Historické korene Európskej únie siahajú do obdobia druhej svetovej vojny. Európania sú odhodlaní nedopustiť, aby sa zopakovalo podobné vraždenie a ničenie. Krátko po vojne sa Európa rozdeľuje na Východ a Západ, čím sa začína studená vojna trvajúca 40 rokov. Národy západnej Európy zakladajú v roku 1949
Radu Európy
. Je to prvý krok smerom ku vzájomnej spolupráci, šesť zakladajúcich krajín však chce ísť ďalej.
9. máj 1950 – francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman predstavuje plán užšej spolupráce. Odvtedy sa 9. máj oslavuje ako „Deň Európy".
18. apríl 1951
Na základe Schumanovho plánu podpisuje šesť krajín zmluvu o spoločnej organizácii svojho ťažkého priemyslu – uhlia a ocele. Už nikto nemôže vyrábať zbrane na vlastnú päsť, aby ich použil vo vojne proti druhému národu, ako tomu bolo v minulosti. Týmito šiestimi krajinami sú Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko a Taliansko.
Zakladajúce členské štáty: Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Holandsko, Belgicko, Luxembursko.
Zoznam všetkých členských štátov a dátumy ich pristúpenia
Otvorením (1952) svojho „vertikálneho mesta" (Unité d’habitation) vo francúzskom Marseilles predznamenáva švajčiarsky architekt Le Corbusier začiatok nového trendu. Strohý vzhľad tohto komplexu priam provokuje k prezývke „Nová brutalita".
V roku 1956 sa Maďarsko búri proti sovietskemu režimu. V novembri sa v uliciach Budapešti objavujú sovietske tanky, aby potlačili protesty.
V roku 1957 Sovietsky zväz poráža Spojené štáty americké v „kozmických pretekoch" – vypúšťa prvý umelý satelit Sputnik 1. Sputnik 1 obehne zem vo výške 800 km. V roku 1961 Sovietsky zväz opäť víťazí, tentokrát je to prvý kozmonaut Jurij Gagarin, ktorého kozmická loď má priemer len 2,6 m.
25. marec 1957
Šesť krajín, ktoré sú motivované úspechom
zmluvy o uhlí a oceli, rozširuje spoluprácu na ďalšie hospodárske sektory. Podpisujú Rímsku zmluvu
zakladajúcu Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) alebo
„spoločný trh". Cieľom je voľný cezhraničný pohyb ľudí, tovaru a služieb.
