História Európskej únie

Zakladatelia EÚ

Títo vizionárski vodcovia podnietili vytvorenie Európskej únie, v ktorej dnes žijeme. Bez ich energie a motivácie by sme nežili v mieri a stabilite, ktoré považujeme za samozrejmosť. Zakladatelia boli skupinou rozličných ľudí, počnúc bojovníkmi proti systému až po právnikov. Spájali ich rovnaké ideály – mierová, jednotná a prosperujúca Európa. Okrem týchto zakladateľov na európskom projekte neúnavne pracovali a slúžili preň ako inšpirácia aj mnohí ďalší. Táto časť o zakladateľoch sa preto bude rozširovať.

Prečítajte si viac o zakladateľoch EÚ

1945 - 1959

Mier v Európe – začiatky spolupráce

Cieľom vytvorenia Európskej únie je zastaviť časté a krvavé konflikty medzi susediacimi krajinami, ktoré kulminovali počas druhej svetovej vojny. V roku 1950 sa s cieľom zabezpečiť trvalý mier európske krajiny začali hospodársky a politicky zjednocovať v Európskom spoločenstve uhlia a ocele. Zakladajúcimi členmi boli Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko. Päťdesiate roky minulého storočia boli poznamenané studenou vojnou medzi Západom a Východom. Protesty proti komunistickému režimu v Maďarsku boli v roku 1956 potlačené sovietskymi tankami, pričom v nasledujúcom roku 1957 sa Sovietsky zväz dostal do vedenia v kozmických pretekoch, keď do vesmíru vypustil prvý človekom zostrojený satelit Sputnik 1. V roku 1957 bola zároveň podpísaná Rímska zmluva zakladajúca Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) čiže „spoločný trh“.

Viac o rokoch 1945 – 1959

1960 - 1969

„Búrlivé šesťdesiate roky” – obdobie hospodárskeho rastu

V šesťdesiatych rokoch bola dominantnou „kultúra mladých“. Kapely ako Beatles, ktorých koncerty zapĺňali tínedžeri, pomohli začať kultúrnu revolúciu a prehĺbili generačné rozdiely. Pre hospodárstvo to bolo priaznivé obdobie, čomu napomohla skutočnosť, že krajiny EÚ pri vzájomnom obchodovaní prestali vyberať clá. Rovnako sa dohodli na spoločnej kontrole produkcie potravín, aby mal každý dostatok – veľmi skoro sa v poľnohospodárskej výrobe dostavil dokonca prebytok. Máj 1968 sa preslávil študentskými nepokojmi v Paríži a mnoho zmien v spoločnosti a v správaní sa pripisuje takzvanej „Generácii 68“.

Viac o rokoch 1960 – 1969

1970 - 1979

Rozrastajúce sa Spoločenstvo – prvé rozšírenie

Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo pristúpili k Európskej únii 1. januára 1973, čím sa počet členských štátov zvýšil na deväť. Následkom krátkeho, no krutého, arabsko-izraelského konfliktu v októbri 1973 nastala ropná kríza a hospodárske problémy v Európe. Posledné pravicové diktatúry v Európe padli po zvrhnutí Salazarovho režimu v Portugalsku v roku 1974 a v Španielsku po smrti generála Franca v roku 1975. V rámci regionálnej politiky EÚ sa presúvali veľké objemy prostriedkov na vytváranie pracovných miest a infraštruktúry v chudobnejších oblastiach. Vplyv Európskeho parlamentu na záležitosti EÚ sa zvýšil v roku 1979, odkedy môžu všetci občania voliť svojich zástupcov priamo.

Viac o rokoch 1970 – 1979

1980 - 1989

Tvár Európy sa mení – pád berlínskeho múru

Poľský odborový zväz Solidarność na čele s Lechom Walesom sa po štrajkoch lodiarov v Gdaňsku v lete 1980 stali pojmom v celej Európe aj vo svete. V roku 1981 sa Grécko stalo desiatym členom EÚ a o päť rokov na to pristúpili aj Španielsko a Portugalsko. V roku 1986 bol podpísaný Jednotný európsky akt. JEA je zmluva, ktorá je základom veľkého šesťročného programu zameraného na riešenie problémov s voľným obchodovaním v rámci EÚ a vďaka ktorej vznikol „jednotný trh“. Veľkým politickým prevratom bol 9. novembra 1989 pád berlínskeho múru a otvorenie hraníc medzi Východným a Západným Nemeckom po dvadsiatich ôsmych rokoch, po ktorom sa Nemecko opäť zjednotilo.

Viac o rokoch 1980 – 1989

1990 - 1999

Európa bez hraníc

Európania si k sebe našli cestu po páde komunizmu v strednej a východnej Európe. V roku 1993 bolo ukončené vytváranie jednotného trhu „štyroch slobôd“: pohybu tovaru, služieb, osôb a kapitálu. Deväťdesiate roky sú obdobím dvoch zmlúv – maastrichtskej Zmluvy o Európskej únii z roku 1993 a Amsterdamskej zmluvy z roku 1999. Ľudia sa začali zaoberať ochranou životného prostredia, ale aj spôsobom, ako by mohli Európania spolupracovať v oblasti bezpečnosti a obrany. V roku 1995 pristúpili k EÚ ďalšie tri krajiny – Rakúsko, Fínsko a Švédsko. Malá luxemburská dedina prepožičala svoje meno „Schengen“ dohodám, ktoré ľuďom postupne umožnili cestovať bez pasových kontrol na hraniciach. Milióny mladých ľudí študujú v iných krajinách s finančnou podporou EÚ. Komunikácia prekvitá vďaka narastajúcemu počtu ľudí, ktorí používajú mobilné telefóny a internet.

Viac o rokoch 1990 – 1999

2000 – 2009

Ďalšie rozširovanie

Euro je sa pre mnohých Európanov stáva novou menou. 11. september 2001 sa stáva synonymom „vojny proti terorizmu“ po tom, keď boli unesené civilné lietadlá nasmerované na budovy v New Yorku a Washingtone. Krajiny EÚ začali užšie spolupracovať v boji proti trestnej činnosti. Politické rozdelenie východu a západu Európy konečne prestalo existovať, keď sa v roku 2004 pripojilo k EÚ 10 krajín a neskôr v roku 2007 ďalšie dve krajiny. V septembri 2008 postihla svetové hospodárstvo finančná kríza, ktorá viedla k užšej hospodárskej spolupráci medzi členskými štátmi EÚ. Dňa 1. decembra 2009 vstúpila do platnosti Lisabonská zmluva po tom, ako ju ratifikovali všetky členské štáty EÚ. Zmluva vybavila EÚ modernejšími inštitúciami a účinnejšími pracovnými metódami.

Viac o období od roku 2000 - 2009

2010 – súčasnosť

Desaťročie príležitostí a výzev

Začiatok nového desaťročia sprevádzala vážna hospodárska kríza, ale aj nádej, že investície do nových ekologických technológií šetrných k životnému prostrediu a užšia spolupráca Európy prinesú trváci rast a blaho.

Viac o období od roku 2010 po súčasnosť

Pomôžte nám zlepšiť sa

Našli ste informácie, ktoré ste hľadali?

ÁnoNie

Aké informácie ste hľadali?

Máte nejaké návrhy?