Európski občania majú všade v Európskej únii nárok na slobodný život bez strachu a prenasledovania alebo násilia. Predsa však občanov Európy v súčasnosti najviac trápi medzinárodný zločin a terorizmus.

V zmluve, ktorou sa zakladalo Európske spoločenstvo, sa neuvažovalo o integrácii v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí. Postupom času však začalo byť jasné, že sloboda pohybu znamená dať každému a všade v EÚ tú istú ochranu a ten istý prístup k spravodlivosti. Takže oblasť slobody, bezpečnosti a spravodlivosti sa postupne v priebehu rokov vytvárala dodatkami k pôvodným zmluvám, Jednotným európskym aktom, potom zmluvou o Európskej únii (Maastrichtská zmluva) a Zmluvou z Amsterdamu.

I. Sloboda pohybu

Osobná sloboda pohybu po Európskej únii nastoľuje otázky bezpečnosti pre členské štáty, keďže hraničné kontroly na vnútorných hraniciach Únie boli zrušené. Na vonkajších hraniciach EÚ sa na vyrovnanie situácie zaviedli dodatočné bezpečnostné opatrenia. Nakoľko sa však sloboda pohybu vzťahuje aj na zločincov, policajné a súdne orgány členských štátov EÚ musia spolupracovať v boji proti medzinárodnému zločinu.

Jeden z najdôležitejších počinov na zjednodušenie cestovania po Európskej únii sa uskutočnil v roku 1985, keď vlády Belgicka, Francúzska, Holandska, Luxemburska a Nemecka podpísali dohodu v malom pohraničnom luxemburskom mestečku Schengen. Odsúhlasili, že zrušia v rámci svojich spoločných hraníc všetky kontroly osôb nezávisle na ich štátnej príslušnosť, zharmonizujú kontroly na hraniciach s krajinami mimo EÚ a zavedú spoločnú vízovú politiku. Vznikol tak priestor bez vnútorných hraníc známy ako schengenská zóna.

Schengenská dohoda a sekundárna legislatíva od nej odvodená sa stali neoddeliteľnou súčasťou zmlúv EÚ a schengenská zóna sa postupne rozrástla.

Do konca roku 2007 v plnej miere uplatňovali schengenské pravidlá všetky členské štáty EÚ (s výnimkou Írska, Spojeného kráľovstva, Cypru, Bulharska a Rumunska) spolu s nečlenskými štátmi Islandom a Nórskom.

II. Azylová a imigračná politika

Európa je hrdá na svoju humanitárnu tradíciu pri prijímaní cudzincov s otvorenou náručou, ako aj na ochotu poskytovať azyl utečencom, ktorí sú v nebezpečenstve alebo sú prenasledovaní. Vlády EÚ musia v súčasnosti čeliť otázke, ako zvládať rastúci počet legálnych i nelegálnych imigrantov v oblasti bez vnútorných hraníc.

Vlády EÚ sa dohodli, že budú harmonizovať svoje pravidlá, aby sa žiadosti o azyl mohli spracúvať v súlade so základnými zásadami rovnako uznávanými v celej EÚ. V roku 1999 si členské krajiny stanovili cieľ prijať spoločné postupy v oblasti azylovej politiky a udeliť osobám, ktoré získali azyl, rovnaké postavenie v celej Únii. Prijali sa niektoré technické opatrenia, napr. minimálne podmienky, ktoré musí spĺňať žiadateľ o azyl a aby mu mohol byť udelený štatút utečenca.

Bol založený Európsky fond utečencov s rozpočtom 114 miliónov EUR ročne. Napriek tejto veľkoplošnej spolupráci medzi štátmi sa skutočná azylová a imigračná politika spoločná pre celú EÚ zatiaľ nerozbehla.

III. Boj proti medzinárodnému zločinu a terorizmu

Na realizáciu azylovej a imigračnej politiky musí EÚ vytvoriť efektívny systém na zvládnutie imigrácie, vykonávať kontroly na vonkajších hraniciach a zabrániť nezákonnej imigrácii. Treba vyvinúť koordinované úsilie na boj proti kriminálnym gangom, ktoré riadia siete ilegálneho prevádzania ľudí cez hranice a vykorisťujú zraniteľné skupiny ľudí, ako sú ženy a deti.

Nezákonní obchodníci s ľuďmi zneužívajú zraniteľných - vzniká potreba
medzinárodnej spolupráce polície.

Organizovaný zločin je čoraz dokonalejší a na svoje aktivity pravidelne využíva európske alebo medzinárodné siete. Terorizmus všetkým jasne ukázal, že vie udrieť brutálne a kdekoľvek na svete.

Z týchto dôvodov sa zaviedol Schengenský informačný systém (SIS) . Ide o súhrnnú databázu, ktorá umožňuje polícii a justičným orgánom výmenu informácií o osobách, na ktoré bol vydaný zatykač alebo o vydanie ktorých žiada cudzí štát a výmenu údajov o stratených vozidlách alebo umeleckých predmetoch.

Jeden z najlepších spôsobov, ako chytiť zločincov, je sledovať ich nečestne nadobudnuté zisky. Z týchto dôvodov, ako aj v snahe prerušiť financovanie kriminálnych a teroristických organizácií, EÚ využíva legislatívu na prevenciu prania špinavých peňazí.

Najväčším pokrokom za posledné roky v oblasti spolupráce medzi strážcami verejného poriadku bolo vytvorenie Europolu , orgánu Európskej Únie, ktorý má sídlo v Haagu a pozostáva z polície a colných pracovníkov. Zaoberá sa širokým okruhom medzinárodného zločinu: pašovanie drog, obchodovanie s ukradnutými vozidlami, nelegálne prevádzanie ľudí cez hranice, sexuálne vykorisťovanie žien a detí, pornografia, podvody, pašovanie rádioaktívneho a jadrového materiálu, terorizmus, pranie špinavých peňazí a falšovanie eura.