I. Dosiahnutie cieľa v roku 1993

(a) Obmedzenia spoločného trhu

Zmluva z roku 1957, ktorou sa založilo Európske hospodárske spoločenstvo, umožnila zrušiť colné bariéry v rámci Spoločenstva a stanoviť spoločné colné tarify na tovar z nečlenských krajín. Tento cieľ sa dosiahol 1. júla 1968.

Colné poplatky sú však iba jedným aspektom ochranárskych bariér obchodovania cez hranice. V 70. rokoch 20. storočia brzdili dosiahnutie spoločného trhu aj iné obchodné bariéry. Technické normy, zdravotné a bezpečnostné normy, národné smernice o práve vykonávať určité profesie a peňažné kontroly obmedzovali voľný pohyb ľudí, tovaru a kapitálu.

(b) Cieľ do roku 1993

V júni 1985 uverejnila Komisia, ktorej predsedal Jacques Delors, bielu knihu, ktorá prezentovala snahu zrušiť v priebehu siedmich rokov všetky fyzické, technické a daňové bariéry voľného obchodu v rámci Spoločenstva. Cieľom bolo stimulovať priemyselnú a obchodnú expanziu v rámci veľkého, zjednoteného hospodárskeho priestoru porovnateľného s americkým trhom.

Nástroj umožňujúci jednotný trh bol Jednotný európsky akt, ktorý začal platiť v júli 1987. Jeho ustanovenia obsahovali:

• rozšírenie právomocí Spoločenstva v niektorých oblastiach politiky (sociálna politika, výskum a životné prostredie);
• postupné budovanie jednotného trhu v období do roku 1992 prostredníctvom širokého legislatívneho programu, ktorý zahrňoval stovky smerníc a nariadení;
• častejšie využívanie väčšinového hlasovania v Rade ministrov.

II. Ako vyzerá jednotný trh dnes

(a) Fyzické bariéry

Všetky hraničné kontroly tovaru boli v rámci Únie zrušené spolu s colnými kontrolami ľudí. Náhodné náhle kontroly polície (súčasť boja proti zločinu a drogám) sa stále uskutočňujú tam, kde je to potrebné.

Schengenskou dohodou , ktorú podpísala v roku 1985 prvá skupina krajín EÚ a neskôr aj ďalšie (hoci Írsko,Spojené kráľovstvo, Cyprus, Bulharsko a Rumunsko sa na nej nepodieľajú), sa riadi politika spolupráce a spoločná azylová a imigračná politika, čo umožňuje úplne zrušiť kontroly osôb na vnútorných hraniciach Únie (pozri kapitolu 10: Sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť).

(b) Technické bariéry

Krajiny Únie prijali pre väčšinu produktov princíp vzájomného uznania národných pravidiel. Pre akýkoľvek produkt, ktorý sa zákonne vyrába a predáva v jednom členskom štáte, musí platiť, že s ním možno obchodovať vo všetkých ostatných štátoch.

Liberalizoval sa sektor služieb vďaka vzájomnému uznaniu alebo koordinácii národných pravidiel týkajúcich sa prístupu k určitým profesiám alebo k vykonávaniu určitých profesií (právo, medicína, turistický ruch, bankovníctvo, poisťovníctvo a iné). Napriek tomu, sloboda pohybu osôb ešte zďaleka nie je dosiahnutá. Stále existujú prekážky, ktoré bránia ľuďom presťahovať sa do inej krajiny Únie alebo vykonávať tam isté druhy práce.

Podnikli sa kroky na zlepšenie pracovnej mobility a najmä na zabezpečenie toho, že diplomy za vzdelanie a pracovné kvalifikácie (pre inštalatérov, tesárov a pod.) získané v jednej krajine Únie sa uznávajú vo všetkých ostatných členských štátoch.

Otvorenie trhov s vnútroštátnymi službami prinieslo zníženie cien za vnútroštátne telefonické hovory, takže predstavujú len zlomok poplatkov platených pred 10 rokmi. Vďaka novej technológii sa internet používa čoraz viac na telefonovanie. Konkurenčný tlak viedol k výrazným poklesom v cene nízkonákladových leteniek v Európe.

(c) Daňové bariéry

Daňové bariéry sa znížili čiastočným zosúladením národných sadzieb DPH. Zdaňovanie príjmov z investícií bolo predmetom dohovoru medzi členskými štátmi a niektorými inými krajinami (vrátane Švajčiarska) a vstúpilo do platnosti v júli 2005.

(d) Verejné obstarávanie

Verejné obstarávanie je teraz dostupné pre uchádzačov z celej Únie bez ohľadu na to, či zákazku zadávajú národné, regionálne alebo miestne orgány, a to vďaka smerniciam o službách, dodávkach a prácach vo viacerých sektoroch, vrátane vodného, energetického a telekomunikačného sektora.

III. Dielo vo vývoji

(a) Finančné služby

Akčný plán EÚ vytvoriť integrovaný trh pre finančné služby do roku 2005 bol splnený. Znižuje náklady pôžičiek pre podniky a spotrebiteľov a ponúka sporiteľom široký rozsah investičných produktov – sporiace plány a dôchodkové schémy – ktoré budú môcť získať od európskeho poskytovateľa podľa vlastného výberu. Znížili sa bankové poplatky za cezhraničné platby.

(b) Administratívne a technické bariéry voľného pohybu

Krajiny EÚ sa ešte často zdráhajú prijať štandardy a normy inej krajiny alebo uznať ekvivalenciu profesijnej kvalifikácie. Fragmentovaná podstata národných daňových systémov tiež bráni trhovej integrácii a efektívnosti.

(c) Pirátstvo a falzifikáty

Je potrebné vytvoriť ochranné prostriedky, aby sa zabránilo pirátstvu a falzifikátom produktov v Únii. Európska komisia odhaduje, že tieto zločiny stoja Úniu každý rok tisícky pracovných miest. Preto Komisia a národné vlády pracujú na rozšírení ochrany autorských práv a patentov.

IV. Oblasti politiky podporujúce jednotný trh

(a) Doprava

Aktivity Únie sa zamerali najmä na slobodu poskytovania služieb v cestnej doprave, na voľný prístup k medzinárodným obchodným trhom a na prístup dopravných firiem bez trvalého pobytu v danom členskom štáte na jeho vnútroštátny dopravný trh. Urobili sa rozhodnutia na harmonizovanie podmienok hospodárskej súťaže v sektore cestnej dopravy, najmä v oblasti pracovných kvalifikácií a prístupu na trh, aj pokiaľ ide o možnosť  podnikať a poskytovať služby, ďalej v oblasti časov jazdenia a cestnej bezpečnosti.

Spoločná letecká doprava musí reagovať na vplyv celosvetovej konkurencie. Vzdušný priestor nad Európou sa postupne liberalizuje a výsledkom je, že existuje väčší priestor na vzájomnú spoluprácu medzi hlavnými leteckými spoločnosťami, ľahší prístup k recipročnému trhu a väčšia sloboda v stanovovaní cien za letenky. S týmto súvisia aj bezpečnostné opatrenia a letecké spoločnosti musia niesť zodpovednosť za to, že poskytujú verejnoprospešné služby a dodržiavať územné požiadavky.

Zvýšená hospodárska súťaž tlačí ceny leteniek dolu a sprístupňuje cestovanie.

Námorná doprava – vykonávaná európskymi spoločnosťami mimo Európy alebo plavidlami so zástavami nečlenských štátov – podlieha pravidlám hospodárskej súťaže Únie. Cieľom týchto pravidiel je boj proti nespravodlivým cenovým praktikám (zástava podľa výberu), ako aj zvládnutie vážnych ťažkostí, ktorým čelí priemysel stavby lodí v Európe.

(b) Hospodárska súťaž

Masívna politika hospodárskej súťaže v Únii sa datuje od Rímskej zmluvy. Je živým dôsledkom pravidiel o voľnom obchode v rámci jednotného európskeho trhu. Túto politiku realizuje Európska komisia, ktorá je spolu so Súdnym dvorom zodpovedná za jej dodržiavanie.

Cieľom tejto politiky je zabrániť akejkoľvek dohode medzi podnikmi, akejkoľvek pomoci zo strany štátnych orgánov alebo akémukoľvek nespravodlivému monopolu, ak by to narúšalo voľnú hospodársku súťaž na jednotnom trhu.

Spoločnosti alebo ich orgány musia podľa pravidiel zmluvy oznámiť Európskej komisii akúkoľvek dohodu. Komisia môže uvaliť pokutu priamo akejkoľvek spoločnosti, ktorá porušuje pravidlá hospodárskej súťaže alebo neoznámi prípadnú dohodu.

V prípade nezákonnej štátnej pomoci alebo pri neoznámení pomoci môže Komisia požadovať, aby príjemca pomoci túto pomoc vrátil. Akékoľvek spojenie spoločností alebo prevzatie vedenia inou spoločnosťou, ktoré by mohlo viesť k dominantnému postaveniu spoločnosti v určitom sektore, sa musí oznámiť Komisii.

(c) Spotrebiteľská politika

Spotrebiteľská politika Únie umožňuje svojim občanom s dôverou nakupovať v každom členskom štáte. Všetci spotrebitelia sa tešia rovnakej vysokej úrovni ochrany. Produkty, ktoré kúpite, a potraviny, ktoré jete, sa testujú a kontrolujú, aby sa zabezpečila ich bezpečnosť. Únia dáva pozor, aby vás neoklamali podvodní obchodníci a aby ste sa nestali obeťou nepravdivej alebo zavádzajúcej reklamy. Vaše práva sú chránené a máte nárok na náhradu škody, nech ste kdekoľvek v Únii, či kupujete tovar v obchode, poštovou objednávkou, telefonicky alebo cez internet.