I. Mier a stabilita

Myšlienka zjednotenej Európy bola, prv než  sa stala reálnym politickým cieľom, iba snom filozofov a vizionárov. Napríklad Victor Hugo si v duchu humanistických ideálov predstavoval mierové Spojené štáty európske. Tento sen sa rozplynul v dôsledku hrozných vojen, ktoré v prvej polovici 20. storočia spustošili kontinent.

Na troskách II. svetovej vojny však svitla nová nádej. Ľudia, ktorí počas vojny vzdorovali totalite, boli odhodlaní skoncovať s medzinárodnou nenávisťou a súperením v Európe a vybudovať podmienky na trvalý mier. V rokoch 1945 až 1950 sa zopár odvážnych mužov ako Robert Schuman, Konrad Adenauer, Alcide de Gasperi a Winston Churchill podujalo presvedčiť svoje národy, aby vykročili do novej éry. Západná Európa mala nadobudnúť novú štruktúru, vychádzajúcu zo spoločných záujmov a založenú na zmluvách zaručujúcich dodržiavanie práva a rovnosť medzi všetkými krajinami.

Robert Schuman (francúzsky minister zahraničných vecí) prevzal myšlienku Jeana Monneta a 9. mája 1950 navrhol vytvorenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO). V krajinách, ktoré kedysi proti sebe bojovali, sa výroba uhlia a ocele dostala pod kontrolu spoločného nadriadeného orgánu. V praktickej i veľmi symbolickej rovine sa suroviny vojny  premenili na nástroje zmierenia a pokoja.

II. Opätovné spojenie Európy

Európska únia po páde Berlínskeho múra v roku 1989 usilovne podporovala zjednotenie Nemecka. Po rozpade sovietskeho impéria v roku 1991 sa bývalé komunistické krajiny strednej a východnej Európy, ktoré celé desaťročia znášali autoritárske jarmo Varšavskej zmluvy, rozhodli, že ich budúcnosť je v rodine demokratických európskych národov.

Proces rozširovania pokračuje do dnešného dňa. V októbri 2005 začali rokovania o vstupe do Únie s Tureckom a Chorvátskom a niektoré krajiny Balkánu sa vydali na cestu, ktorá im jedného dňa môže priniesť členstvo v Európskej únii.

III. Bezpečnosť

Otázkam bezpečnosti čelí Európa aj v 21. storočí. EÚ musí účinne zaistiť bezpečnosť svojich členov. Musí konštruktívne spolupracovať s regiónmi, ktoré ležia pri jej hraniciach: balkánske štáty, severná Afrika, Kaukaz a Blízky východ. EÚ musí chrániť aj svoje vojenské a strategické záujmy prostredníctvom spolupráce so spojencami, najmä so spojencami v NATO, a rozvíjaním skutočnej európskej bezpečnostnej a obrannej politiky.

Vnútorná a vonkajšia bezpečnosť sú dve strany jednej mince. Boj proti terorizmu a organizovanému zločinu si vyžaduje, aby policajné sily všetkých členských štátov úzko spolupracovali. Európa stojí pred novou úlohou: vytvoriť z Európskej únie územie slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, kde je pre každého tá istá spravodlivosť a každý je rovnako chránený zákonom. Na dosiahnutie tohto cieľa musia vlády členských štátov EÚ úzko spolupracovať. Orgány ako Europol, Európsky policajný úrad a Eurojust, ktorý podporuje spoluprácu prokurátorov, sudcov a policajných úradníkov v jednotlivých európskych krajinách, majú zohrávať aktívnejšiu a účinnejšiu úlohu.

IV. Ekonomická a sociálna solidarita

Európska únia mala na začiatku politický cieľ – mier, ale jej dynamika a úspech stoja na ekonomickom základe.

Krajiny EÚ vykazujú čoraz nižší percentuálny podiel na počte svetového obyvateľstva. Ak chcú zabezpečiť svoj hospodársky rast a čeliť na svetovej úrovni konkurencii iných veľkých ekonomík, musia aj naďalej spájať svoje sily. Žiadny členský štát nie je taký silný, aby sa pohyboval vo svete obchodu sám. Jednotný európsky trh poskytuje spoločnostiam živú platformu pre efektívnu hospodársku súťaž na svetovom trhu.

Protiváhou voľnej hospodárskej súťaže v širokom európskom priestore však musí byť solidarita. Občanom Európy z toho plynú hmatateľné výhody:  keď ich postihnú záplavy či iné prírodné katastrofy, dostanú pomoc z rozpočtu EÚ. Štrukturálne fondy, ktoré riadi Európska komisia, povzbudzujú a podporujú úsilie národných i regionálnych orgánov zmenšiť rozdiely medzi jednotlivými časťami Európy. Peniaze z rozpočtu EÚ i pôžičky od Európskej investičnej banky sa používajú na zlepšenie európskej dopravnej infraštruktúry (napríklad na rozšírenie siete diaľnic a vysokorýchlostných železničných tratí), čím sa dosiahne lepšie spojenie s odľahlejšími regiónmi a podporí sa transeurópsky obchod. Hospodársky úspech Únie sa bude merať aj podľa toho, koľkým ľuďom a podnikom prinesie jednotný trh s pol miliardou spotrebiteľov výhody.

V. Totožnosť a rozdielnosť v globálnom svete

Európske postindustriálne spoločnosti sú čoraz komplexnejšie. Životná úroveň sa stále zvyšuje, no naďalej existujú veľké rozdiely medzi bohatými a chudobnými. Rozšírenie Únie ešte rozšírilo tieto rozdiely, nakoľko do Európskej únie vstúpili krajiny so životnou úrovňou pod priemerom EÚ. Je dôležité, aby sa členské štáty EÚ spoločne snažili zmenšiť tieto rozdiely.

Ale toto úsilie nejde na účet  kultúrnej ani jazykovej svojráznosti krajín EÚ. Naopak – mnohé aktivity Únie napomáhajú tomu, aby došlo k ekonomickému rastu vďaka regionálnym črtám a bohatej rôznorodosti tradícií a kultúr.

Zjednotení v rozmanitosti – bilingválna ulica na Malte.

Polstoročie európskej integrácie ukázalo, že celé spoločenstvo zaváži viac ako jednoduchý súčet jeho členov. EÚ ako celok má oveľa väčšie ekonomické, sociálne, technologické, obchodné a politické slovo v porovnaní s individuálnym úsilím svojich členských štátov. Jednotné konanie a jednotné vystupovanie v mene Európskej únie predstavujú pre členské štáty významný prínos.

Prečo?

• Pretože EÚ je hlavná svetová obchodná veľmoc a zohráva kľúčovú úlohu v medzinárodných rokovaniach, napr. na rokovaniach 149 krajín Svetovej obchodnej organizácie alebo pri uplatňovaní Kjótskeho protokolu o znečistení ovzdušia a klimatických zmenách.
• Pretože zaujíma jasné stanovisko v citlivých témach, ktoré znepokojujú bežných ľudí, ako napríklad životné prostredie, zdroje obnoviteľnej energie, preventívny princíp v potravinovej bezpečnosti, etické aspekty biotechnológie či ochrana ohrozených živočíšnych druhov.
• Pretože na Summite Zeme v Johannesburgu v roku 2002 rozbehla dôležité iniciatívy o trvalo udržateľnom rozvoji na celej zemeguli.

Staré príslovie „V jednote je sila“ je pre dnešných Európanov obzvlášť významné. Ale proces európskej integrácie nepotlačil odlišný spôsob života, tradície a kultúru svojich národov. Únia v skutočnosti vytvára zo svojej rôznorodosti jednu zo svojich kľúčových hodnôt.