými štátmi a kandidátskou krajinou. Avšak na základe stanoviska Komisie a so súhlasom Európskeho parlamentu Rada jednohlasne rozhodne o uzatvorení procesu. Zmluva o pristúpení zahŕňa:

  • výsledok rokovaní o pristúpení, podmienky pristúpenia a ochranné alebo preklenovacie opatrenia týkajúce sa oblastí, ktoré si vyžadujú ďalšie vylepšenia;
  • prispôsobenie inštitúcií a zmlúv, rozdelenie hlasov pri hlasovaní v Rade a v Európskom parlamente, počet európskych poslancov, členov Výboru regiónov a pod.;
  • dátum pristúpenia.

Zmluvu o pristúpení musia ratifikovať všetky členské štáty a budúci členský štát. Kandidátska krajina sa potom stáva pristupujúcim štátom a pod ostražitým dohľadom Komisie pokračuje v integračnom procese a prispôsobuje oblasti, v ktorých je potrebné urobiť zlepšenia.

Nástroje integračného procesu:

Predvstupová stratégia sa vymedzuje pri každom integračnom procese a pre každú kandidátsku krajinu. V tejto stratégii sú opísané nástroje (vymenované nižšie), ktoré kandidátskym krajinám pomôžu pri ich príprave.

Bilaterálne dohody uzatvorené medzi EÚ a každou kandidátskou krajinou slúžia ako základ dialógu a rokovaní. Ide predovšetkým o dohodu o pridružení a dohodu o colnej únii uzatvorené s Tureckom, ako aj o dohody o stabilizácii a pridružení s krajinami Západného Balkánu.

Medzi EÚ a každou kandidátskou krajinou prebiehajú politické a ekonomické diskusie, ktorých cieľom je upevniť tento proces. Ich výsledky sú zahrnuté do rokovaní o pristúpení.

Prístupové partnerstvá vytvárajú individuálny rámec pre každú kandidátsku krajinu. Podrobným spôsobom opisujú:

  • krátkodobé a strednodobé priority reforiem založené na kodanských kritériách;
  • priority posilnenia inštitúcií a infraštruktúr;
  • referenčný rámec finančnej pomoci z európskych fondov.

V rámci prístupových partnerstiev sú naplánovanénárodné programy na prijatie acquis (NPPA), ktoré sú vypracované pre každú kandidátsku krajinu. Ide o kalendár na zavedenie priorít vymedzených prístupovým partnerstvom, ako aj ľudských a finančných zdrojov, ktoré sú vyhradené na tento účel.

Účasť na týchto programoch, v agentúrach a výboroch EÚ je otvorená pre všetky kandidátske krajiny. Kandidátska krajina sa na nich finančne podieľa; v dôsledku toho sa časť tohto finančného príspevku môže financovať z predvstupovej finančnej pomoci. Kandidátske krajiny majú však v programoch, na ktorých sa zúčastňujú, iba štatút pozorovateľa a môžu sa zúčastňovať na schôdzach monitorovacích výborov týchto programov iba v prípade, že sa ich týkajú (vzdelávanie, školenia, mládež, životné prostredie, zdravie a pod.). Ich účasť v agentúrach sa líši v závislosti od jednotlivých agentúr, od plnohodnotnej účasti až po čiastočnú účasť.

Hodnotenie Komisie („monitorovanie“) sa začína podaním žiadosti o pristúpenie a pokračuje dovtedy, kým sa kandidátska krajina nestane plnohodnotným členom EÚ.

Toto hodnotenie je predmetom výročných správ, v ktorých Komisia hodnotí schopnosť kandidátskych krajín plniť si povinnosti členských štátov. Správy zahŕňajú podrobné hodnotenie kodanských kritérií vrátane hodnotenia všetkých kapitol týkajúcich sa prijatia a zavedenia acquis.

Okrem každoročného hodnotenia Komisia zaviedla monitorovací proces priebehu prístupových rokovaní, ktorý je pravidelnejším a doplnkovým spôsobom hodnotenia. Tento proces sa zakladá na rokovaniach a jeho cieľom je zhodnotiť harmonizáciu kandidátskych krajín v súlade s acquis a jeho zavedenie do praxe. Toto hodnotenie sa pravidelne zverejňuje v monitorovacích správach.

Cieľom diskusie s občianskou spoločnosťou je zapojiť občianske spoločnosti EÚ a kandidátske krajiny do integračného procesu s cieľom posilniť vzájomné porozumenie a poznanie.

Predvstupová finančná pomoc je určená na podporu:

  • reforiem inštitúcií a zavedenie infraštruktúr potrebných na harmonizáciu acquis a jeho uplatnenie;
  • regionálnej a cezhraničnej spolupráce;
  • regionálneho rozvoja;
  • prípravných akcií týkajúcich sa účasti na štrukturálnych fondoch EÚ.

Predvstupová pomoc a predvstupový proces sú navzájom prepojené. V dôsledku toho sa táto pomoc musí prispôsobiť v závislosti od realizovaného pokroku kandidátskych krajín a stanovenia nových priorít.

Nástroj predvstupovej pomoci (IPA) predstavuje v období rokov 2007 – 2013 finančnú pomoc pre kandidátske krajiny, ako aj pre potenciálne kandidátske krajiny Západného Balkánu.

Kandidátske krajiny môžu okrem tejto pomoci využiť aj spolufinancovanie z medzinárodných finančných inštitúcií (MFI), s ktorými Komisia podpísala dohody. Tieto dohody slúžia nielen na posilnenie spolupráce medzi týmito inštitúciami, ale aj na lepšie usmernenie pôžičiek a financií poskytnutých v predvstupovom procese. Európska investičná banka (EIB) (DE) (EN) (FR) ako finančná inštitúcia EÚ zohráva tiež dôležitú úlohu.

Kontext

Od vzniku EÚ v roku 1957 došlo už k piatim rozšíreniam. EÚ, ktorú pôvodne tvorilo šesť zakladajúcich členských štátov, má v súčasnosti dvadsaťsedem členských štátov.

Rozšírenia EÚ v rokoch 2004 a 2007 boli mimoriadne z dôvodu počtu krajín, ktoré sa stali členmi EÚ, ale aj z dôvodu problémov, ktoré spôsobila integrácia týchto krajín. Politická a ekonomická situácia vo väčšine týchto krajín si samozrejme vyžiadala dlhšiu prípravu. Aj EÚ sa musela pripraviť na ich prijatie. V dôsledku toho bol proces rozširovania dôkladnejší.

Posledná aktualizácia: 16.03.2010
Právne upozornenie | O týchto stránkach | Vyhľadať | Kontakt | Na začiatok