Fungovanie Európskej únie sa opiera o princípy právneho štátu. Znamená to, že každé opatrenie EÚ má oporu v zmluvách, ktoré dobrovoľne a demokraticky schválili všetky členské štáty EÚ. Konkrétne, ak sa určitá oblasť politiky neuvádza v zmluvách, Komisia nemôže v danej oblasti navrhovať právne predpisy.
Zmluva predstavuje záväznú dohodu medzi členskými štátmi EÚ. Ustanovuje ciele EÚ, pravidlá fungovania inštitúcií EÚ, postup prijímania rozhodnutí a vzťah medzi EÚ a jej členskými štátmi.
K zmene alebo doplneniu zmlúv dochádza, keď to pomáha zefektívniť fungovanie EÚ a jej transparentnosť, v rámci príprav na vstup nových členov a pri rozširovaní zmlúv o nové oblasti – ako to bolo napríklad v prípade jednotnej meny.
Na základe zmlúv môžu inštitúcie EÚ prijímať legislatívu, ktorú sú členské štáty následne povinné uplatňovať. Úplné znenia zmlúv, legislatívnych aktov, judikatúry a návrhov právnych predpisov si môžete vyhľadať v databáze európskeho práva EUR-Lex.
Úplné znenia:
- Vyberte si zmluvu
- Lisabonská zmluva (2009)
- Charta základných ľudských práv (2007)
- Zmluva z Nice (2003)
- Schengenská dohoda (2000)
- Amsterdamská zmluva (1999)
- Zmluva o Európskej únii – Maastrichtská zmluva (1992)
- Jednotný európsky akt (1986)
- Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (1957)
- Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (1957)
- Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (1951)
- Konsolidované verzie Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie (2010)
-
Konsolidovaná verzia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu
(2010)
Najdôležitejšie zmluvy sú:
Lisabonská zmluva
Dátum podpisu: 13. decembra 2007
Dátum nadobudnutia účinnosti: 1. decembra 2009
Účel: umožniť, aby sa EÚ stala demokratickejšou, transparentnejšou a schopnou lepšie reagovať jednotným spôsobom na globálne problémy, ako sú zmeny klímy.
Hlavné zmeny: posilnenie postavenia Európskeho parlamentu, zmena spôsobu hlasovania v Rade,iniciatíva občanov, trvalá pozícia predsedu Európskej rady, nová funkcia nazvaná vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a nová Európska služba pre vonkajšiu činnosť.
Lisabonská zmluva prehľadným spôsobom upravuje:
- výlučné právomoci EÚ
- právomoci členských štátov EÚ
- spoločné právomoci.
Zmluva o Ústave pre Európu 
podpísaná v roku 2004 – podobné ciele ako Lisabonská zmluva, avšak nikdy nebola ratifikovaná vo všetkých štátoch EÚ.
Zmluva z Nice
Dátum podpisu: 26. februára 2001
Dátum nadobudnutia účinnosti: 1. februára 2003
Účel: reformovať inštitúcie tak, aby EÚ mohla efektívne fungovať aj po zvýšení počtu členských štátov na 25.
Hlavné zmeny: metódy na zmenu zloženia Komisie a prepracovanie spôsobu hlasovania v Rade.
Amsterdamská zmluva
Dátum podpisu: 2. októbra 1997
Dátum nadobudnutia účinnosti: 1. mája 1999
Účel: reforma inštitúcií EÚ v rámci príprav na pristúpenie nových členských štátov.
Hlavné zmeny: zmena a doplnenie, prečíslovanie a konsolidácia zmluvy o EÚ a zmluvy o EHS. Väčšia transparentnosť prijímania rozhodnutí (rozšírenie používania postupu spolurozhodovania ).
Úplné znenie Amsterdamskej zmluvy
Zmluva o Európskej únii – Maastrichtská zmluva
Dátum podpisu: 7. februára 1992
Dátum nadobudnutia účinnosti: 1. novembra 1993
Účel: príprava na Európsku menovú úniu a zavedenie prvkov politickej únie (občianstvo, spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a spoločná politika v oblasti vnútorných záležitostí).
Hlavné zmeny: vytvorenie Európskej únie a zavedenie postupu spolurozhodovania, ktorý posilnil postavenie Európskeho parlamentu pri prijímaní právnych aktov EÚ. Nové formy spolupráce vlád členských štátov EÚ – napríklad v oblasti obrany a v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí.
Jednotný európsky akt
Dátum podpisu: 17. februára 1986 (v Luxemburgu) a 28. februára 1986 (v Haagu)
Dátum nadobudnutia účinnosti: 1. júla 1987
Účel: reforma inštitúcií v príprave na členstvo Portugalska a Španielska a zrýchlenie rozhodovacieho postupu kvôli zavedeniu jednotného trhu.
Hlavné zmeny: rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou v Rade (sťažila sa tým možnosť uplatniť právo veta schvaľovanej legislatívy zo strany jediného štátu), zavedenie postupu spolupráce a postupu súhlasu, ktoré posilnili postavenie Európskeho parlamentu.
Úplné znenie Jednotného európskeho aktu
Zmluva o zriadení spoločnej Rady a spoločnej Komisie Európskych spoločenstiev – Bruselská zmluva
Dátum podpisu: 8. apríla 1965
Dátum nadobudnutia účinnosti: 1. júla 1967
Účel: zlúčenie hlavných inštitúcií EHS, Euratomu a ESUO.
Hlavné zmeny: vytvorenie spoločnej Komisie a Rady pre všetky tri Európske spoločenstvá (EHS, Euratom a ESUO). Zmluva bola zrušená Amsterdamskou zmluvou.
Rímske zmluvy – Zmluva o založení EHS a Zmluva o Euratome
Dátum podpisu: 25. marca 1957
Dátum nadobudnutia účinnosti: 1. januára 1958
Účel: vytvoriť Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európskeho spoločenstvo pre atómovú energiu (Euratom).
Hlavné zmeny: rozšírenie európskej integrácie na oblasť všeobecnej hospodárskej spolupráce.
Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva
Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu
Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele
Dátum podpisu: 18. apríla 1951
Dátum nadobudnutia účinnosti: 23. júla 1952
Dátum skončenia platnosti: 23. júla 2002
Účel: vytvorenie previazanosti ťažby uhlia a výroby ocele, aby sa predišlo mobilizácii armády jednej krajiny bez vedomia ostatných štátov. Odstránila sa tým nedôvera a napätie po druhej svetovej vojne. Platnosť Zmluvy o ESUO uplynula v roku 2002.
Úplné znenie Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele
Zakladajúce zmluvy boli zmenené a doplnené pri každom rozšírení EÚ o nové štáty:
- 1973 (Dánsko, Írsko, Spojené kráľovstvo)
- 1981 (Grécko)
- 1986 (Španielsko, Portugalsko)
- 1995 (Fínsko, Rakúsko, Švédsko)
- 2004 (Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko, Slovinsko)
- 2007 (Bulharsko, Rumunsko).