Čo robí Rada?
- Prijíma právne predpisy EÚ.
- Zabezpečuje všeobecnú koordináciu hospodárskych politík členských štátov EÚ.
- Uzatvára dohody medzi EÚ a inými štátmi.
- Schvaľuje rozpočet EÚ.
- Zodpovedá za zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ.
- Koordinuje spoluprácu medzi justičnými a policajnými orgánmi členských štátov.
1. Prijímanie právnych predpisov EÚ
Rada a Parlament spoločne rozhodujú o nových návrhoch právnych predpisov EÚ z dielne Komisie.
2. Koordinácia hospodárskych politík
Štáty EÚ vyjadrili želanie, aby celková hospodárska politika v Európe bola koordinovaná na úrovni ministrov hospodárstva a financií všetkých členských štátov.
Ďalším cieľom je vytvoriť viac pracovných miest a zlepšiť vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť a systémy sociálneho zabezpečenia. I keď členské štáty zodpovedajú za svoje národné politiky, môžu sa dohodnúť na spoločnom cieli a navzájom si vymieňať svoje poznatky a skúsenosti.
3. Uzatváranie medzinárodných dohôd
Rada podpisuje dohody v mene EÚ v rozličných oblastiach, ako sú napríklad životné prostredie, obchod, rozvoj, textílie, rybárstvo, veda, technológie a doprava.
4. Schvaľovanie rozpočtu EÚ
O tom, koľko peňazí môže EÚ použiť každý rok, spoločne rozhodujú Rada a Európsky parlament.
5. Zahraničná a bezpečnostná politika
V týchto oblastiach sú vlády štátov nezávislé, avšak spoločne vytvárajú vzájomnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (tzv. spoločná zahraničná a bezpečnostná politika). Táto spolupráca sa rozvíja hlavne na pôde Rady.
EÚ nemá vlastnú armádu. Avšak na to, aby mohla rýchlejšie reagovať na medzinárodné konflikty a prírodné katastrofy, niektoré členské štáty EÚ poskytli vojakov pre sily rýchleho nasadenia, ktorých úloha sa obmedzuje na humanitárne a záchranné práce a udržiavanie mieru.
6. Spravodlivosť
Občania EÚ by mali mať rovnaký prístup k spravodlivosti v celej EÚ. Na pôde Rady sa ministri pre spravodlivosť snažia zabezpečiť, aby sa súdne rozhodnutia z jedného členského štátu EÚ (napr. o rozvode), uznávali vo všetkých ostatných členských štátoch EÚ.
Ministri spravodlivosti a vnútra koordinujú ochranu vonkajších hraníc EÚ, ako aj boj proti terorizmu a medzinárodnému organizovanému zločinu.
Kto sú členovia Rady?
Neexistujú presne stanovení členovia. Na každé zasadnutie Rady vysiela každý členský štát ministra zodpovedného za prejednávanú oblasť, napr. minister životného prostredia sa zúčastňuje na zasadnutiach Rady venovaných otázkam životného prostredia. Takéto zasadnutie sa potom označuje ako Rada pre životné prostredie.
Kto predsedá zasadnutiam?
Rada ministrov zahraničných vecí má trvalého predsedu – je ním vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku 
.
Všetky ďalšie zasadnutia Rady vedie príslušný minister štátu, ktorý aktuálne predsedá EÚ.
Napríklad predsedom každej Rady pre životné prostredie v čase, keď rotujúce predsedníctvo prevezme Estónsko, bude estónsky minister životného prostredia.
Predsedníctva 2011 – 2020
- Maďarsko január – jún 2011
- Poľsko júl – december 2011
- Dánsko január – jún 2012
- Cyprus júl – december 2012
- Írsko január – jún 2013
- Litva júl – december 2013
- Grécko január – jún 2014
- Taliansko júl – december 2014
- Lotyšsko január – jún 2015
- Luxembursko júl – december 2015
- Holandsko január – jún 2016
- Slovensko júl – december 2016
- Malta január – jún 2017
- Spojené kráľovstvo júl – december 2017
- Estónsko január – jún 2018
- Bulharsko júl – december 2018
- Rakúsko január – jún 2019
- Rumunsko júl – december 2019
- Fínsko január – jún 2020
Hlasovanie
Rozhodnutia Rady EÚ sa spravidla prijímajú kvalifikovanou väčšinou. Čím má členský štát väčší počet obyvateľov, tým má viac hlasov, ale ich počty sú upravené v prospech krajín s menším počtom obyvateľov:
- Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Spojené kráľovstvo: 29 hlasov
- Španielsko a Poľsko: 27
- Rumunsko: 14
- Holandsko: 13
- Belgicko, Česká republika, Grécko, Maďarsko a Portugalsko: 12
- Bulharsko, Rakúsko a Švédsko: 10
- Dánsko, Írsko, Litva, Slovensko a Fínsko: 7
- Cyprus, Estónsko, Lotyšsko, Luxembursko a Slovinsko: 4
- Malta: 3
SPOLU: 345
Pri hlasovaní v Rade sa uplatňuje tzv. hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Kvalifikovaná väčšina sa dosiahne, keď:
- za návrh hlasuje jednoduchá (niekedy až dvojtretinová) väčšina z 27 členských štátov EÚ
- návrh získa minimálne 255 z 345 možných hlasov.
Okrem toho, hociktorý členský štát môže požiadať, aby sa overilo, či členské štáty tvoriace túto väčšinu zastupujú najmenej 62 % celkového počtu obyvateľstva EÚ. V prípade nesplnenia tejto podmienky sa návrh nepovažuje za prijatý.
V osobitných oblastiach, ako sú bezpečnosť, zahraničné záležitosti a zdaňovanie, sa rozhodnutia Rady musia prijať jednomyseľne. Znamená to, že každý štát má právo veta.
Od roku 2014 sa začne uplatňovať nový systém známy ako tzv. hlasovanie dvojitou väčšinou.
Na prijatie návrhu sa budú vyžadovať dva typy väčšiny: väčšina členských štátov (aspoň 15) a väčšina celkového počtu obyvateľstva EÚ (štáty tvoriace túto väčšinu musia zastupovať najmenej 65 % celkovej populácie EÚ).
