RSS
Abecedný register
Táto lokalita je k dispozícii v 23 jazykoch
Nové jazyky k dispozícii:  BG - CS - ET - GA - LV - LT - HU - MT - PL - RO - SK - SL

We are migrating the content of this website during the first semester of 2014 into the new EUR-Lex web-portal. We apologise if some content is out of date before the migration. We will publish all updates and corrections in the new version of the portal.

Do you have any questions? Contact us.


Stratégia rozširovania v rokoch 201 a 2012

Európska komisia predstavuje svoju stratégiu rozširovania na obdobie rokov 2011 – 2012. Podáva správu o pokroku procesu rozširovania v oblasti západného Balkánu, v Turecku a na Islande a oznamuje, aké budú jej budúce priority.

AKT

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 12. októbra 2011 s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2011 a 2012 [COM(2011) 666 v konečnom znení – zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku].

SÚHRN

Začala sa nová etapa procesu rozširovania, a to najmä z dôvodu ukončenia prístupových rokovaní s Chorvátskom, ktoré by sa malo k Európskej únii (EÚ) pripojiť v polovici roka 2013. Európska komisia posilnená týmto úspechom mieni využiť túto skúsenosť pri budúcich rokovaniach s ďalšími krajinami.

V oznámení sa bilancuje súčasný program rozširovania EÚ a avizujú sa priority jeho stratégie na roky 2011 a 2012, ako aj prostriedky, ktoré Únia plánuje využiť na dosiahnutie svojich cieľov.

Priority stratégie rozširovania v rokoch 2011 a 2012

V rámci svojej stratégie rozširovania Komisia presadzuje:

  • posilnenie právneho štátu a reformu verejnej správy;
  • zabezpečenie slobody prejavu v médiách;
  • prehĺbenie regionálnej spolupráce a uzmierenia na západnom Balkáne;
  • podporovanie hospodárskeho oživenia v kandidátskych krajinách alebo možných kandidátskych krajinách a pripojenie ich hospodárstiev k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020;
  • rozvoj dopravných a energetických sietí.

Pokrok dosiahnutý v krajinách západného Balkánu

Prístupové rokovania s Chorvátskom sa uzatvorili v júni 2011, keď krajina splnila prístupové kritériá. Zmluva o pristúpení sa podpísala v decembri 2011. Za predpokladu, že budú splnené všetky potrebné ratifikačné postupy, by sa tak Chorvátsko malo stať 1. júla 2013 členom EÚ.

Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko naďalej plní politické kritériá. Krajina sa v súčasnosti usiluje o reformu parlamentu, súdnictva a verejnej správy. Táto krajina však musí posilniť slobodu prejavu v médiách a boj proti korupcii. Komisia trvá na svojom návrhu, aby sa otvorili prístupové rokovania.

Čierna Hora má od decembra 2010 štatút kandidátskej krajiny. Krajina odvtedy zlepšila svoj legislatívny a inštitucionálny rámec, musí však pokračovať v politike boja proti korupcii a organizovanému zločinu. Komisia odporučila otvorenie prístupových rokovaní.

Albánsko zotrváva v patovej politickej situácii, ktorá vznikla ešte pred miestnymi voľbami v máji 2011 a pretrváva aj po ich uskutočnení. Koncom roka sa však podarilo obnoviť dialóg medzi albánskymi politickými silami. Krajina dosiahla len malý pokrok pri spĺňaní politických kritérií na získanie členstva, no určitý pokrok docielila v boji s organizovanou trestnou činnosťou.

Bosna a Hercegovina nedokázala od volieb v októbri 2010 zostaviť národnú vládu, v dôsledku čoho sa oneskorilo zavádzanie reforiem umožňujúcich pokrok smerom k pristúpeniu k EÚ. Súčasťou systému správy Bosny a Hercegoviny je naďalej prítomnosť medzinárodných síl s výkonným mandátom.

Pokiaľ ide o Srbsko, Komisia odporučila udelenie štatútu kandidátskej krajiny za predpokladu, že Srbsko znovu začne dialóg s Prištinou a v dobrej viere bude vykonávať dosiahnuté dohody. Komisia tiež odporúča, aby sa so Srbskom začali rokovania o pristúpení, hneď ako dosiahne ďalší pokrok pri normalizácii svojich vzťahov s Prištinou. V stanovisku Komisie sa konštatuje, že Srbsko dosiahlo významný pokrok pri plnení politických kritérií, ktoré stanovila Európska rada na zasadnutí v Kodani v roku 1993. Krajina okrem toho zabezpečila fungovanie trhového hospodárstva a dosiahla určitý stupeň makroekonomickej stability. Komisia predpokladá, že Srbsko bude časom schopné na seba vziať záväzky vyplývajúce z členstva za predpokladu, že bude pokračovať v dosahovaní pokroku.

Politickú situáciu v Kosove (v zmysle rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1244) poznačili v období rokov 2010 a 2011 predčasné parlamentné voľby a vymenovanie prezidenta v apríli 2011. V tomto kontexte krajina len málo pokročila vo vykonávaní svojho programu reforiem, zaznamenala však pokrok v oblasti obchodu a vytvorila Národnú radu pre integráciu do EÚ. Prednostnými oblasťami, ktoré treba riešiť, je organizovaná trestná činnosť a korupcia. Komisia aj napriek uvedenému navrhla vykonať opatrenia, ktoré uviedla vo svojom oznámení z roku 2009, a predovšetkým tie, ktoré sa týkajú víz, obchodu a účasti na programoch EÚ.

Pokroky Turecka

V stratégii sa zdôrazňuje, že Turecko je už v značnej miere integrované do EÚ v dôsledku obchodných vzťahov a investícií, ktoré sa uskutočňujú prostredníctvom colnej únie. Krajina však musí naďalej vyvíjať úsilie, aby splnila politické kritériá pristúpenia. Predovšetkým je potrebné zaručiť dodržiavanie základných práv, ako je sloboda prejavu, práva žien a sloboda náboženstva.

Na medzinárodnej scéne Turecko zohráva poprednú úlohu, pokiaľ ide o udalosti, ktoré sa v roku 2011 odohrali v oblasti severnej Afriky a Blízkeho východu. Avšak jeho vzťahy s Cyprom sú naďalej napäté. Komisia hodlá vypracovať nový pozitívny program, ktorý umožní užšiu spoluprácu a dialóg s touto krajinou.

Pokroky Islandu

V období rokov 2008 a 2009 postihol Island finančný a hospodársky kolaps. Krajina sa postupne pozviechala a dokázala si udržať určitú politickú stabilitu, čo jej umožnilo pokročiť v prístupovom procese do EÚ. Úroveň integrácie Islandu je vysoká. V oznámení sa poukazuje na uspokojivé rokovania medzi Islandom a EÚ.

Prvky podpory pre proces rozširovania

Komisia podporuje proces rozširovania s pomocou týchto prvkov:

  • finančná pomoc pochádzajúca prevažne z nástroja predvstupovej pomoci (IPA), v rámci ktorého sa celkový prídel na roky 2007 – 2013 rovná 11,6 miliardy EUR;
  • liberalizácia vízového režimu a mobilita, ktorou sa krajiny podnecujú na reformy;
  • informácie a komunikácia, ktoré umožňujú podporu zo strany verejnosti.
Posledná aktualizácia: 05.01.2012

Pozrite tiež:

Právne upozornenie | O týchto stránkach | Vyhľadať | Kontakt | Na začiatok