Zakladatelia EÚ

Títo vizionárski vodcovia podnietili vytvorenie Európskej únie, v ktorej dnes žijeme. Bez ich energie a motivácie by sme nežili v mieri a stabilite, ktoré považujeme za samozrejmosť. Zakladatelia boli skupinou rozličných ľudí, počnúc bojovníkmi proti systému až po právnikov. Spájali ich rovnaké ideály – mierová, jednotná a prosperujúca Európa. Okrem týchto zakladateľov na európskom projekte neúnavne pracovali a slúžili preň ako inšpirácia aj mnohí ďalší. Táto časť o zakladateľoch sa preto bude rozširovať.

Konrad Adenauer: pragmatický demokrat a neúnavný zjednocovateľ

Prvý kancelár Spolkovej republiky Nemecko, ktorý stál na čele novovytvoreného štátu od roku 1949 do 1963, zmenil viac než ktokoľvek iný tvár povojnového Nemecka a európsku históriu.

Základným kameňom Adenauerovej zahraničnej politiky bolo zmierenie s Francúzskom. S francúzskym prezidentom Charlesom de Gaullom dosiahli historický zvrat: v roku 1963 bývalí úhlavní nepriatelia Nemecko a Francúzsko podpísali zmluvu o priateľstve, ktorá sa stala míľnikom na ceste k európskej integrácii.

X

Konrad Adenauer, Metz 2. júla 1966

Ak sa nám podarí vytvoriť organizáciu, ktorá Francúzom umožní mať prehľad o všetkom, čo sa deje v odvetví oceliarstva a ťažby uhlia v Nemecku – a ak, naopak, Nemci budú mať možnosť vidieť, čo sa deje v tejto oblasti vo Francúzsku – potom takáto obojstranná kontrola je najlepším spôsobom vedenia politiky založenej na dôvere.


Konrad Adenauer spricht am 2. Juli 1966 in Metz

Wenn es uns gelingt, eine Organisation zu schaffen, die den Franzosen gestattet, alles das zu sehen, was auf dem Gebiete der Fabrikation von Stahl und der Förderung von Kohle in Deutschland vor sich geht und, wenn umgekehrt, die Deutschen sehen, was in Frankreich vor sich geht, dann ist diese gegenseitige Kontrolle das beste Mittel, um eine Politik zu treiben, die sich auf Vertrauen gründet.

Joseph Bech: príbeh malej krajiny, ktorá významne ovplyvnila európsku integráciu

Joseph Bech bol luxemburský politik, ktorý na začiatku 50. rokov stál pri zrode Európskeho spoločenstva uhlia a ocele. Na konci 50. rokov sa stal hlavným architektom európskej integrácie.

Práve spoločné memorandum krajín Beneluxu viedlo v júni 1955 k usporiadaniu konferencie v Messine, na ktorej sa pripravili podmienky na založenie Európskeho hospodárskeho spoločenstva.

X

Joseph Bech, Štrasburg, 1968

Čo nás v skutočnosti viedlo k vytvoreniu európskeho projektu hneď po ukončení druhej svetovej vojny? Považovali sme za nevyhnutné vybudovať novú Európu, ktorá umožní zmierenie medzi Francúzskom a Nemeckom.

A môžeme povedať, že aspoň v tejto kľúčovej oblasti, od ktorej závisí mier v Európe, sa zrodila európska myšlienka, ktorá je stelesnením boja za zjednotenú Európu.


Joseph Bech parle en 1968 à Strasbourg

Pourquoi est-ce qu’en réalité nous avons voulu faire l’Europe au lendemain de la Seconde Guerre mondiale ? Nous pensions qu’il fallait absolument créer une Europe nouvelle afin de permettre, dans ce cadre nouveau, de réconcilier la France et l’Allemagne.

Et constatons que tout au moins dans ce domaine qui était un domaine essentiel, puisque c’est la paix en Europe qui en dépend, nous avons fait l’idée européenne ou l’un des motifs, l’un des objectifs de la lutte pour l’Europe unie a été atteint.

Johan Willem Beyen: plán spoločného trhu

Medzinárodný bankár, obchodník a politik Johan Willem Beyen bol Holanďan, ktorý v polovici 50. rokov tzv. Beyenovým plánom znovu naštartoval proces európskej integrácie.

Beyen patrí k menej známym členom skupiny zakladateľov EÚ. Jeho priatelia ho obdivovali pre osobitý šarm, orientáciu na medzinárodnej scéne a spoločenský talent.

X

Winston Churchill: výzva na vytvorenie Spojených štátov európskych

Winston Churchill, bývalý vojenský dôstojník, vojnový spravodajca a britský ministerský predseda (v rokoch 1940 až 1945 a 1951 až 1955) bol jedným z prvých, ktorí vyzývali na vytvorenie „Spojených štátov európskych“. Po skúsenostiach z druhej svetovej vojny bol presvedčený, že len zjednotená Európa dokáže zaručiť mier. Jeho cieľom bolo odstrániť raz a navždy európsky nacionalizmus a spory vedúce k vojnám.

X

Winston Churchill, Zürich 19. septembra 1946

…musíme opätovne vytvoriť európsku rodinu v regionálnej štruktúre nazvanej Spojené štáty európske a prvým praktickým krokom bude sformovanie Rady Európy. A aj keby sa zo začiatku niektoré európske štáty nechceli alebo nemohli k tejto únii pripojiť, musíme napriek tomu pokračovať v zhromažďovaní a spolupráci s tými, ktoré tak urobiť chcú a môžu.


Winston Churchill speaking on 19 September 1946 in Zurich

…we must re-create the European family in a regional structure called, it may be, the United States of Europe, and the first practical step will be to form a Council of Europe. If at first all the States of Europe are not willing or able to join the union we must nevertheless proceed to assemble and combine those who will and those who can.

Alcide de Gasperi: inšpiratívny sprostredkovateľ demokracie a slobody v Európe

Od roku 1945 do roku 1953 formoval Alcide de Gasperi v úlohe predsedu vlády a ministra zahraničných vecí domácu a zahraničnú politiku povojnového Talianska.

Neustále podporoval iniciatívy smerujúce k zjednoteniu západnej Európy, podieľal sa na realizácii Marshallovho plánu a na budovaní úzkych hospodárskych zväzkov s ostatnými európskymi krajinami, najmä s Francúzskom.

X

Alcide de Gasperi, Štrasburg 12. januára 1951

Ak vytvoríme iba spoločnú administratívu bez toho, aby sme vyššiu politickú vôľu zhmotnili v centrálnom orgáne, v ktorom by sa stretávali, kryštalizovali a zhodnocovali národné politické autority, riskujeme, že tieto európske snahy zostanú v porovnaní s národnými bez života a bez ducha. Dokonca by sa mohli javiť ako utláčateľský a zbytočný postroj, podobne ako Rímska ríša v období svojho úpadku.


Alcide de Gasperi parle le 12 janvier 1951 à Strasbourg

Si nous ne bâtissons que des administrations communes sans qu'il y ait une volonté politique supérieure vérifiée par un organisme central, dans lesquels les volontés nationales se rencontrent, se précisent et se réchauffent dans une synthèse supérieure, nous risquons que cette activité européenne, comparée aux vitalités nationales particulières, paraisse sans chaleur, sans vie idéale. Il pourrait même apparaître à certain moment un harnachement superflu et peut être oppressif, tel que le Saint-Empire Romain apparu à certaine période de son déclin.

Walter Hallstein: diplomatická sila poháňajúca európsku integráciu

Walter Hallstein bol prvým predsedom Európskej komisie (v rokoch 1958 – 1967), oddaným Európanom a odhodlaným zástancom európskej integrácie.

Hallstein sa ako predseda Európskej komisie usiloval o rýchlu realizáciu spoločného trhu. Jeho obrovské nadšenie a schopnosť presviedčať podporili vývoj integrácie aj po uplynutí jeho funkčného obdobia. Rýchlosť integrácie počas jeho mandátu sa stala legendárnou.

X

Walter Hallstein, Štrasburg 2. marca 1953

To, čo nás ženie vpred, je všetkým dobre známe. Je to nezničiteľné povedomie európskej identity. Iba silná, zjednotená Európa môže byť miestom, v ktorom budú Európania – a celý svet – prosperovať. Roztrieštená Európa sa stane Balkánom sveta a ponúkne iným možnosť, aby zasahovali do našich záležitostí. Ak chceme, aby nás bolo počuť, musíme hovoriť jedným hlasom. Preto nie je nutné dramatizovať, ak dôjde k občasnému sústredeniu sa na vlastné prechodné procesy alebo k ich nahromadeniu.


Walter Hallstein spricht am 2. März 1953 in Straßburg

Was uns vorwärts treibt, ist zur Genüge bekannt: Es gibt ein unzerstörbares europäisches Selbstgefühl. Nur mit einem starken, einigen Europa können die Europäer - und kann die Welt - wirklich gedeihen. Ein zersplittertes Europa wird zum Balkan der Welt werden und zur ständigen Einladung an andere, sich in seine Angelegenheiten einzumischen. Es muss mit einer Stimme sprechen, um gehört zu werden. Nichts ist darum unangebrachter, als die von Zeit zu Zeit eintretende Konzentration auf einzelne Ausgleichsvorgänge oder ihre gelegentliche Kumulierung zu dramatisieren.

Sicco Mansholt: farmár, odbojár a pravý Európan

Sicco Mansholt bol farmár, člen holandského odboja počas druhej svetovej vojny, národný politik a prvý európsky komisár pre poľnohospodárstvo. Na základe jeho myšlienok sa vytvorila spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie, jedna z najvýznamnejších politík od jej založenia.

Ako očitý svedok hrôz holandského hladomoru na konci druhej svetovej vojny bol presvedčený, že Európa musí byť sebestačná a že všetkým jej občanom sa musí zabezpečiť stabilný prísun potravín za dostupnú cenu.

X

Sicco Mansholt, Brusel 10. decembra 1968

Komisia práve objasnila Rade ministrov svoje predstavy o opatreniach, ktoré je potrebné prijať v sektore poľnohospodárstva v nasledujúcich 10 rokoch.

Informovala Radu o tom, že v prvom rade predloží memorandum, ktoré sa bude týkať štruktúry poľnohospodárstva v najširšom zmysle slova.

Keďže má ísť o zásadné opatrenia, nielen z hľadiska finančného, ale aj štrukturálneho, považuje formu memoranda za primeranú.


Sicco Mansholt in gesprek op 10 december 1968 in Brussel

De Commissie heeft dus zojuist aan de ministerraad een uiteenzetting gegeven van wat zij meent dat in de komende 10 jaar moet gebeuren in de Europese landbouw.

Zij heeft dus meegedeeld dat er in de 1ste plaats een memorandum zal worden overgelegd ten aanzien van de agrarische structuur in de ruimste zin van het woord.

Het zijn zulke ingrijpende maatregelen, niet alleen financieel diep ingrijpend maar ook structureel diep ingrijpend, dat zij meent dat de vorm van een memorandum de juiste is.

Jean Monnet: zjednocujúci činiteľ pri zrode Európskej únie

Francúzsky politický a hospodársky poradca Jean Monnet zasvätil život myšlienke európskej integrácie. Bol inšpiráciou pre Schumanov plán, v ktorom sa predpokladalo zlúčenie západoeurópskeho ťažkého priemyslu.

Monnet pochádzal z francúzskeho Cognacu. V 16 rokoch odišiel zo školy a začal cestovať po svete, najskôr ako predajca koňaku a neskôr ako bankár. Počas oboch svetových vojen zastával vysoké funkcie v oblasti koordinácie priemyselnej výroby vo Francúzsku aj vo Veľkej Británii.

X

Jean Monnet, Štrasburg, 1951

Rozhodnutia tohto prvého výkonného európskeho orgánu, Vysokého úradu, sa implementujú v našich šiestich štátoch akoby to bol jeden. Ide o zásadnú zmenu, ktorou sa náš spoločný projekt realizuje, a o test jeho úspechu.

Tento prvý spoločný trh, tieto prvé nadnárodné inštitúcie, to je Európa, ktorá sa zjednocuje.


Jean Monnet parle en 1951 à Strasbourg

Les décisions de ce premier exécutif européen qu’est la Haute Autorité, sont exécutées dans nos six pays comme s'ils n’en faisaient qu'un. C'est là une des transformations essentielles que réalise notre entreprise et le test de sa réussite.

Ce premier marché commun, ces premières institutions supranationales, c'est l'Europe qui commence à s'unir.

Robert Schuman: architekt projektu európskej integrácie

Štátnik Robert Schuman, vzdelaním právnik a francúzsky minister zahraničných vecí v rokoch 1948 až 1952, sa považuje za jedného zo zakladateľov zjednotenej Európy.

V spolupráci s Jeanom Monnetom pripravil medzinárodne uznávaný Schumanov plán, ktorý zverejnil 9. mája 1950. Tento deň sa považuje za zrod Európskej únie. Navrhol spoločnú kontrolu výroby uhlia a ocele, najdôležitejších surovín pre zbrojársky priemysel. Základná myšlienka spočívala v tom, že ak niekto nemá kontrolu nad výrobou uhlia a ocele, nie je schopný viesť vojnu.

X

Deklarácia Roberta Schumana, Paríž 9. mája 1950

Tým, že na seba zobralo na viac než 20 rokov úlohu bojovníka za zjednotenú Európu, sledovalo Francúzsko vždy svoj najdôležitejší cieľ – službu mieru.

Zjednotenú Európu sa však nepodarilo dosiahnuť a zažili sme vojnu. Európa sa nestvorí naraz, alebo podľa jediného plánu. Bude postavená prostredníctvom konkrétnych úspechov, ktoré najprv vytvoria skutočnú solidaritu. Francúzska vláda navrhuje, aby sa celá francúzska a nemecká výroba uhlia a ocele podriadila spoločnému Vysokému úradu.


Robert Schuman donne sa déclaration le 9 mai 1950 à Paris

En se faisant depuis plus de 20 ans le champion d'une Europe unie, la France a toujours eu pour objet essentiel de servir la paix.

L'Europe n'a pas été faite, nous avons eu la guerre. L'Europe ne se fera pas d'un coup, ni dans une construction d'ensemble. Elle se fera par des réalisations concrètes, créant d'abord une solidarité de fait. Le gouvernement français propose de placer l'ensemble de la production franco-allemande de charbon et d'acier sous une haute autorité commune.

Paul-Henri Spaak: európsky vizionár a talentovaný presvedčovateľ

Dlhá politická kariéra európskeho štátnika, Belgičana Paula-Henriho Spaaka, si zaslúži plné uznanie.

Spaak bol vedúcou osobnosťou pri príprave obsahu Rímskej zmluvy. Na konferencii v Messine v roku 1955 ho šesť zúčastnených vlád ustanovilo za predsedu pracovného výboru, ktorý zmluvu pripravoval.

X

Paul-Henri Spaak, Paríž 11. decembra 1951

…hoci niektorí sú si sotva vedomí cieľa a prospešnosti nášho úsilia, pre mnohých z nás je úloha, ktorá pred nami stojí, životne dôležitou a naliehavou.

Obdivujem tých, ktorí pri pohľade na súčasnú situáciu v Európe ostávajú pokojní. Mohli by sme byť veľmi krutí, ak by sme neboli nútení pristúpiť k diskusii...ale spomeňte si na roky, ktoré máme za sebou!


Paul-Henri Spaak parle le 11 décembre 1951 à Paris

…alors que certains sont à peine touchés par l'intérêt et l'utilité de notre besogne, pour un certain nombre d'entre nous ce que nous aurions à faire ici c'est une chose vitale et d'une urgente nécessité.

J'admire ceux qui peuvent rester calme dans l'état actuel de l'Europe. On pourrait être terriblement cruel si nous n'étions pas forcé d'être aussi parlementaire.., mais tout de même retournez-vous un peu sur les années qui viennent de s'écouler!

Altiero Spinelli: neústupný federalista

Taliansky politik Altiero Spinelli bol jedným z otcov Európskej únie. Bol poprednou osobnosťou, ktorá sa zúčastnila na vypracovaní konečného návrhu Zmluvy o federálnej Európskej únii v Európskom parlamente – takzvaného Spinelliho plánu. Návrh v roku 1984 prijal prevažnou väčšinou Parlament a v 80. a 90. rokoch významne inšpiroval upevnenie zmlúv EÚ.

X

Altiero Spinelli, Štrasburg 8. júla 1981

V prvom rade musíme stále viac a intenzívnejšie posilňovať mieru celkovej angažovanosti Parlamentu. Preto sa zasadzujeme za vytvorenie nového parlamentného výboru, ktorý sa bez ohľadu na jeho názov, bude venovať výlučne tejto problematike. Tento výbor postupom času predloží interné správy potrebné na to, aby Parlament mohol posúdiť možné dostupné alternatívy a aby sa prostredníctvom rozsiahlych diskusií sformoval čo najširší konsenzus. Jeho cieľom bude konečné hlasovanie o pláne reformy, pri ktorom si všetci budú plne vedomí toho, čo táto reforma znamená a čo sa ňou dosiahne.


Altiero Spinelli parlando l’8 luglio 1981 a Strasburgo

Dovremo in primo luogo impegnare sempre più e sempre più fortemente il Parlamento tutto intero. È per questo che chiediamo la costituzione di una nuova commissione parlamentare che, comunque essa si chiami, si occupi solo di questo tema e che man mano presenti rapporti interinali al Parlamento per chiamarlo a decidere fra le varie opzioni che si presenteranno ed a formare attraverso larghi dibattiti di consensi più ampi possibili, fino a giungere al voto finale del progetto di riforma, nella piena consapevolezza da parte di tutti di ciò che significa e implica.

Pomôžte nám zlepšiť sa

Našli ste informácie, ktoré ste hľadali?

ÁnoNie

Aké informácie ste hľadali?

Máte nejaké návrhy?