RSS
Abecedný register

We are migrating the content of this website during the first semester of 2014 into the new EUR-Lex web-portal. We apologise if some content is out of date before the migration. We will publish all updates and corrections in the new version of the portal.

Do you have any questions? Contact us.


Hospodársky rast a zamestnanosť

Archív
Zamestnanosť a sociálna politika

Cieľom lisabonskej stratégie zostavenej v roku 2000 bolo vytvoriť z Európy „do roku 2010 najdynamickejšie a najkonkurencieschopnejšie hospodárstvo na svete, ktoré bude schopné udržateľného rastu spojeného s kvalitatívnym a kvantitatívnym zlepšením zamestnanosti a väčšou sociálnou súdržnosťou“. Strednodobé výsledky lisabonskej stratégie vyvolávali prinajlepšom zmiešané pocity. Rozdiel v oblasti produktivity a rastu medzi Európou a jej hospodárskymi partnermi sa ešte viac prehĺbil, k čomu sa pridal ďalší problém v podobe starnutia obyvateľstva.
Preto sa Európska rada rozhodla obnoviť lisabonskú stratégiu prostredníctvom vytvorenia partnerstva pre hospodársky rast a zamestnanosť. Ciele tohto partnerstva naďalej vychádzajú z udržateľného rozvoja. Pri ich dosahovaní sa však Európa musí sústreďovať na menšie množstvo priorít. Uskutočňovaním silnejšieho, udržateľnejšieho hospodárskeho rastu a vytváraním väčšieho počtu nových a kvalitnejších pracovných miest sa otvárajú zdroje, ktoré potrebujeme na splnenie širších hospodárskych, sociálnych a environmentálnych ambícií.

  • EURÓPA: MIESTO PRÍŤAŽLIVÉ PRE INVESTÍCIE A PRÁCU
    Oživenie hospodárskeho rastu a zamestnanosti si vyžaduje, aby Európa bola atraktívnejším miestom pre investície. Keďže malé a stredné podniky (MSP) sa vo výraznej miere podieľajú na vytváraní pracovných miest a na hospodárskom raste, Európa musí predovšetkým odstrániť prekážky, ktoré bránia vytváraniu MSP a podporovať podnikanie. Napriek dosiahnutému pokroku od vytvorenia lisabonskej stratégie je stále nedostatok rizikového kapitálu, ktorý by bol k dispozícii na zakladanie mladých podnikov, a existujúce daňové pravidlá odrádzajú od zadržiavania ziskov s cieľom vybudovať kapitál.
    • Zabezpečenie otvorených a konkurencieschopných trhov v rámci a mimo Európy
      Hospodárska súťaž v rámci vnútorného trhu podporuje produktivitu a inovácie. Politika hospodárskej súťaže EÚ zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní konkurenčných trhov. Treba ju vykonávať aj v rozšírenej Európe a na určitých trhoch, ktoré nevyužili celý svoj potenciál. Toto úsilie spočíva v odstraňovaní bariér hospodárskej súťaže a v presmerovaní štátnej pomoci tak, aby stimulovala inovácie, výskum a vývoj a budovanie rizikového kapitálu. Mimo EÚ sa musí v rámci obchodnej politiky zabezpečiť, aby mali európske podniky prístup k trhom tretích krajín a dodržiavali pravidlá zaručujúce súťaž na spravodlivom základe.
    • Zlepšenie európskej a vnútroštátnej regulácie
      Zjednodušenie právnych noriem pomôže podnikom, a najmä malým a stredným podnikom (MSP), pri odstraňovaní zbytočných administratívnych opatrení. Európska komisia a členské štáty vytvorili už mnoho iniciatív na zníženie administratívnych nákladov. Ich výsledky prispeli k lepšej produktivite a konkurencieschopnosti európskych podnikov a k zvýšeniu potenciálu prispôsobivosti, inovácií a v oblasti zamestnanosti. Takisto je vytvoriť novú spoločnosť v súčasnosti jednoduchšie.
    • Rozšírenie a vylepšenie európskej infraštruktúry
      Investície do dopravy by mali odpovedať na hospodárske, sociálne a environmentálne potreby spoločnosti. Moderná infraštruktúra je dôležitým faktorom konkurencieschopnosti na prilákanie podnikov, pretože uľahčuje obchody a mobilitu. Zmena klímy ešte viac podčiarkuje potrebu udržateľnejšej mobility. Intermodalita sa v prvom rade snaží o lepšie rozdelenie dopravy medzi dopravné prostriedky, ktoré sú ohľaduplnejšie voči životnému prostrediu, bezpečnejšie a účinnejšie z energetického hľadiska. Nové technológie zase umožnia dopravu zefektívniť.
  • VEDOMOSTI A INOVÁCIA AKO FAKTORY HOSPODÁRSKEHO RASTU
    Vedomosti a inovácie sú nevyhnutné pre rast produktivity. Rast produktivity je pre Európu rozhodujúcim faktorom, keďže v kontexte celosvetovej hospodárskej súťaže musí čeliť konkurentom, ktorí majú k dispozícii lacnú pracovnú silu a prírodné zdroje.
    • Zvýšenie a zdokonalenie investícií v oblasti výskumu a vývoja
      EÚ má ešte ďaleko k dosiahnutiu cieľových investícií 3 % HDP, pričom 1 % má pochádzať z verejného sektora a 2 % zo súkromného sektora. V tejto súvislosti reforma štátnej pomoci uľahčuje mladým a inovatívnym spoločnostiam prístup k rizikovému kapitálu a financovaniu. Siedmy rámcový program sa zameriava najmä na podporu investícií súkromného sektora v kľúčových oblastiach technológie. K väčším investíciám podnikov do činností výskumu a vývoja prispieva aj spoločný daňový prístup k výskumu a vývoju.
    • Uľahčenie inovácií a posilnenie informačných a komunikačných technológií (IKT)
      Aby výskum prispel k hospodárskemu rastu, výsledky výskumu treba pretaviť do inovácií. Väčšia spolupráca univerzít a podnikov umožňuje lepší prenos poznatkov, ktorý je podmienený zvýšeným zapojením podnikov do financovania univerzít. Vzniká tak výskum, ktorý je kvalitnejší a rentabilnejší. Rámcový program v oblasti inovácií a konkurencieschopnosti podporuje najmä činnosti na využívanie informačných technológií, ekotechnológií a obnoviteľných zdrojov energie.
    • Inovácie pre udržateľný rozvoj
      Inovácie a rozvoj technológií sú kľúčovými prvkami na zaručenie hospodárskeho rastu ohľaduplného voči životnému prostrediu a na zaistenie udržateľnosti zdrojov (najmä energetických zdrojov). Rozvoj environmentálnych technológií môže takisto otvoriť nové trhy a stimulovať konkurencieschopnosť podnikov a zamestnanosť.
    • Prispieť k vytvoreniu silnej európskej priemyselnej základne
      Technologický potenciál európskeho priemyslu sa nie vždy využíva naplno. Spoločný európsky prístup k problémom v oblasti výskumu, regulácie a financovania umožní vytvárať súčinnosť a realizovať veľké projekty, a tak lepšie odpovedať na potreby spoločnosti. Finančné príspevky od verejného sektora môžu takisto prispieť k udržateľnému rozvoju konkrétnych produktov a služieb, a zároveň tak posilnia európsku konkurencieschopnosť v medzinárodnom meradle. Dobrými príkladmi partnerstiev sú projekt Galileo a mobilné telefónne služby.
  • VYTVÁRANIE NOVÝCH A KVALITNEJŠÍCH PRACOVNÝCH MIEST
    Európa potrebuje viac nových a kvalitnejších pracovných miest. Demografický vývoj vyvíja stále väčší tlak na výsledky v oblasti zamestnanosti, preto je ich vytvorenie hospodárskou aj spoločenskou nevyhnutnosťou.
    • Prilákať viac ľudí do zamestnania a modernizovať systémy sociálnej ochrany
      Členské štáty dostali za úlohu posilniť mieru zamestnanosti v roku 2008 a 2010 a prijať opatrenia v rámci svojich vnútroštátnych reformných programov. Integrované usmernenia v oblasti zamestnanosti im pomáhajú zvoliť si najúčinnejšie nástroje. Podstatou problému je pritiahnuť a udržať viac ľudí na trhu práce. Osobitná pozornosť je venovaná mladým a starším pracovníkom. V tejto súvislosti je takisto potrebné reformovať systémy dôchodkov a zdravotnej starostlivosti s cieľom zaručiť bezpečnú sociálnu ochranu.
    • Zvýšenie prispôsobivosti pracovníkov a podnikov a flexibility pracovných trhov
      Rýchlo sa vyvíjajúce ekonomiky vyžadujú vysoký stupeň prispôsobivosti pracovníkov, ktorí musia byť schopní rozvíjať svoje kompetencie, s cieľom odpovedať na potreby sektorov s rýchlym rastom. Zvýšenie prispôsobivosti však musí sprevádzať úprava sociálneho zabezpečenia, ktoré by malo pokrývať aj prechodné obdobia. Systémy sociálneho zabezpečenia treba modernizovať tak, aby odpovedali na tieto nové problémy. S cieľom čo najlepšie odpovedať na potreby trhu je nevyhnutné odstrániť prekážky, ktoré bránia mobilite pracovnej sily.
    • Investovať viac do ľudského kapitálu prostredníctvom lepšieho vzdelávania a prípravy
      Vzdelávanie a príprava zohrávajú výraznú úlohu v hospodárstve založenom na poznatkoch, pretože podporujú rast zamestnanosti a vytvárajú vysoko kvalifikovanú a prispôsobiteľnú pracovnú silu. Posilňujú taktiež sociálnu súdržnosť a aktívne občianstvo. Prístup k vzdelávaniu a príprave pre všetkých by sa mal zabezpečiť prostredníctvom európskeho priestoru vzdelávania a odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, ktorý sa mal do roku 2010 stať celosvetovým štandardom.
    • Politika súdržnosti EÚ na obdobie rokov 2007 – 2013 a úloha štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu
      Priority v oblasti politiky súdržnosti sú vymedzené v strategických usmerneniach Spoločenstva. V rámci týchto usmernení sa určujú oblasti, v ktorých môže politika súdržnosti prispieť k vykonávaniu cieľov lisabonskej stratégie, ako aj integrované usmernenia v oblasti hospodárskeho rastu a zamestnanosti. Vnútroštátne programy a projekty, ktoré čerpajú prostriedky zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu, sú zamerané na hospodársky rast, tvorbu pracovných miest, inovácie a znalostné hospodárstvo či na vytváranie fyzických infraštruktúr.

Pozrite tiež:

  • Viac sa dočítate na stránkach Európskej komisie: De la croissance, des emplois: tous ensemble pour l'Europe de demain (Hospodársky rast a zamestnanosť – spolu za budúcnosť Európy).
Právne upozornenie | O týchto stránkach | Vyhľadať | Kontakt | Na začiatok