EUROPA

SÚHRNY

Táto smernica sa snaží podporiť energetickú hospodárnosť budov *, ich častí a stavebných jednotiek.

Spôsob výpočtu energetickej hospodárnosti budov

Členské štáty sú povinné prijať na štátnej i regionálnej úrovni spôsob výpočtu energetickej hospodárnosti budov, ktorý zohľadňuje niektoré aspekty, najmä:

• tepelné vlastnosti budovy (tepelná kapacita, izolácia atď.);
• vykurovacie zariadenia a zariadenia na zásobovanie teplou vodou;
• klimatizačné zariadenia;
• zabudované osvetlenie;
• klimatické podmienky vo vnútri budov.

Zohľadňuje sa tiež kladný vplyv iných aspektov ako lokálnej solárnej expozície, prirodzené osvetlenie, kombinovaná výroba elektrickej energie a tepla a diaľkové a blokové vykurovanie a chladenie.

Stanovenie minimálnych požiadaviek

Členské štáty musia zaviesť v súlade s vyššie uvedeným spôsobom výpočtu minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť s cieľom dosiahnuť optimálne úrovne nákladov. Úroveň týchto požiadaviek sa preskúma každých päť rokov.

Pri stanovovaní minimálnych požiadaviek členské štáty môžu rozlišovať medzi novými a existujúcimi budovami a medzi jednotlivými kategóriami budov.

Nové budovy musia spĺňať tieto minimálne požiadavky a pred začiatkom ich výstavby musia byť predmetom štúdie uskutočniteľnosti inštalácie systémov zásobovania energiou z obnoviteľných zdrojov, tepelných čerpadiel, diaľkového alebo blokového vykurovania a chladenia a kombinovanej výroby elektrickej energie a tepla.

Pri existujúcich budovách, ktoré sú predmetom významnej obnovy, sa musí využiť príležitosť pre zlepšenie ich energetickej hospodárnosti tak, aby tiež spĺňali minimálne požiadavky.

Z uplatňovania minimálnych požiadaviek sa môžu vyňať:

• budovy úradne chránené (napríklad historické budovy);
• budovy používané ako miesta na bohoslužby;
• dočasné budovy;
• obytné budovy, ktoré sa počas roka využívajú obmedzene;
• samostatne stojace budovy s celkovou úžitkovou plochou menšou než 50 m^2..

Pri novej inštalácii, výmene alebo modernizácii technických systémov budov ako vykurovacie systémy, systémy na prípravu teplej vody, klimatizačné systémy a veľké systémy vetrania sa požiadavky na energetickú hospodárnosť vzťahujú i na tieto systémy.

Prvky budov, ktoré sú súčasťou obalových konštrukcií budov a ktoré majú významný vplyv na energetickú hospodárnosť týchto obalových konštrukcií (napríklad rámy okien), musia tiež spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, keď sa nahradia alebo obnovia, s cieľom dosiahnuť optimálne úrovne nákladov.

Pri stavbe novej budovy alebo obnove budovy táto smernica podporuje zavedenie inteligentných systémov merania spotreby energie v súlade so smernicou o spoločnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou.

Cieľ: budovy s takmer nulovou spotrebou energie

Od 31. decembra 2020 spotreba energie všetkých nových budov bude musieť byť takmer nulová. Nové budovy, v ktorých sídlia alebo ktoré vlastnia verejné orgány, budú musieť spĺňať tie isté kritéria po 31. decembri 2018.

Komisia podporuje nárast počtu budov tohto typu zavedením národného plánu, ktorý zahŕňa:

• uplatňovanie vymedzenia budov s takmer nulovou spotrebou energie v praxi členským štátom;
• priebežné ciele na rok 2015 na zlepšenie energetickej hospodárnosti nových budov;
• informácie o politikách a finančných opatreniach prijatých s cieľom podporiť zlepšovanie energetickej hospodárnosti budov.

Obchodné stimuly a finančné prekážky

Členské štáty majú za úlohu zostaviť zoznam existujúcich a potenciálnych nástrojov na podporu zlepšovania energetickej hospodárnosti budov. Tento zoznam sa aktualizuje každé tri roky.

Energetické certifikáty

Členské štáty majú zaviesť systém certifikácie energetickej hospodárnosti budov. Ten zahŕňa predovšetkým informácie o spotrebe energie v budovách, ako aj odporúčania pre zlepšovanie nákladov.

V prípade budovy alebo stavebnej jednotky ponúkanej na predaj alebo na prenájom sa musí v reklamách v komerčných médiách uvádzať ukazovateľ energetickej hospodárnosti z energetického certifikátu budovy.

V prípade stavby, predaja alebo prenájmu budovy alebo stavebnej jednotky musí byť tento certifikát novému nájomcovi alebo potenciálnemu kupcovi predložený a kupcovi alebo novému nájomcovi odovzdaný.

V budovách, kde viac ako 500 m2 úžitkovej plochy využíva verejný orgán a v budovách s úžitkovou plochou viac ako 500 m2, ktoré často navštevuje verejnosť, certifikát energetickej hospodárnosti musí byť vystavený na viditeľnom mieste a viditeľným spôsobom (dňa 9. júla 2015 sa táto prahová hodnota zníži na 250 m2).

Členské štátny majú za úlohu zaviesť systém pravidelnej kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov budov.

Táto smernica zrušuje smernicu 2002/91/ES (DA) (DE) (EL) (EN) (ES) (FR) (IT) (NL) (PT) (FI) (SV).