Zloženie
Súdny dvor má jedného sudcu z každého štátu EÚ.
Súdnemu dvoru pomáha osem generálnych advokátov. Ich úlohou je predkladať stanoviská k prípadom predloženým Súdnemu dvoru. Advokáti musia konať verejne a nestranne.
Sudcovia a generálni advokáti sú menovaní na funkčné obdobie 6 rokov a môžu byť vymenovaní znova. Vymenovaní sú na základe vzájomnej dohody vlád členských štátov EÚ.
Aby sa zabezpečila lepšia právna ochrana občanov a rýchlejšie rozhodovanie veľkého počtu podaných žalôb, pomáha Súdnemu dvoru Všeobecný súd, ktorý rozhoduje napríklad o žalobách podaných fyzickými alebo právnickými osobami a o žalobách podaných členskými štátmi v oblasti štátnej pomoci.
Okrem toho, Súd pre verejnú službu Európskej únie rozhoduje spory medzi Úniou a jej zamestnancami.
Typy žalôb a konaní
Súdny dvor vydáva rozhodnutia v prípadoch, ktoré mu boli predložené. Medzi päť najčastejších typov patria:
- návrhy na začatie prejudiciálneho konania v prípadoch, keď vnútroštátny súd požiada Súdny dvor o výklad ustanovenia právneho predpisu EÚ
- žaloby o nesplnenie povinnosti proti vláde členského štátu EÚ kvôli nesplneniu povinnosti uplatniť právne predpisy EÚ
- žaloby o neplatnosť právnych aktov EÚ, ktoré podľa navrhovateľov porušujú zmluvy EÚ alebo základné práva
- žaloby na nečinnosť proti inštitúciám EÚ v prípadoch, keď porušia zakladateľské zmluvy svojou nečinnosťou
- priame žaloby fyzických a právnických osôb proti rozhodnutiam a postupu EÚ
1. Prejudiciálne konanie
Za riadne uplatňovanie právnych predpisov EÚ v jednotlivých členských štátoch zodpovedajú vnútroštátne súdy. Existuje však riziko, že súdy v rôznych štátoch by mohli právo EÚ interpretovať odlišne.
Aby k tomu nedochádzalo, zaviedlo sa „prejudiciálne konanie“. V prípade pochybností vnútroštátneho súdu o výklade alebo platnosti právneho predpisu EÚ, sa súd môže – v niektorých prípadoch musí, obrátiť na Súdny dvor. Tento postup sa nazýva „konanie o prejudiciálnej otázke“.
2. Konania súvisiace s nesplnením povinnosti
Komisia môže takéto konanie začať, keď sa domnieva, že členský štát neplní povinnosti podľa právnych predpisov EÚ. Konanie môže začať aj iný štát EÚ.
V oboch prípadoch Súdny dvor preskúma predložené skutočnosti a vydá rozsudok. V prípade, že sa preukáže porušenie povinností, členský štát musí okamžite uskutočniť nápravu. Ak súd následne zistí, že členský štát nesplnil rozsudok, môže mu uložiť pokutu.
3. Žaloby o neplatnosť
Keď sa ktorýkoľvek členský štát, Rada, Komisia alebo (za určitých podmienok) Parlament domnieva, že konkrétny právny predpis EÚ je protiprávny, môže požiadať Súdny dvor, aby ho zrušil.
Žalobu o neplatnosť môžu takisto podať fyzické osoby, ktoré chcú, aby Súdny dvor zrušil konkrétny právny predpis, pretože má na nich priamy a negatívny vplyv ako na súkromné osoby.
Ak Súdny dvor dospeje k záveru, že daný právny predpis nebol prijatý v súlade s postupom alebo že nemá oporu v zakladajúcich zmluvách, môže ho vyhlásiť za neplatný.
4. Konania súvisiace s nečinnosťou
Zmluva vyžaduje, aby Európsky parlament, Rada a Komisia prijímali za určitých okolností určité rozhodnutia. Ak tak neurobia, členské štáty, iné inštitúcie Spoločenstva a (za určitých podmienok) jednotlivci alebo spoločnosti môžu podať sťažnosť Súdnemu dvoru, aby sa táto nečinnosť úradne zaznamenala.
5. Priame žaloby
Každý jednotlivec alebo spoločnosť, ktorým vznikla škoda v dôsledku konania alebo nekonania Spoločenstva alebo jeho pracovníkov, môže začať súdne konanie o náhradu škody na Všeobecnom súde.
Ako prebieha konanie
Každému prípadu doručenému na Súdny dvor sa pridelí sudca spravodajca a generálny advokát.
Konanie o prípadoch predložených na Súdny dvor sa skladá z dvoch častí – písomnej a ústnej.
1. Písomná časť
Účastníci konania najskôr sudcovi zodpovednému za prípad predložia písomné podania. Sudca pripraví správu, ktorá obsahuje zhrnutie podaní účastníkov a právny základ prípadu.
2. Ústna časť
Druhou časťou je verejné pojednávanie. V závislosti od zložitosti prípadu sa verejné pojednávanie koná pred komorou zloženou z 3, 5 alebo 13 sudcov alebo pred plénom. Na pojednávaní právni zástupcovia prezentujú svoje stanoviská sudcom a generálnemu advokátovi, ktorí im môžu klásť otázky.
Neskôr generálny advokát prednesie svoje návrhy. Potom sa sudcovia medzi sebou o prípade radia a vydajú rozsudok.
O návrhy generálnych advokátov sa žiada len v prípadoch, keď sa Súdny dvor domnieva, že konkrétne konanie prináša nový právny prvok. Súdny dvor nemusí nevyhnutne zohľadniť návrh generálneho advokáta.
Na rozhodnutie o rozsudku Súdneho dvora je potrebná väčšina hlasov a jeho výroková časť je vyhlásená na verejnom pojednávaní. Pojednávania sú často vysielané v televízii (Europe by Satellite 
(EbS – Európa cez satelit)).
Konanie na Všeobecnom súde je podobné až na to, že sa nepožaduje stanovisko generálneho advokáta.
